Zo strany ž.: 1) discipoinovanosť 2) pozornosť 3) vnímavosť 4) sústredenosť 5) rešpekotvnai ačinnosti učiteľa 6) záujem o vzdelávanie. Spločným menovateľom týchto prejavov učiteľa a žiaka je vzájomnosčť a nadväznosť.


FORMY METODY A PROSTRIEDKY PK :

V záujme dynamické a aktivizovania komunikácie je nevyhnutné uplatňovať primerané formy, metódy, či prostriedky vzájomnej komunikácie. Pod pojmom forma PK chápeme určitý priestorový alebo časový úsek v počas, ktorej je ralizovaná PK. Najuplatňovanejšou formou PK je vyučovacia hodina, ktorú rozdeľuje vyučujúci v zmysle cieľa a obsahu, ktorý chce dosiahnuť a vyplniť vedmosťami zručnosťami a návykmi. Počas nej sa snaží striedať komunikačné aktivity tak, aby komunikatívne činnosti boli v primeranom pomere učiteľ : žiak (50:50) – tento pomer môže vyučujúci usmerňovať v zmysle pravidiel PK. Komunikačná aktivita môže byť aj výlet. Treba zaradiť sa aj do komunikačnej aktivity – exkurziu – výlet – je len tak si niekam vyjsť, ale exkurzia je v rámci vyučovacej hodiny, napríklad historické zbrane ukážeme žiakom v múzeu, aby sa niečo naučili v rácmi učebnej látky. Hra inscenačná – deti sa viacej pýtajú, práca v knižnici, otázky motivujúce sú napríklad: a videli ste Tento Film?

Dalšou formou je súťaž, kde sa učia žiaci hodnotiť objektívnejšie vzťahy. Metódy PK. – konkrétny postup činností učiteľov a žiakov, ktorým sú sprístup§ované a osvojované ručnosti a návyky. Najpoužívanejšími metódami sú vysvetľlovanie prostredníctvom ktorého vyučujúci objasňuje konkrétne javy, súvislosti, rozhovor, počas ktorého prichádza k výraznejšej výmene stanovísk názorov, či výmene informácií, na tento rozhovor môže nadväzovať diskusia (rozhovor medzi 2-mi, diskusia medzi ivviacerými), rozprávanie, ktorými sú rozprávané skusenosti, ale aj samostné myslenie jednotlivca. Takto môžem zistiť žiakvskú sústredenosť, prípadne ich vedomosti k preberanej problematike. Prostriedky PK – pod pojmom chápeme materiálnu alebo nemateriálnu skutočnosť vyučujúceho a študujúcich. Verbálne prostriedky (reč, hlas), Neverbálne doplňujú verbálnu komunikáciu celkovým prejavom osobnosti komunikujúceho, prístroje, obrazy, prírodniny, publikácie, časopisy poskytujúce podnety pre samotnú komunikáciu.