Rodina v sociálnom kontexte

Seminárna práca

1. Rodina je základná jednotka spoločnosti, je to prvotná inštitúcia, v ktorej prebieha proces socializácie a výchovy v oblasti uspokojovania citových, ekonomických a sociálnych potrieb. Rodinu môžeme definovať ako neformálnu sociálnu skupinu konkrétneho národa, ktorému zabezpečuje kontinuitu ľudského rodu a výchovu dorastajúcej generácie. V rodine sa odráža celkový ekonomický, kultúrny a tiež sociálny vývoj tej spoločnosti, v ktorej existuje. Je najprirodzenejšie prostredie k naplneniu najdôležitejších potrieb členov rodiny. Ak dobre funguje, zohráva veľmi dôležitú úlohu. Úlohou rodiny je formovanie jedincov. Je povinná zabezpečiť deťom všestranný duševný a telesný vývoj. Pri posudzovaní rodiny sa hodnotia rôzne ukazovatele, ktoré pomáhajú posúdiť funkčnosť rodiny a k nim patrí vek, vzdelanie, rodinný stav rodičov, súdržnosť rodiny, zloženie a zdravotný stav členov. Najväčšia a najdôležitejšia úloha je výchova detí, vplyv generácií dospelých osôb na osoby nezrelé, odovzdávanie a prenášanie skúsenosti.

Podľa spomínaných kritérií sa rodiny delia:

•funkčné- patrí sem väčšina rodín, v nich je zabezpečený uspokojivý vývin dieťaťa,
•problémové- vyskytujú sa v nich vážnejšie poruchy niektorých funkcií, ale zdravotný vývin dieťaťa nie je ohrozený. Rodina je schopná riešiť problémy vlastnými silami,
•dysfunkčné- funkcia rodiny je narušená, vývin detí je ohrozený, rodina nie je schopná riešiť problémy sama. Väčšinou ide o rodičov alkoholikov, rodina je po rozvode, o povrchný záujem o deti, rodina má veľmi nízky príjem,
•afunkčná- rodina stratila svoju funkciu, neplní svoj cieľ a dieťa ohrozuje. Riešenie, ktoré zabezpečí vývin dieťaťa treba hľadať mimo rodiny.

Rodina plní dôležité funkcie vyplývajúce z potrieb detí a dospelých. K základným funkciám rodiny patrí:

•biologicko- reprodukčná- súvisí s uspokojovaním sexuálnych potrieb manželov a rozmnožovacích procesov. Na rozdiel od minulosti sa dnes väčšmi doceňuje význam sexuálneho života, jeho vplyv na citový vzťah partnerov, ako aj na celkovú atmosféru v rodine. Deti majú pre rodinu veľký citový význam a vysokú hodnotu. Biologická funkcia rodiny zahŕňa aj oblasť uvedomelého plánovania rodičovstva. Rodičovstvo je celoživotná úloha, preto k nej treba pristupovať zodpovedne a uvedomele,

•výchovná a socializačná- je utváranie osobnosti človeka, predovšetkým detí a poskytovania výchovných impulzov dospelým členom rodiny. Rodina formuje vlastnosti, názory a postoje jedinca, usmerňuje jeho záujmy, návyky, zvyky, správanie i konanie s normami a hodnotami spoločenského života,

•socializačná- znamená zospoločenštenie – priechod od vedomia JA k vedomiu MY učiť sa žiť spolu s inými ľuďmi. Kvalitná úplná rodina poskytuje vhodné podmienky na socializáciu a výchovu,

•emocionálna- pre šťastné, zdravé a pokojné detstvo má citová výchova nesmierny a nenahraditeľný význam. Ochranná a emocionálna funkcia spočíva hlavne v plnení úloh spojených s uspokojovaním základných biologických i emocionálnych potrieb, ktoré sú porozumenie, ochrana, sociálna opora i záujem. Rodina poskytuje svojim členom domov, životné zázemie, istotu, starostlivosť, pomoc v chorobe i krízových situáciách. Citové vzťahy v rodine sú kritériom stability. Nedostatočné plnenie tejto funkcie negatívne zasahuje jej členov a spôsobuje vzájomné odcudzenie,

•ekonomicko- zabezpečovacia- sa týka materiálneho zabezpečenia. Každá rodina hospodári s príjmami svojich členov a s príjmami, ktoré rodine poskytuje štát. Sú to: prídavky na deti, materská dovolenka, zľava na dani a príspevky od štátu. Súčasná rodina do značnej miery závisí od pomoci štátu a spoločnosti,

•ochranná funkcia- je vyjadrená starostlivosť o členov rodiny v rôznych životných situáciách. Rodičia sú povinní starať sa o deti, ich výživu, bývania a ošatenie, zabezpečiť opateru chorým,

•regeneračná a oddychová- má veľký význam z hľadiska odpočinku a regenerácie síl, poskytuje pocit bezpečia a imunity. Poskytuje dôležitú duševnú podporu a psychickú rovnováhu človeka, pomáha prekonávať stres,

Každá rodina je svojim spôsobom jedinečná, a preto je ťažko urobiť všeobecnú charakteristiku. Väčšie percento rozvodov a akceptovanie detí slobodných matiek sa prejavilo nebývalým vzostupom počtu neúplných rodín s jedným rodičom. Často sa nová rodinná jednotka formuje na podklade sexuálnych alebo ekonomických potrieb. Z týchto aspektov môžeme spomenúť ďalšie typy rodín:
-tradičná rodina
-rodina so zamestnanými rodičmi
-zmiešaná rodina
-neúplná rodina
-nedospelí rodičia
-kohabitujúca rodina
-homosexuálna rodina
-rodina s rozdielnou kultúrou
-slobodní osamelo žijúci dospelí