Rodina v sociálnom kontexte

Seminárna práca

1. Rodina je základná jednotka spoločnosti, je to prvotná inštitúcia, v ktorej prebieha proces socializácie a výchovy v oblasti uspokojovania citových, ekonomických a sociálnych potrieb. Rodinu môžeme definovať ako neformálnu sociálnu skupinu konkrétneho národa, ktorému zabezpečuje kontinuitu ľudského rodu a výchovu dorastajúcej generácie. V rodine sa odráža celkový ekonomický, kultúrny a tiež sociálny vývoj tej spoločnosti, v ktorej existuje. Je najprirodzenejšie prostredie k naplneniu najdôležitejších potrieb členov rodiny. Ak dobre funguje, zohráva veľmi dôležitú úlohu. Úlohou rodiny je formovanie jedincov. Je povinná zabezpečiť deťom všestranný duševný a telesný vývoj. Pri posudzovaní rodiny sa hodnotia rôzne ukazovatele, ktoré pomáhajú posúdiť funkčnosť rodiny a k nim patrí vek, vzdelanie, rodinný stav rodičov, súdržnosť rodiny, zloženie a zdravotný stav členov. Najväčšia a najdôležitejšia úloha je výchova detí, vplyv generácií dospelých osôb na osoby nezrelé, odovzdávanie a prenášanie skúsenosti.

Podľa spomínaných kritérií sa rodiny delia:

•funkčné- patrí sem väčšina rodín, v nich je zabezpečený uspokojivý vývin dieťaťa,
•problémové- vyskytujú sa v nich vážnejšie poruchy niektorých funkcií, ale zdravotný vývin dieťaťa nie je ohrozený. Rodina je schopná riešiť problémy vlastnými silami,
•dysfunkčné- funkcia rodiny je narušená, vývin detí je ohrozený, rodina nie je schopná riešiť problémy sama. Väčšinou ide o rodičov alkoholikov, rodina je po rozvode, o povrchný záujem o deti, rodina má veľmi nízky príjem,
•afunkčná- rodina stratila svoju funkciu, neplní svoj cieľ a dieťa ohrozuje. Riešenie, ktoré zabezpečí vývin dieťaťa treba hľadať mimo rodiny.

Rodina plní dôležité funkcie vyplývajúce z potrieb detí a dospelých. K základným funkciám rodiny patrí:

•biologicko- reprodukčná- súvisí s uspokojovaním sexuálnych potrieb manželov a rozmnožovacích procesov. Na rozdiel od minulosti sa dnes väčšmi doceňuje význam sexuálneho života, jeho vplyv na citový vzťah partnerov, ako aj na celkovú atmosféru v rodine. Deti majú pre rodinu veľký citový význam a vysokú hodnotu. Biologická funkcia rodiny zahŕňa aj oblasť uvedomelého plánovania rodičovstva. Rodičovstvo je celoživotná úloha, preto k nej treba pristupovať zodpovedne a uvedomele,

•výchovná a socializačná- je utváranie osobnosti človeka, predovšetkým detí a poskytovania výchovných impulzov dospelým členom rodiny. Rodina formuje vlastnosti, názory a postoje jedinca, usmerňuje jeho záujmy, návyky, zvyky, správanie i konanie s normami a hodnotami spoločenského života,

•socializačná- znamená zospoločenštenie – priechod od vedomia JA k vedomiu MY učiť sa žiť spolu s inými ľuďmi. Kvalitná úplná rodina poskytuje vhodné podmienky na socializáciu a výchovu,

•emocionálna- pre šťastné, zdravé a pokojné detstvo má citová výchova nesmierny a nenahraditeľný význam. Ochranná a emocionálna funkcia spočíva hlavne v plnení úloh spojených s uspokojovaním základných biologických i emocionálnych potrieb, ktoré sú porozumenie, ochrana, sociálna opora i záujem. Rodina poskytuje svojim členom domov, životné zázemie, istotu, starostlivosť, pomoc v chorobe i krízových situáciách. Citové vzťahy v rodine sú kritériom stability. Nedostatočné plnenie tejto funkcie negatívne zasahuje jej členov a spôsobuje vzájomné odcudzenie,

•ekonomicko- zabezpečovacia- sa týka materiálneho zabezpečenia. Každá rodina hospodári s príjmami svojich členov a s príjmami, ktoré rodine poskytuje štát. Sú to: prídavky na deti, materská dovolenka, zľava na dani a príspevky od štátu. Súčasná rodina do značnej miery závisí od pomoci štátu a spoločnosti,

•ochranná funkcia- je vyjadrená starostlivosť o členov rodiny v rôznych životných situáciách. Rodičia sú povinní starať sa o deti, ich výživu, bývania a ošatenie, zabezpečiť opateru chorým,

•regeneračná a oddychová- má veľký význam z hľadiska odpočinku a regenerácie síl, poskytuje pocit bezpečia a imunity. Poskytuje dôležitú duševnú podporu a psychickú rovnováhu človeka, pomáha prekonávať stres,

