2) procesuálna
PK vzhľadom na uplatňovanie verbálne a neverbálnej K.
1) výraznejšie viazaná na cieľ výchovy vzhľadom na potrebné získanie vedomostí, rozvoj schopností a zručností z konkrétnej oblasti poznania, kým ) je výraznejšie spojená s podmienikami vyučovania, vytvorenou klímou v triede, vzájomným vzťahom obcho subjektov kom. Procesu. Pre to, aby bola efektívne naplnená 1) a 2) 1) i 2) sú uplatňované zložky PK, ktoré sú spojené s poznávaním, prežívaním a usmerňovaním kvality a odovzádvamí poznatkov z konkrétnych vyučovacích predmetov. Poznáme 3 zložky PK: 1) kognitívna 2) afektívna 3) regulatívna zložka. 1) je spojená s odovzdávaním znalostí, faktami, argumentami, vymedzovanými def., riešenými problémami a z hľadiska ich pochopenia aj s nevyhnutnou nadväznosťou na prax prostredníctvom nej prijímajú žiaci a osvojujú si vedomosti jednotlivých oblastí života, pričom majú aj poznať zmysel a podstatu daných vedomostí. 2) aby bola táto zložka (teda zložka kognitívna) výraznejšie realizovaná nastupuje, afektívna zložka, ktorá motivuje k učeniu, prežívanie daných skutočností a ich prínos pre každoennosť, je ju možné uplatňovať vytváraním priesotur pre vytváranie stanovís,k, priestoru pre ot. Žiakov, ich samostatnú činnosť., ale aj vnútorné hodnotenie výkonov jednotlivcov vo výchovnom kolektéíve 3) regulatívna zlžka PK je stanovená s vopred stanoveným cieľom, kktorého naplnenie dosiahne učiteľ, a už na základe faktov stanovuje inovatívne prostriedky pre dosiahnutie vždelávacieho cieľa.
PRAVIDLA PEGAGOGICKEJ KOMUNIKACIE:
Pod pojmom pravidlo chápeme určitú normu, ktorá sa riadi uč. I ž. v procese PK. Pravidlá ovplyvňujú celkový priebeh výchovno-vzd. Činn. Vrátane PK, usmerňujú aktivity oboch subjektov kom. Pr., ovplyvňujú disciplínu a poriadok. Pravidlá zabezpečujú dynamický priebeh komunikácie, sú príčinou skutočnosti, že komunikácia čný proces nie je jednostranný a stereotypný. Primárnu úlohu aj pri uplatňovaní pravidiel PK má učiteľ, ktorý usmerňuje uplatňovanie jednotlivých pravidiel voči sebe i voči svojim žiakom.
Pravidlá PK vo vzťahu k pedagogickej pracovnej pv pozícii učiteľa, výchovávateľa alebo majstra odbornej výchovy sú nasledovné:
1) učiteľ si môže počas komunikácie vždy zobrať slovo a žiaka tak prerušiť.
2) učiteľ môže hovoriť vždy s kým chce (môže rozprávať celej triede, vysvetľuje urč. Skupine podrobnejšie na príkladoch a podobne) Všetci sú rovnakými partnermi pre učiteľa v triede
3) učiteľ môže rohodovovať o téme komunikácie (učiteľ vždy určí obsahovú nápln vyučovacieho procesu)
4) učiteľ hovorí tak dlho ako che (ale je potrebné činn. Aj striedať aj nechať priestor na hovorenie a vyjadrenie vlastného názoru žiakovi a podobne)
5) učiteľ môže hovoriť v ktorejkoľvek časti vyučovacej miestnosti
6) učiteľ môže hovoriť v pozícii, ktorá považuje za najvhodnjšiu (môže stáť , sedieť), vždy tak, čo vyvoláva vážnosť.
Pravidlá pre žiaka platia nasledovné:
1) ž. môže hovoriť len vtedy, keď mu učiteľ udelí slovo, aby sa nevyrušovalo
2) ž. môže hovoriť len s tým subjektom, ktorý mu vyučujúci určí v súlad s obsaho a cieľom vyučovania
3) ž. môže hovoriť len o tom, čo mu bolo určené (nemôže napor. Odbočovať od témy, ktorá bola určená)
4) žiak hovorí tak dlho ako mu to bolo stanovené
5) ž. má hovoriť vždy na mieste, ktoré mu bolo určené
6) ž. má hovoriť vždy v pozícii, ktorá mu bola určená (ostaň sedieť, postav sa pred tabuľu)
Ak sú uplatňované pravidlá pedagogickej komuníkácie, potom sa prejavujú aj nevyhnutné črty a vlastnosti účastníkov komunikačného procesu. Zo strany učiteľa sú prejavované nasledové črty a vlastnosti: 1) trpelzlivosť 2) autorita 3) prístupnosť 4) odbornosť 5) empatia 6) komunikatívna vyspelosť 7) všeobecný prehad a nakoniec 8) taktnosť
