„Pod pojmom školský systém alebo školská sústava sa obvykle rozumie sústava škôl a pridružených zariadení od materských škôl až po vysoké školy, ktoré v danej krajine existujú a podľa jej zákonov zabezpečujú príslušné stupne vzdelávania (Kosová, 2003, s 15).
„Školský systém je súčasťou výchovno-vzdelávacieho systéme (sústavy) v krajine. Pojem výchovno-vzdelávacia sústava je širší a myslí sa ním sústava ustanovizní, zariadení, organizácií a činiteľov, ktoré sa podieľajú na výchove a vzdelávaní detí, mládeže a dospelých.“ (Pedagogická encyklopédia Slovenska, 1985, s 575) alebo „súbor všetkých školských a iných vzdelávacích inštitúcií, ich fungovania a prostriedky (vrátane legislatívnych), ktoré v krajine zaisťujú realizáciu vzdelávania“ (Průcha, Walterová, Mareš, 1995, s 273 – 274).
Nikde na svete nenájdeme dva rovnaké školské systémy. Každý systém prešiel svojím vývojom a ovplyvňujú ich rôzne faktory. Sú to najmä:
„Historické a kultúrne tradície krajiny - akým vývojom prešlo školstvo, kto ho budoval, či cirkev alebo štát,
Ekonomický rozvoj krajiny – či je dostatok prostriedkov na rozvoj všetkých stupňov školstva, na bezplatné vzdelávanie až po vysokú školu,
Sociálno-politický rozvoj krajiny – aká je alebo dlhodobo bola oficiálna školská politika,
Štátne zriadenie a organizácia štátu – či je krajina rozdelená do menších celkov, ktoré radia školstvom, alebo je školstvo riadené centrálne, rovnako na celom území,
Národ a jazyk – koľko národov, národností a jazykov je v štáte
-či sú samostatné jazykové oblasti
-či sa vyučuje aj v iných jazykoch
Postavenie cirkvi v štáte a ich vplyv na školstvo – či prevládajú školy, ktorých zriaďovateľom je cirkev, alebo sa školy členia podľa denominálneho princípu, podľa príslušnosti k cirkvi,
Geografické ukazovatele – najmä zemepisná poloha, ktorá ovplyvňuje napr. zameranie odborného školstva (námorné, poľnohospodárske a pod.)
Demografické ukazovatele – aký je v krajine počet školopovinných detí“ (Kosová, 2003, s 15 – 16).
Tabuľka č. 1
(Kosová, 2003, s. 17)
Krajina Základná škola Stredná škola
Rakúsko, Rumunsko 48
SRN, Bulharsko 49
Francúzsko, Taliansko 58
Grécko, Belgicko,
Španielsko, Írsko 66
Anglicko, Luxembursko 67
Škótsko 76
Severné Írsko 77
Poľsko, Maďarsko 84
Holandsko86
Dánsko, Švédsko, Fínsko
Portugalsko, Nórsko 93
Česko, Slovensko 94
Island 104
Charakteristika školského systému niektorých krajín
Nemecko
Nemecké školstvo nie je jednotné. Zodpovedá vnútornej štruktúre štátu, ktorý je rozdelený do menších celkov – spolkových štátov. Toto rozdelenie zaručuje konkurenčný boj medzi jednotlivými územiami a snahu získať čo najväčší počet študentov. Rivalita je najbadatelnejšia medzi vysokými školami a univerzitami. Krajiny bývalej SRN majú v dôsledku priaznivejšich hospodárskych podmienok lepšie zabezpečené školstvo.
Začiatok školskej dochádzky je stanovený v celom štáte na 6 rokov. Deti chodia do Grundschule (základnej školy), v korej vyučovanie prebieha prakticky rovnako ako u nás. Celkovo prevláda v Nemecku tzv. trojškolský systém. Žiaci majú totiž od 7. do 10.ročníka možnosť výberu jedného z troch typov škôl, a to Realschule (reálna škola), Hauptschule (základná škola) a Gymnázium, ktoré je najnáročnejšie. Do 4. triedy prebieha všetko jednotne. Neskôr dochádza k prvým rozdielom. Niekde sa už musí prejsť do jednej z troch možných druhov škôl, inde sú ešte tzv. Orientierungsstufe (orientačné ročníky), ktoré slúžia na lepšie poznanie znalostí a inteligencie dietaťa, ktorého rodičia sa potom na základe odporúčaní učiteľov rozhodnú pre určitú školu.
