Hoci je učiteľ autonómnym činiteľom, sám organizuje a tvorivo riadi vyučovanie, z hľadiska celkovej organizácie práce vychádza z odporúčaní a pokynov obsiahnutých v "Pedagogicko-organizač¬ných pokynoch pre školy a školské zariadenia a orgány štátnej správy v škol¬stve v SR". Význam pokynov pre prípravu učiteľa spočíva v tom, že orien¬tujú pozornosť na aktuálne úlohy výchovy a vzdelávania, aktualizujú niektoré predpisy týkajúce sa organizácie výučby a pod. Pre prípravu učiteľa je dôleži¬té včas vedieť aj termíny a časové trvanie prázdnin - to mu umožňuje plánovať prácu tak, aby bola rovnomerne rozdelená na celý školský rok.

V súvislosti s otázkami prípravy učiteľa na vyučovanie hovoríme o príprave dlhodobej a o príprave krátkodobej. Dlhodobá príprava obsahuje dva aspekty. Rozumieme ňou jednak prípravu na vykonávanie učiteľskej profesie, ale aj dlhodobejšiu prípravu na vyučovanie v školskom roku, čiže prípravu už pred jeho začiatkom.

Príprava na výkon učiteľskej profesie sa realizuje počas štúdia, v rámci ktorého si študent - budúci učiteľ - popri študijných predmetoch vytvára i vzťah k mládeži a k svoje budúcej profesii. Teoretické štúdium je spojené aj s praktickou činnosťou (rôzne druhy pedagogickej praxe) a vzhľadom na vý¬znam a špecifickosť učiteľskej profesie každý, kto sa chce stať učiteľom, by mal starostlivo zvážiť svoj skutočný záujem o túto profesiu.

Dlhodobá príprava na realizáciu vyučovania spočíva v tom, že učiteľ sa v časovom predstihu, t.j. už pred začiatkom školského roka, pripravuje na vyučovanie. Do tejto prípravy patrí:

• Preštudovanie "Pedagogicko-organizačných pokynov ... "
• Oboznámenie sa s hlavnými úlohami školy, ktoré v spolupráci s učiteľmi vypracúva vedenie školy. Hlavné úlohy vychádzajú z analýzy práce predchádzajúceho školského roka a upriamujú pozornosť učiteľského kolektívu na viaceré oblasti, ktorým treba venovať pozornosť.

Preštudovanie príslušných učebných osnov, učebníc a metodických prí¬ručiek je zvlášť významné najmä vtedy, keď učiteľ prvýkrát bude vyu¬čovať ročník, v ktorom doposiaľ neučil, alebo bude vyučovať nový predmet. Mal by poznať učivo prechádzajúcich ročníkov, aby vedel, na čo nadviazať, ale aj nasledujúcich, aby vedel, čo sa budú žiaci učiť v budúcnosti, čo z pre¬beraného učiva je naozaj podstatné pre prácu v ďalšom ročníku. Učebné osnovy sa po istom čase inovujú, obohacujú, alebo aj redukujú, a preto učiteľ musí sledovať a študovať prípadné zmeny.

K dlhodobej príprave patrí aj zistenie stavu učebných pomôcok a didaktickej techniky, zabezpečenie ich funkčnosti, v prípade potreby zaobstaranie nových pomôcok, štúdium dokumentácie o predchádzajúcom vyučovaní a žiakoch, kto¬rých bude učiteľ vyučovať (triedna kniha, triedny výkaz - významné zdroje informácií o žiakoch), ďalej sem patrí zhromažďovanie súborov obrázkov, literárnych úryvkov, citátov, fotografií, magnetofónových nahrávok, videozáznamov a pod., pričom štúdium týchto materiálov vyúsťuje do spracovania tematického plánu.