Rodina v sociálnom kontexte:

K pochopeniu tohto problému treba na začiatku rozlíšiť užšiu a širšiu rodinu. Užšia rodina pozostáva z príbuzných prvého stupňa/ rodiča a detí/. Širšia rodina zahŕňa príbuzenstvo ll. a lll. Stupňa /prarodičia, strýkovia, tety, bratranci, sesternice/.
Rodina je azda jediná spoločenská skupina, ktorá má vlastnosti formálnej i neformálnej skupiny súčasne. Plní úlohy voči svojim členom i spoločnosti. Určená systémom spoločenských rolí: muža a ženy, otca a matky, syna a dcéry. A z toho vyplývajúce usporiadanie vzťahov, vlastnosti neformálnej skupiny a opiera sa o vzory správania vychádzajúce z obyčajou a tradícii danej spoločnosti. Podiel rodiny na vývine osobnosti je skutočne mnohoraký. Možno povedať, že vplyv rodiny zásadne poznamenáva budúci rozvoj širokej škály osobnostných vlastností dieťaťa. Rodina svojím štýlom života usporiadaním vzťahov v mikroprostredí vytvára obojstranné výchovné prostredie. V psychologickej literatúre je najpreferovanejší tzv. demokratický spôsob výchovy, ktorý je založený na vzájomnom rešpektovaní sa, kde rodičia berú do úvahy prejavy, potreby, i nápady svojich detí a vedú ich k tomu, aby aj oni rozumeli im a konali podľa toho.

Autoritatívna- nedáva priestor dieťaťu pre vlastnú aktivitu a tvorivosť, dieťa je neustále usmerňované, napomínané, jeho priečiny sú výrazne odsudzované. Liberálni rodičia- prejavujú minimum výchovných požiadaviek, ich pôsobenie na dieťa je veľmi rozkolísané. Dieťa nemá vytvorený pevný model napodobňovania. Správanie je neisté a nevypočitateľné.

K záporne pôsobiacemu vplyvom rodinnej výchovy patrí aj rodinná výchova perfekcionistická. Požiadavky rodičov na dieťa sú príliš vysoké až často prehnané a nerealizovateľné. Najčastejšie sú to rodičia príliš ambiciózni, alebo takí, ktorí chcú cez svoje dieťa kompenzovať svoje životné neúspechy.

O ideálnej rodičovskej výchove hovoríme vtedy, keď sa vo výchove uplatňujú prvky lásky, dôslednosti a trpezlivosti. Z tohto prostredia prichádza dieťa so zdravou sebadôverou, je schopné prijímať všetky novosti, prispôsobiť sa kolektívu a je pripravené na prípadné neúspechy, ktoré dokáže zvládať bez vážnejších dôsledkov. Rozmaznávanie je typické pre jednodietné rodiny.

Neželané deti postihuje často osud zanedbávajúcej výchovy. Jej prvým stupňom je výchova bez lásky. Jej druhým stupňom je zanedbávaná a odmietavá výchova. Z toho vyvierajú negatívne charakterové črty. Tieto deti túžia po láske, nehe, porozumení, uznaní a všimnutí.

Psychologický význam vplyvom rodinného pôsobenia pripravujeme skutočnosti, že každá rodina ovplyvňuje svojich členov, predovšetkým však deti už svojou vlastnou existenciou. Tým, aká je – kvalitou osobnosti matky i otca, ich vzájomnými vzťahmi a spoločným súžitím, každodennou činnosťou, hodnotovými orientáciami, systémom práv i povinnosti, svojim postojom, názormi, svojou kultúrou, ekonomickou úrovňou, ale aj spoločenskou organizovanosťou a úspešnosťou. Sociálna pripravenosť dieťaťa priamo súvisí so spôsobom života rodiny.

Negatívne javy v rodinných vzťahoch

Problematika rodiny je stále živá a v určitých etapách vývoja spoločnosti vstupujú do popredia niektoré aktuálne problémy. K nám rozhodne patrí kríza manželstva, rozvodovosť, vzťah školy a rodiny, zmena funkcie v rodine a postavenie muža a ženy v rodine. K ďalším negatívnym javom pri rozvrate rodiny môžeme priradiť alkoholizmus, patologické hráčstvo, drogy, nevera, zlá životná a sociálna úroveň rodiny, nezamestnanosť a sociálna a ekonomická neistota. Kroky na prekonanie týchto negatívnych javov treba hľadať v školách, centrách voľného času, inštitúciách / manželské a predmanželské poradne/, kde je priestor na poradenstvo a účebnú prípravu a riešenie týchto problémov. Dôslednou výchovou a prípravou môžeme predchádzať týmto negatívnym javom, ktoré sa v značnej miere dotýkajú každej osobnosti. Malé skupiny sú hlavným terénom socializácie, cez ne prenikajú vplyvy širších okruhov centier a kultúrneho prostredia a tým odovzdávajú jednotlivcovi hodnoty, normy a vzory správania.