Rozdiel s naším školstvom spočíva aj v charaktere prestúpenia na školu. Na žiadnu z troch typov škôl nie je potrebné robiť prijímacie skúšky. Na Slovensku zaručujú tieto skúšky určitý prirodzený výber, čím sa udržiava úroveň najlepších škôl. V Nemecku sú gymnáziá považované za najlepšie školy, a preto rodičia k nim inklinujú.
Gymnáziá sú súčastne povinné prijať každého žiaka. Tak je tomu ale len v prípade štátnych gymnázií. Okrem nich sa vyskytuje aj pomerne veľa súkromných, ktoré sú od štátu nezávislé a môžu si určiť rôzne podmienky prijatia. Okrem gymnázií sú zvyšné dva typy škôl štátne, nevyskytujú sa súkromné.
Po 4. ročníku je 10. ročník druhý zlomový. Žiaci resp. študenti majú znovu možnosť voľby. Po desiatej triede (a po dovršení 16. roku) môžu buď opustiť školu a byť zamestnaní, alebo zmeniť typ školy. Pritom celoštátne platí, že základná (Haupt-schule) a reálna škola trvajú maximálne do 10. ročníka. Žiaci sú povinní buď prejsť do gymnázia alebo byť zamestnaní. Tomuto systému zodpovedajú aj rôzne typy vysvedčení. Jedine gymnázium ponúka možnoť maturity. Ostatné školy po 10. ročníku sú už zamerané na určité pracovné obory ( hotelierstvo, strojárstvo, krajčírstvo a i.).
Okrem celkovej štruktúry sa odlišujú nemecké a slovenské školstvo aj ohľadom škály predmetov. V SRN je poskytované široké spektrum voliteľných predmetov. Už od 5. triedy si žiaci môžu vybrať niektorú z rečí. Angličtina je od 5. ročníka povinná, na výber sú francúzština, latinčina, španielčina či taliančina. V 7.triede pribúda druhý cudzí jazyk. Vyučovanie je rozdelené na:
- povinný okruh,
- povinne voliteľný okruh,
- voliteľný okruh.
Odlišná s naším systémom je aj organizácia prázdnin. V Nemecku sa v každej spolkovej krajine začínajú prázdniny rozdielne, každá krajina môže mať iný počet voľných dní. Začiatok nového školského roka je tiež odlišný. Učebnice a učebné pomôcky sú rozdielne.
Hodiny trvajú 45 minút. Za organizáciu rodičovských združení nie sú zodpovedni triedni vyučujúci. Rodičovské združenia ako také sa nekonajú. Túto funkciu preberajú zhromaždenia, konajúce sa každý polrok. Žiakom sú rozdané papiere, na ktoré rodičia napíšu mená učiteľov, s ktorými by sa chceli stretnúť. Táto žiadosť sa zoberie naspäť do školy, kde učitelia na ten istý papier dajú rodičom termín.
Rakúsko
Povinná školská dochádzka trvá 9 rokov. Rakúsky školský systém tvoria:
Materské školy (Kindergarten)
Základné školy (Volksschule) – 4 roky
Nižšie stredné školy:
- Hlavná škola (Hauptschule) – 4 roky,
- Nižší stupeň všeobecnovzdelávacej školy (Unterstufe der Allgemeinbildence Höhere Schule) – 4 roky
Vyššie stredné školy:
- Vyšší stupeň všeobecnovzdelávacej školy (Oberstufe der AHS) – 4 roky,
- Reálne gymnázium (Realgymnasium) – 4 roky,
- Vzdelávacie zariadenie na štúdium pedagogiky materských škôl (Bildunganstalt fűr Kinderpädagogik),
- Vzdelávacie zariadenie pre štúdium vychovávateľov (Bildungan-stalt fűr Erzieher),
- Vyššie odborné školy (Berufsbildence Höhere Schule) – 5 rokov,
- Polytechnická škola (Politechnischer Lehrgang) – 1 rok, po jej ukončení sa pokračuje 2 až 4 roky na učňovských školách (Berufschule),
- Stredná učňovská škola (Berufsbildende Mittlere Schule).
Vysoké školy:
- odborné vysoké školy (Fachhoschule),
- pedagogické akadémie (Pädagogische Academie) – 3 roky,
- univerzity (Universität) – 4-6 rokov.