Každá rodina je svojim spôsobom jedinečná, a preto je ťažko urobiť všeobecnú charakteristiku. Väčšie percento rozvodov a akceptovanie detí slobodných matiek sa prejavilo nebývalým vzostupom počtu neúplných rodín s jedným rodičom. Často sa nová rodinná jednotka formuje na podklade sexuálnych alebo ekonomických potrieb. Z týchto aspektov môžeme spomenúť ďalšie typy rodín:
-tradičná rodina
-rodina so zamestnanými rodičmi
-zmiešaná rodina
-neúplná rodina
-nedospelí rodičia
-kohabitujúca rodina
-homosexuálna rodina
-rodina s rozdielnou kultúrou
-slobodní osamelo žijúci dospelí

Rodina v sociálnom kontexte:

K pochopeniu tohto problému treba na začiatku rozlíšiť užšiu a širšiu rodinu. Užšia rodina pozostáva z príbuzných prvého stupňa/ rodiča a detí/. Širšia rodina zahŕňa príbuzenstvo ll. a lll. Stupňa /prarodičia, strýkovia, tety, bratranci, sesternice/.
Rodina je azda jediná spoločenská skupina, ktorá má vlastnosti formálnej i neformálnej skupiny súčasne. Plní úlohy voči svojim členom i spoločnosti. Určená systémom spoločenských rolí: muža a ženy, otca a matky, syna a dcéry. A z toho vyplývajúce usporiadanie vzťahov, vlastnosti neformálnej skupiny a opiera sa o vzory správania vychádzajúce z obyčajou a tradícii danej spoločnosti. Podiel rodiny na vývine osobnosti je skutočne mnohoraký. Možno povedať, že vplyv rodiny zásadne poznamenáva budúci rozvoj širokej škály osobnostných vlastností dieťaťa. Rodina svojím štýlom života usporiadaním vzťahov v mikroprostredí vytvára obojstranné výchovné prostredie. V psychologickej literatúre je najpreferovanejší tzv. demokratický spôsob výchovy, ktorý je založený na vzájomnom rešpektovaní sa, kde rodičia berú do úvahy prejavy, potreby, i nápady svojich detí a vedú ich k tomu, aby aj oni rozumeli im a konali podľa toho.

Autoritatívna- nedáva priestor dieťaťu pre vlastnú aktivitu a tvorivosť, dieťa je neustále usmerňované, napomínané, jeho priečiny sú výrazne odsudzované. Liberálni rodičia- prejavujú minimum výchovných požiadaviek, ich pôsobenie na dieťa je veľmi rozkolísané. Dieťa nemá vytvorený pevný model napodobňovania. Správanie je neisté a nevypočitateľné.

K záporne pôsobiacemu vplyvom rodinnej výchovy patrí aj rodinná výchova perfekcionistická. Požiadavky rodičov na dieťa sú príliš vysoké až často prehnané a nerealizovateľné. Najčastejšie sú to rodičia príliš ambiciózni, alebo takí, ktorí chcú cez svoje dieťa kompenzovať svoje životné neúspechy.

O ideálnej rodičovskej výchove hovoríme vtedy, keď sa vo výchove uplatňujú prvky lásky, dôslednosti a trpezlivosti. Z tohto prostredia prichádza dieťa so zdravou sebadôverou, je schopné prijímať všetky novosti, prispôsobiť sa kolektívu a je pripravené na prípadné neúspechy, ktoré dokáže zvládať bez vážnejších dôsledkov. Rozmaznávanie je typické pre jednodietné rodiny.

Neželané deti postihuje často osud zanedbávajúcej výchovy. Jej prvým stupňom je výchova bez lásky. Jej druhým stupňom je zanedbávaná a odmietavá výchova. Z toho vyvierajú negatívne charakterové črty. Tieto deti túžia po láske, nehe, porozumení, uznaní a všimnutí.

Psychologický význam vplyvom rodinného pôsobenia pripravujeme skutočnosti, že každá rodina ovplyvňuje svojich členov, predovšetkým však deti už svojou vlastnou existenciou. Tým, aká je – kvalitou osobnosti matky i otca, ich vzájomnými vzťahmi a spoločným súžitím, každodennou činnosťou, hodnotovými orientáciami, systémom práv i povinnosti, svojim postojom, názormi, svojou kultúrou, ekonomickou úrovňou, ale aj spoločenskou organizovanosťou a úspešnosťou. Sociálna pripravenosť dieťaťa priamo súvisí so spôsobom života rodiny.

Negatívne javy v rodinných vzťahoch

Problematika rodiny je stále živá a v určitých etapách vývoja spoločnosti vstupujú do popredia niektoré aktuálne problémy. K nám rozhodne patrí kríza manželstva, rozvodovosť, vzťah školy a rodiny, zmena funkcie v rodine a postavenie muža a ženy v rodine. K ďalším negatívnym javom pri rozvrate rodiny môžeme priradiť alkoholizmus, patologické hráčstvo, drogy, nevera, zlá životná a sociálna úroveň rodiny, nezamestnanosť a sociálna a ekonomická neistota. Kroky na prekonanie týchto negatívnych javov treba hľadať v školách, centrách voľného času, inštitúciách / manželské a predmanželské poradne/, kde je priestor na poradenstvo a účebnú prípravu a riešenie týchto problémov. Dôslednou výchovou a prípravou môžeme predchádzať týmto negatívnym javom, ktoré sa v značnej miere dotýkajú každej osobnosti. Malé skupiny sú hlavným terénom socializácie, cez ne prenikajú vplyvy širších okruhov centier a kultúrneho prostredia a tým odovzdávajú jednotlivcovi hodnoty, normy a vzory správania.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk