Pedagogická komunikácia – medzi účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu.
Slúži na odovzdávanie a prijímanie vedomostí a i realizáciu výchovných vplyvov, je súčasťou všeobecnej komunikácie, ktorú chápeme ako proces odovzdávania a prijímania informácií a vzájomného ovplyvňovania sa ľudí v reálnom spoločenskom prostredí. Komunikáciu rozdeľujeme do 3 skupín:
1) sociálnu komunikáciu ako prejav vzájomného ovplyvňovania sa, poskytovania informácií v konkrétnych spoločenských procesoch
2) pedagogickú komunikáciu
3) rétoriku ako učenie o postupoch pôsobivého formulovania myšlienok a získavania poslucháčov na svoju stranu, je to učenie o výrečnosti a krásnom prejave.
Pedagogická komunikácia výrazne ovplyvňuje utváranie názorov, ovplyvňuje prežívanie skutočnosti, ovplyvňuje sociálne a medziľudské vzťahy. Učiteľ svojim slovom výrazne ovplyvňuje, podporuje, zvyšuje žiakovo sebavedomie, ale i môže ho slovom rovnako aj zraňovať, dehonestovať, či znižovať jeho dôstojnosť. Princíp úcty ku žiakovej osobnosti. Ústretová spolupráca. Empatia. Správanie učiteľa vyjadruje úroveň po profesijnej stránke, a osobnostnej stránke.
A) Detailne pripravená a premyslená komunikácia, ktorú vyučujúci realizuje v zmysle stanovených úloh a cieľov v konkrétnej vyučovacej hodiny. Striktná komunikácia vyznieva nudne, malou aktivizáciou žiakov, môže byť prejavom neistoty zo strany učiteľa. Pri PK stanovujem:
1) adresáta
2) ciele komunikácie (čo chcem dosiahnuť, dávanie priestoru žiakovi)
3) obsah
4)formu
5) čas. 50% učiteľ a 50% žiak = striedanie informácií, kontrola vedomostí.
B) komunikácia čiastočne pripravená – učiteľ má pripravené body vo vyučovacom procese, potom nimi realizuje odovzdávanie vedomostí a využíva svoju odbornú kvalifikáciu a aplikuje pedagogické a psychologické prístupy.
C) nepripravená komunikácia – je viazaná na novoznikajúce, jedinečné a neopakovateľné situácie, učiteľ má reagovať na určitý jav, situáciu s potrebnou dynamikou riešenia situácie. V PK zohľadňujeme:
1) kľud
2) takt
3) citlivý prístup
4) pohodu
5) vzájomnú dôveru
6) orientáciu na pozitívne javy, poznatky a skúsenosti
7) toleranciu
8) porozumenie
9) trpezlivosť
10) objektívnosť.
Rozvíjanie schopnosti slovného kontaktu medzi účastníkmi. V tomto zmysle rozvíja v tomto zmysle A) pozornosť B) logické myslenie C) spoluprácu D) dynamiku rečového prejavu. (pripravenosť, nebojácnosť v rečnení) E) nadväznosť uvažovania a vyjadrovania F) formulácia faktov, argumentov G) slovnú zásobu H) kvalitu jazykového prejavu.
Ciele PK:
1) vytvorenie nadväznosti medzi účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu
2) vytváranie tvorivej atmosféry v triede
3) podnecuje aktivitu pri vyjadrovaní a počúvaní
4) dynamizácia a ucelenosť odovzdávaných informácií, má byť primeraná vekovým schopnostiam kolektívu
5) rozvoj ústretovosti pri rozvíjaní slovnej zásoby
6) skvalitňovanie jazykového prejavu. REČ – najvýraznejší prostriedok komunikácie medzi ľuďmi.
V PK je nástrojom rozvíjania samostatnosti, sebauvedomovania si i disciplíny každého jednotlivého žiaka, študenta pri vplyvoch učiteľov vzhľadom na ich odbornú kvalitu a pedagogicko-psychologickú pripravenosť. Je forma existencie vedomia i nástroj komunikácie medzi ľuďmi. Je bezprostredná skutočnosť myšlienky, jej materializácia a objektivizácia. Reč pretvára skúsenosť do pojmov, uchováva ju, umožňuje činnosť, výmenu myšlienok, i zážitkov medzi ľuďmi, ale i odovzdávanie výdobytkov historického vývinu ľudstva. Aby v podmienkach školy bola, čo najintenzívnejšie rozvíjaná stránka detí a mládeže je nevyhnutné im poskytovať, čo najširší priestor na rečové vyjadrenie sa lebo prostredníctvom praktickej reči je rozvíjané logické uvažovanie, dynamika uplatňovania pojmov, vedomostí vo forme súvislých prejavov. Konštatovaním, že reč je špecifická ľudská činnosť založená na využívaní slovných i neslovných výrazových prostriedkov v procese komunikácie, je to schopnosť používať relatívne uzavretého a ustáleného súboru zvukových znakov smerujúcich k dorozumievaniu vo vnútri konkrétne sociálnej štruktúry. Lebo reč je bezprostredná skutočnosť myšlienky, jej materializácie a objektivizácie. Objekt základom reči je jazyk. Jazyk a reč predstavujú 2 stránky jedného celku, čo znamená, že je vystupuje ako objekt, štruktúry systém znakov a ich používania u slov v konkrétnom význame a že predstavuje proces uplatňovania jazyka. V rámci pedagogickej komunikácie je reč základným komunikačným prostriedkom, prostriedkom kt. sú odovzdávané vedomosti, podnecované myslenie, ovplyvňované prežívania, ale aj zámer dorozumenia sa účastníkov výchovno-vzd. procesu.
Prostredníctvom reči je realizovaná aj interakcia medzi učiteľom a žiakmi. Z tohto dôvodu je pre učiteľa reč nevyhnutným prostriedkom v 3 rovinách: 1) didaktická – ovplyvňovanie reči učiteľa, aby informácie boli nadväzné na schopnosti, aktivitu, možnosti i doterajšie vedomosti žiakov, či študentov vzhľadom na cieľ vzdelávania. 2) metodická – konkrétne postupy ako žiakom, či študentom sprístupniť a umožniť im pochopenie konkrétneho javu z daného predmetu. 3) výchovná – prostredníctvom reči predstavuje vzťah ku žiakom, uplatňovanie takých výrazových prostriedkov a reakcií, ktoré ž. podnecujú ku spolupráci.
Pod pojmom reč je potrebné pochopiť aj jej 4 významy: 1) reč ako všeobecná schopnosť človeka hovoriť, 2) ako konkrétny prejav s reálnym zmyslom, 3. rozprávanie ako dej, činnosť, proces, 4.) ako technika rozprávania v jej dynamike a príťažlivosť. Aby v podmienkach školy bola reč podnecujúca, vytvárajúca ústretový vzťah oboch subjektov, je v nej potrebné uplatňovať nasledovné prostriedky:
1. ) prízvuk , zdôrazňujúci konkrétne slabiky, slová s využívaním fonetického prejavu
2) rytmus viazaný na zvyrazňvania dôrazu významu jedného, či iného významu slova,
3) dynamika – zdôrazňovanie určitého úseku, zosilňovanie hlasu,
4.) melódia, ktorá predstavuje zmeny v tónovej výške a plní funkciu oznamovaciu i emocionálnu,
5) tempo – predstavuje rýchlosť akou je odovzdávaný obsah informácie,
6) prestávka – pauza v reči majúca 3 významy:A) fyziologický (nádych, výdych) B) logický význam (teda priestor na uvažovanie) – čo prispieva k pochopeniu podstaty informácie , uvažovaniu i hľadaniu súvislostí C) psychologická – môže pôsobiť emociálne s očakávaním psychologického pôsobenia na žiaka D) farba hlasu, ktorá môže spôsobiť príjemne, či nepríjemne, lahodný, živý, jemný, s exkurziami, nepríjemný – ostrý hlas.