Existujú aj ďalšie typy škôl, napríklad večerné školy (Abendschule), kolégiá (Kollege), ktoré nie sú vysokými školami, ale spolu s vysokými školami vytvárajú oblasť terciárneho (pomaturitného) vzdelávania.
Od roku 1975 je prístup na všetky školy bezplatný. Na súkromných školách sa platia poplatky. Deti musia navštevovať školu od šiestich rokov, a povinné školské vzdelanie trvá deväť rokov.
Školská dochádzka je povinná pre všetky deti s trvalým pobytom v Rakúsku bez ohľadu na národnosť. Trvalý pobyt je definovaný ako pobyt v Rakúsku na najmenej jedno stanovené obdobie (napr. jeden semester, približne 5 mesiacov).
Prvé štyri školské roky:
- Základná škola (Grundschule alebo Volksschule)
- Špeciálne školy (Sonderschule)
Piaty až ôsmy školský rok (Sekundarstufe 1):
- Stredná škola (Hauptschule)
- Nižšie stupne všeobecnej strednej školy (Unterstufe AHS)
- Vyššia sekcia základnej alebo špeciálnej školy (AHS Langform)
Deviaty školský rok:
- Polytechnická škola
- Stredná odborná škola, stredné alebo vyššie stupne (Mittel alebo Oberstufe)
- Technická a odborná škola po ôsmich rokoch základnej, špeciálnej alebo nižšej strednej školy.
Po strednej škole môžete navštevovať vyššiu strednú školu, špeciálne vyššie gymnázium (Oberstufenrealgymnasium) alebo odborné stredné a vyššie stredné školy. Väčšina vyšších stredných škôl končí záverečnými skúškami (Matura), ktoré oprávňujú ich držiteľov navštevovať rôzne akadémie, technické univerzity, vysoké školy a iné typy univerzít.
Školský rok
Školský rok začína prvý alebo druhý pondelok v septembri, závisí to od príslušnej krajiny. Školský rok zahŕňa vyučovací rok (dva semestre) a letné prázdniny. Nevyučuje sa v nedeľu alebo počas štátnych sviatkov.
V Rakúsku sú štyri rozdielne druhy inštitúcií vyššieho vzdelávania a to univerzity, teologické vysoké školy, umelecké vysoké školy a technické vysoké školy.
Rakúsko sa už niekoľko rokov zúčastňuje v rámci EÚ na vzdelávacích programoch, ako napríklad ERASMUS. Je to výmenný program, ktorý funguje aj na Slovensku. Do hosťujúcej krajiny prichádzajú študenti z iných krajín a tu študujú na univerzitách takého zamerania ako majú doma.
Zameranie univerzít v Rakúsku:
Technické univerzity:
Technické vedy sa vyučujú na technických univerzitách a fakultách.
Teologické vysoké školy :
Vyučujú katolícku teológiu na fakultách a sú udržiavané cirkvou.
Umelecké vysoké školy:
Všetky umelecké vysoké školy vyžadujú od všetkých študentov urobiť špeciálnu prijímaciu skúšku. V Rakúsku nájdete dva druhy vysokej školy a to školy zamerané na výtvarné umenie a školy zamerané na hudbu a divadlo.
Inštitúcie a vysoké školy pre sociálnych pracovníkov:
Učitelia na základných, nižších stredných a špeciálnych školách sú vyškolený cez vysokoškolské kurzy, ktoré trvajú 3 roky. Učitelia na stredných školách sa väčšinou vzdelávajú na univerzitách.
Vzdelávanie dospelých:
Na celom území Rakúska sa nachádzajú zariadenia pre vzdelávanie dospelých, napr. večerné kurzy pre pracujúcich alebo kurzy pripravujúce študentov na prijímacie skúšky pre dosiahnutie vyššie vzdelania.
Centrá vzdelávania dospelých:
Inštitúcie vzdelávania dospelých (VHS), inštitúcie zamerané na ekonomický rozvoj (WIFI) a inštitúcie zamerané na odborný pokrok (BFI) môžme taktiež zahrnúť do tejto skupiny.
Odborné vzdelávanie:
Hlavné oblasti pre ďalšie vzdelávanie sú riadenie osobného oddelenia, riadenie techniky, špeciálne technické vedomosti, skúsenosti z elektronického spracovania dát a osobný rozvoj.
