1. Výchovno-vzdelávacia činnosť klubu je zameraná na uspokojenie záujmov žiakov v čase mimo vyučovania a na ich prípravu na vyučovanie. Počas školského roku prevažujú a v období školských prázdnin na uskutočňujú výlučne činnosti oddychového, rekreačného alebo záujmového charakteru.
2. Príprava žiakov na vyučovanie a činnosti oddychového a rekreačného charakteru sa uskutočňujú v oddeleniach klubu detí, záujmová činnosť žiakov sa uskutočňuje spravidla v záujmových útvaroch klubu detí, ale môže sa uskutočňovať aj v záujmových útvaroch školy a v iných výchovných zariade-niach.
3. Klub detí svoju činnosť organizuje tak, aby sa žiakom umožnila účasť aj na ďalších formách záujmovej činnosti.
4. Výchovno-vzdelávacia činnosť klubu detí vykonávajú vychovávatelia. Vychovávateľ klubu detí je spravidla vedúcim záujmového útvaru klubu detí. Vedúcim záujmového útvaru môže byť aj učiteľ.

Odpočinkové činnosti predstavujú dôležitú časť náplne voľného času a musí pre ne platiť princíp dobrovoľnosti. Mali by byť psychicky a fyzicky nenáročné a majú slúžiť na odstránenie únavy. Do základného režimu dňa ich vychovávatelia zaraďujú najčastejšie poobede, ale podľa potreby môžu byť zaradené i kedykoľvek v priebehu dňa. Podľa situácie a podľa veku žiakov môžu mať základný charakter voľných rozhovorov pri starších žiakoch, pri tých menších odpočinku na lôžku alebo prechádzky.

Pre rekreačné činnosti taktiež platí princíp dobrovoľnosti. Mali by slúžiť na odstránenie únavy žiakov z vyučovania a na ich odreagovanie sa. Majú však už náročnejší charakter pretože ide o telovýchovné činnosti ako napríklad turizmus, šport a podobne. Môžeme sem zahrnúť taktiež aj istý typ jednoduchej manuálnej činnosti. Pokiaľ to situácia dovoľuje mali by sa vykonávať v prírode a nie niekde v uzavretom priestore.

Záujmové činnosti sú najdôležitejšou súčasťou obsahu výchovy žiakov mimo vyučovania. Pri vytváraní hodnotovej orientácii človeka majú nezastupiteľnú úlohu. Slúžia na uspokojovanie špecifických potrieb a na rozvíjanie záujmov žiakov. Vychovávateľ by sa mal hneď od začiatku snažiť podchytiť záujem žiaka a snažiť sa ho i naďalej rozvíjať.

Pre spoločensko - prospešné činnosti platí základný princíp dobrovoľnosti. Tieto činnosti majú viesť deti k dobrovoľnej a prospešnej práci pre ich okolie a vo vykonávaní práce prospešnej pre jednotlivcov alebo celé skupiny. Takéto činnosti majú potom kladný vplyv na vývin charakterových vlastností detí.

V čase, ktorý žiaci strávia v školskom klube, sa majú za po-vinnosť venovať taktiež aj sebaobslužným výchovno-vzdelávacím činnostiam. Tieto majú však na rozdiel od predchádzajúcich činností charakter povinností. Tieto aktivity sa zameriavajú najmä na vedenie detí k samostatnosti. Táto samostatnosť ich má naučiť dokázať sa postarať o svoju osobu a tiež ich vedie ku kladným návykom slušného správania sa, základným hygienickým návykom, návykom starostlivosti o poriadok a podobne.

No asi medzi najdôležitejšie činnosti ktoré sa vykonávajú v školských kluboch a zariadeniach patrí príprava na vyučovanie na ďalší deň. Túto činnosť zaraďujeme medzi povinné činnosti a môžeme si pod ňou vysvetliť všetky činnosti ktoré súvisia s plnením školských povinností. Okrem písania úloh a získavaní nových poznatkov pre ďalšie štúdium by mali byť spôsoby podania výkladu látky dieťaťu úplne odlišné od formy podanej na vyučovaní. Táto forma výkladu by mala byť pre dieťa niečím zaujímavá.

V konečnom dôsledku však môžeme zhodnotiť, že školské kluby plnia len akúsi sociálnu funkciu. Kluby fungujú väčšinou pre menších žiakov, ktoré čas strávený v nich využívajú na svoju prípravu na vyučovanie a na oddych. Pre starších žiakov sa záujmové činnosti realizujú len v malej miere. Školské kluby sa už v súčasnosti nepovažujú za také rovnocenné s vyučovaním ako tomu bolo v minulosti. To sa však odráža aj na ich riadení a financovaní.