VERBÁLNA A NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA – Súčasti pedagogickej ale aj sociálnej komunikácie, ktorá vzájomnému kontaktu komunikujúcich dodávajú živosť, podnecujú vzájomnú interakciu a motiváciu pre vámenu vedomostí, skúseností. V procese koom. je prioritná verbálna kom, kt. podst. prostr. je reč realizovaná zvukovými hlasovými orgánmi. Rečou je rozvíjaný samotný logický zmysel, vyj. slovná zásoba i využívanie spisovnosti jav, v ktorom je komuni. realizovaná. verbálna komunikácie – reč vyjadrujúca kvality, schopnosti, vedomosti a dynamiku prejavu každého. Význam. úlohu v procese VK a rozvoja samostatného myslenia majú otázky, pri ktorých by mali byť zo strany učiteľa dodržané nasledovné zásady:
1) otázka sa má dotýkať len jednotlivého problému
2) otázky majú na seba logicky nadväzovať a byť kladené v premyslenom poradí
3) ak chceme aktivizovať žiaka otázkami, najskôr otázku položíme a potom vyvoláme, konkrétneho žiaka
4) otázka kladiem primeraným tempom, aby si dokázali žiaci uvedomiť podstatu problému otázky
5) žiakom či št. je potrebné poskytnúť primeraný čas na odpoveď
6) v čase kladenia otázky striedavo vyvolávať, vše.
Žiaci v záujme udržiavania ich pozornosti. Otázky sú aj výrazným prostriedkom pre samotných žiakom, ktorá sa obracajú v nadväznosti na problematiku, nejasnosti. Otázky na strane ž. sú prejavom ich záujmu prejavom úrovne zvládania danej problematiky, ale aj prejavom prijatia prac. Štýlu vyučujúceho. Aby bola ped. Kom. Dynamická na verbálnu komun. Nadväzuje Neverbálna Komunikácia. Často chápaná ako súčasť Verbálnej, preto lebo slovné vyjadrovanie, ale aj študujúceho doplna, uľahčuje učiteľovi komunikáciu, dynamizuje a robí ju prirodzenejšou. Najvýraznejšie prvky NVK sú:
1) fonetické prostriedky spojené s hlasom
2) proxemika – udržiavanie vzd. Medzi uč. A ž. : A) osobná sféra 40-120 centi B) sociálna sf. 120-300cm, C) oficiálna sf. Viac ako 360 cm.
3) haptika – dotyk – spokojnosť, nepokojnosť, prejavy disciplíny, citová stránka (podanie ruky, pohladenie, potľapkanie).
4) posturika – držanie tela (vyjadruje kvalitu zdravotného stavu, os. Problémy, rodinné....)
5) kinezika – (pohyb tela) – skracovanie, zvyšovanie, vzdialenosti medzi uč. A ž. je prejavom vzť. Učiteľa, utvárania atmosféry v triede
6) gestika – s rukami
7) mimika (hnev, radosť, záujem...) upozorňje, vyjadruje záujem o spoluprácu so žiakmi
9) grafika – doplnanie grafmi, buď kriedou bielou, alebo farebnou (colorica)
10) all factorica – používanie vôni do prostredia.
KOMUNIKÁCIA ČINOM: Na ovplyvňovanie kvality atmosféry v triede pôsobí KČ. Zahrňuje správanie reakcie, i vyučuj. I žiaka v konkrétnom prostredí. V súvislosti kom. Či. = kom. Správaním sa, je prejav schopnosti učiteľa okamžite uplatňovať vedomosti a schopnosti, prejav profesionality jeho, aj mravných postojov učiteľa. Činy a správanie = znaky, výpovede o ich vzdelanostnom profile, luď. I morálky vl. , vzťahu ku deťom a mládeži. Primeraný prejav vzťahu činom pôsobí na žiaka ako príklad, vzor. Jednota slova a činu. – žiaci musia cítiť i učiteľove presvedčenia s jeho predkladaným učivom. Fajčenie škodí zdraviu, téma sa od prednáša, zazvoní na prestávku a pred žiakmi si zapálim na školskom dvore cigaretu = nesprávne chovanie na učiteľa.
Učiteľské pôsobenie takto stráca na svojom význame. Učiteľ je silne vyhodnocované jeho chovanie okolím aj mimo školy. Zo strany učiteľa je prejavom
1) vzájomnej úcty a pochopenia medzi učiteľom a žiakom
2) jednota slvoa a činu, vnútorných prvkov
3) správne vyjadrovanie učiteľa, ktoré uľahčuje žiakom vnímanie
4) rešpekt výkon. Schopnosti žiaka (nestresovať ho, pokojne s ním komunikovať, netlačiť ho )
5) Pomoc pri krízových situáciách (vypočijť žiakov problém a porozmýšľať ako mu môžem pomôcť)
6) ovplyvňu. Dobré vzťahy v kolektíve žiakov i
7) ústretovosť žiakov rodičom a iným a to
1) rešpektovanie učiteľa (chápania osoby hodnej nasledovania, úcty)
2 dokonalá príprava na vyučovanie (dieťa chce, aby bol s ním vyučujúci spokojný
3) spokojnosť na reakcie, učiteľa (dieťa si uvedomuje, rešpektujú, sústredení počúvajú, snažia sa žiaci s ním splupracovať a komunikovať na hodine
4) poslušne vyjdorovanie vo vzťahu k učiteľovi
5) rešpektovanie systému práce učiteľa (žiak pochopí, že učiteľ to so žiakom myslí dobre
6) riadenie sa pokynmi učiteľa...
ZLOZKY PK: 1) obsahová (spojená s náplňou, učebnými osnovami jednotlivých vyučovacích hodín)
2) procesuálna
PK vzhľadom na uplatňovanie verbálne a neverbálnej K.
1) výraznejšie viazaná na cieľ výchovy vzhľadom na potrebné získanie vedomostí, rozvoj schopností a zručností z konkrétnej oblasti poznania, kým ) je výraznejšie spojená s podmienikami vyučovania, vytvorenou klímou v triede, vzájomným vzťahom obcho subjektov kom. Procesu. Pre to, aby bola efektívne naplnená 1) a 2) 1) i 2) sú uplatňované zložky PK, ktoré sú spojené s poznávaním, prežívaním a usmerňovaním kvality a odovzádvamí poznatkov z konkrétnych vyučovacích predmetov. Poznáme 3 zložky PK: 1) kognitívna 2) afektívna 3) regulatívna zložka. 1) je spojená s odovzdávaním znalostí, faktami, argumentami, vymedzovanými def., riešenými problémami a z hľadiska ich pochopenia aj s nevyhnutnou nadväznosťou na prax prostredníctvom nej prijímajú žiaci a osvojujú si vedomosti jednotlivých oblastí života, pričom majú aj poznať zmysel a podstatu daných vedomostí. 2) aby bola táto zložka (teda zložka kognitívna) výraznejšie realizovaná nastupuje, afektívna zložka, ktorá motivuje k učeniu, prežívanie daných skutočností a ich prínos pre každoennosť, je ju možné uplatňovať vytváraním priesotur pre vytváranie stanovís,k, priestoru pre ot. Žiakov, ich samostatnú činnosť., ale aj vnútorné hodnotenie výkonov jednotlivcov vo výchovnom kolektéíve 3) regulatívna zlžka PK je stanovená s vopred stanoveným cieľom, kktorého naplnenie dosiahne učiteľ, a už na základe faktov stanovuje inovatívne prostriedky pre dosiahnutie vždelávacieho cieľa.
PRAVIDLA PEGAGOGICKEJ KOMUNIKACIE:
Pod pojmom pravidlo chápeme určitú normu, ktorá sa riadi uč. I ž. v procese PK. Pravidlá ovplyvňujú celkový priebeh výchovno-vzd. Činn. Vrátane PK, usmerňujú aktivity oboch subjektov kom. Pr., ovplyvňujú disciplínu a poriadok. Pravidlá zabezpečujú dynamický priebeh komunikácie, sú príčinou skutočnosti, že komunikácia čný proces nie je jednostranný a stereotypný. Primárnu úlohu aj pri uplatňovaní pravidiel PK má učiteľ, ktorý usmerňuje uplatňovanie jednotlivých pravidiel voči sebe i voči svojim žiakom.
Pravidlá PK vo vzťahu k pedagogickej pracovnej pv pozícii učiteľa, výchovávateľa alebo majstra odbornej výchovy sú nasledovné:
1) učiteľ si môže počas komunikácie vždy zobrať slovo a žiaka tak prerušiť.
2) učiteľ môže hovoriť vždy s kým chce (môže rozprávať celej triede, vysvetľuje urč. Skupine podrobnejšie na príkladoch a podobne) Všetci sú rovnakými partnermi pre učiteľa v triede
3) učiteľ môže rohodovovať o téme komunikácie (učiteľ vždy určí obsahovú nápln vyučovacieho procesu)
4) učiteľ hovorí tak dlho ako che (ale je potrebné činn. Aj striedať aj nechať priestor na hovorenie a vyjadrenie vlastného názoru žiakovi a podobne)
5) učiteľ môže hovoriť v ktorejkoľvek časti vyučovacej miestnosti
6) učiteľ môže hovoriť v pozícii, ktorá považuje za najvhodnjšiu (môže stáť , sedieť), vždy tak, čo vyvoláva vážnosť.
Pravidlá pre žiaka platia nasledovné:
1) ž. môže hovoriť len vtedy, keď mu učiteľ udelí slovo, aby sa nevyrušovalo
2) ž. môže hovoriť len s tým subjektom, ktorý mu vyučujúci určí v súlad s obsaho a cieľom vyučovania
3) ž. môže hovoriť len o tom, čo mu bolo určené (nemôže napor. Odbočovať od témy, ktorá bola určená)
4) žiak hovorí tak dlho ako mu to bolo stanovené
5) ž. má hovoriť vždy na mieste, ktoré mu bolo určené
6) ž. má hovoriť vždy v pozícii, ktorá mu bola určená (ostaň sedieť, postav sa pred tabuľu)
Ak sú uplatňované pravidlá pedagogickej komuníkácie, potom sa prejavujú aj nevyhnutné črty a vlastnosti účastníkov komunikačného procesu. Zo strany učiteľa sú prejavované nasledové črty a vlastnosti: 1) trpelzlivosť 2) autorita 3) prístupnosť 4) odbornosť 5) empatia 6) komunikatívna vyspelosť 7) všeobecný prehad a nakoniec 8) taktnosť
Zo strany ž.: 1) discipoinovanosť 2) pozornosť 3) vnímavosť 4) sústredenosť 5) rešpekotvnai ačinnosti učiteľa 6) záujem o vzdelávanie. Spločným menovateľom týchto prejavov učiteľa a žiaka je vzájomnosčť a nadväznosť.
FORMY METODY A PROSTRIEDKY PK :
V záujme dynamické a aktivizovania komunikácie je nevyhnutné uplatňovať primerané formy, metódy, či prostriedky vzájomnej komunikácie. Pod pojmom forma PK chápeme určitý priestorový alebo časový úsek v počas, ktorej je ralizovaná PK. Najuplatňovanejšou formou PK je vyučovacia hodina, ktorú rozdeľuje vyučujúci v zmysle cieľa a obsahu, ktorý chce dosiahnuť a vyplniť vedmosťami zručnosťami a návykmi. Počas nej sa snaží striedať komunikačné aktivity tak, aby komunikatívne činnosti boli v primeranom pomere učiteľ : žiak (50:50) – tento pomer môže vyučujúci usmerňovať v zmysle pravidiel PK. Komunikačná aktivita môže byť aj výlet. Treba zaradiť sa aj do komunikačnej aktivity – exkurziu – výlet – je len tak si niekam vyjsť, ale exkurzia je v rámci vyučovacej hodiny, napríklad historické zbrane ukážeme žiakom v múzeu, aby sa niečo naučili v rácmi učebnej látky. Hra inscenačná – deti sa viacej pýtajú, práca v knižnici, otázky motivujúce sú napríklad: a videli ste Tento Film?
Dalšou formou je súťaž, kde sa učia žiaci hodnotiť objektívnejšie vzťahy. Metódy PK. – konkrétny postup činností učiteľov a žiakov, ktorým sú sprístup§ované a osvojované ručnosti a návyky. Najpoužívanejšími metódami sú vysvetľlovanie prostredníctvom ktorého vyučujúci objasňuje konkrétne javy, súvislosti, rozhovor, počas ktorého prichádza k výraznejšej výmene stanovísk názorov, či výmene informácií, na tento rozhovor môže nadväzovať diskusia (rozhovor medzi 2-mi, diskusia medzi ivviacerými), rozprávanie, ktorými sú rozprávané skusenosti, ale aj samostné myslenie jednotlivca. Takto môžem zistiť žiakvskú sústredenosť, prípadne ich vedomosti k preberanej problematike. Prostriedky PK – pod pojmom chápeme materiálnu alebo nemateriálnu skutočnosť vyučujúceho a študujúcich. Verbálne prostriedky (reč, hlas), Neverbálne doplňujú verbálnu komunikáciu celkovým prejavom osobnosti komunikujúceho, prístroje, obrazy, prírodniny, publikácie, časopisy poskytujúce podnety pre samotnú komunikáciu.
