Pedagogická komunikácia – medzi účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu.

Slúži na odovzdávanie a prijímanie vedomostí a i realizáciu výchovných vplyvov, je súčasťou všeobecnej komunikácie, ktorú chápeme ako proces odovzdávania a prijímania informácií a vzájomného ovplyvňovania sa ľudí v reálnom spoločenskom prostredí. Komunikáciu rozdeľujeme do 3 skupín:

1) sociálnu komunikáciu ako prejav vzájomného ovplyvňovania sa, poskytovania informácií v konkrétnych spoločenských procesoch
2) pedagogickú komunikáciu
3) rétoriku ako učenie o postupoch pôsobivého formulovania myšlienok a získavania poslucháčov na svoju stranu, je to učenie o výrečnosti a krásnom prejave.

Pedagogická komunikácia výrazne ovplyvňuje utváranie názorov, ovplyvňuje prežívanie skutočnosti, ovplyvňuje sociálne a medziľudské vzťahy. Učiteľ svojim slovom výrazne ovplyvňuje, podporuje, zvyšuje žiakovo sebavedomie, ale i môže ho slovom rovnako aj zraňovať, dehonestovať, či znižovať jeho dôstojnosť. Princíp úcty ku žiakovej osobnosti. Ústretová spolupráca. Empatia. Správanie učiteľa vyjadruje úroveň po profesijnej stránke, a osobnostnej stránke.

A) Detailne pripravená a premyslená komunikácia, ktorú vyučujúci realizuje v zmysle stanovených úloh a cieľov v konkrétnej vyučovacej hodiny. Striktná komunikácia vyznieva nudne, malou aktivizáciou žiakov, môže byť prejavom neistoty zo strany učiteľa. Pri PK stanovujem:
1) adresáta
2) ciele komunikácie (čo chcem dosiahnuť, dávanie priestoru žiakovi)
3) obsah
4)formu
5) čas. 50% učiteľ a 50% žiak = striedanie informácií, kontrola vedomostí.

B) komunikácia čiastočne pripravená – učiteľ má pripravené body vo vyučovacom procese, potom nimi realizuje odovzdávanie vedomostí a využíva svoju odbornú kvalifikáciu a aplikuje pedagogické a psychologické prístupy.

C) nepripravená komunikácia – je viazaná na novoznikajúce, jedinečné a neopakovateľné situácie, učiteľ má reagovať na určitý jav, situáciu s potrebnou dynamikou riešenia situácie. V PK zohľadňujeme:
1) kľud
2) takt
3) citlivý prístup
4) pohodu
5) vzájomnú dôveru
6) orientáciu na pozitívne javy, poznatky a skúsenosti
7) toleranciu
8) porozumenie
9) trpezlivosť
10) objektívnosť.

Rozvíjanie schopnosti slovného kontaktu medzi účastníkmi. V tomto zmysle rozvíja v tomto zmysle A) pozornosť B) logické myslenie C) spoluprácu D) dynamiku rečového prejavu. (pripravenosť, nebojácnosť v rečnení) E) nadväznosť uvažovania a vyjadrovania F) formulácia faktov, argumentov G) slovnú zásobu H) kvalitu jazykového prejavu.

Ciele PK:
1) vytvorenie nadväznosti medzi účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu
2) vytváranie tvorivej atmosféry v triede
3) podnecuje aktivitu pri vyjadrovaní a počúvaní
4) dynamizácia a ucelenosť odovzdávaných informácií, má byť primeraná vekovým schopnostiam kolektívu
5) rozvoj ústretovosti pri rozvíjaní slovnej zásoby
6) skvalitňovanie jazykového prejavu. REČ – najvýraznejší prostriedok komunikácie medzi ľuďmi.