Dlhodobá príprava má nesmierny význam a je vlastne organickou súčasťou prípravy učiteľa na vyučovanie. K dlhodobej príprave patrí aj sústavné sebavzdelávanie. Učiteľ nemôže vystačiť iba s tými vedomosťami, ktoré získal počas štúdia, ale musí sa systematicky aj sám vzdelávať štúdiom pedagogickej a psychologickej literatúry, odbornej literatúry, odbornej metodickej literatúry a ostatnej literatúry (učiteľ má mať prehľad i v umení, kultúre, histórii, filozofii atď.)- toto všetko totiž vplýva na jeho prácu. K ďalšiemu sebavzdelávaniu patrí aj možnosť získavania skúseností na iných školách alebo v zahraničí.

Tematický plán (alebo aj časovo-tematický plán) je rozvrhnutie učiva príslušného predmetu na celý školský rok. Dbá sa pritom na to, aby učivo bolo rozvrhnuté rovnomerne na jednotlivé mesiace a týždne a aby boli vyčlenené hodiny na systematizáciu a opakovanie vedomostí žiakov. V minulosti si učitelia tematické plány vypracúvali väčšinou samostatne alebo spoločne v rámci metodických združení a predmetových komisií. V súčasnosti je tematický plán učiva súčasťou každej metodickej príručky a vychádza zo zovšeobecnených skúseností učiteľov pričom odporúča optimálne rozvrhnutie učiva na školský rok, usmerňuje prácu učiteľa, ale nemožno ho aplikovať úplne dogma¬ticky - učiteľ si ho prispôsobuje na podmienky školy a triedy (región, počet žiakov v triede), čiže tvorivo s ním pracuje.

Pod krátkodobou prípravou učiteľa (bezprostrednou prípravou) rozumieme prípravu na konkrétnu vyučovaciu hodinu, vychádzku alebo exkurziu. Vychádza z tematického plánu a učiteľ v nej: " ... pro¬jektuje svoju metodickú prácu so zreteľom k predpokladaným pedagogickým situáciám v triede i so zreteľom na individuálny a diferencovaný prístup k žiakom a na ich pracovnú motiváciu a aktivizáciu". Prí¬prava, ak má prispieť ku kvalite vyučovania, má vychádzať z analýzy pred¬chádzajúcich vyučovacích hodín, má mať jasne stanovené výchovno-vzdelávacie ciele, adekvátny výber vyučovacích metód, má obsiahnuť činnosti žia¬kov a zaradenie pomôcok do vyučovania. Taktiež sa odporúča aspoň orien¬tačné časové rozvrhnutie hodiny, t.j. koľko minút chce učiteľ venovať tej ktorej fáze vyučovacieho procesu.
Čím dokonalejšie učiteľ analyzuje svoju predchádzajúcu prácu a čím dokonalejšie pozná žiakov, tým je jeho príprava na vyučovaciu hodinu reál¬nejšia a je skutočným vodítkom jeho práce. Starostlivá príprava na vyučovaciu hodinu je náročná. To však neznamená, že aj keď sa nemožno vždy pripraviť dôkladne, netreba sa pripravovať vôbec. Aj krátka desaťminútová úvaha o priebehu vyučovacej hodiny, stručná didaktická analýza obsahu učiva, ujas¬nenie si metód a pravdepodobných činností seba a žiakov, odstraňujú improvizáciu a robia vyučovaciu hodinu reálnejšou.Predpis, podľa ktorého by mala byť napísaná príprava, neexistuje. Možno odporučiť nasledujúcu štruktúru prípravy: