referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viktor
Streda, 26. februára 2020
Školské systémy v zahraničí - Nemecko a Rakúsko
Dátum pridania: 28.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zuzulik47
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 874
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 9m 30s
Pomalé čítanie: 14m 15s
 

„Pod pojmom školský systém alebo školská sústava sa obvykle rozumie sústava škôl a pridružených zariadení od materských škôl až po vysoké školy, ktoré v danej krajine existujú a podľa jej zákonov zabezpečujú príslušné stupne vzdelávania (Kosová, 2003, s 15).

„Školský systém je súčasťou výchovno-vzdelávacieho systéme (sústavy) v krajine. Pojem výchovno-vzdelávacia sústava je širší a myslí sa ním sústava ustanovizní, zariadení, organizácií a činiteľov, ktoré sa podieľajú na výchove a vzdelávaní detí, mládeže a dospelých.“ (Pedagogická encyklopédia Slovenska, 1985, s 575) alebo „súbor všetkých školských a iných vzdelávacích inštitúcií, ich fungovania a prostriedky (vrátane legislatívnych), ktoré v krajine zaisťujú realizáciu vzdelávania“ (Průcha, Walterová, Mareš, 1995, s 273 – 274).

Nikde na svete nenájdeme dva rovnaké školské systémy. Každý systém prešiel svojím vývojom a ovplyvňujú ich rôzne faktory. Sú to najmä:

„Historické a kultúrne tradície krajiny - akým vývojom prešlo školstvo, kto ho budoval, či cirkev alebo štát,

Ekonomický rozvoj krajiny – či je dostatok prostriedkov na rozvoj všetkých stupňov školstva, na bezplatné vzdelávanie až po vysokú školu,

Sociálno-politický rozvoj krajiny – aká je alebo dlhodobo bola oficiálna školská politika,

Štátne zriadenie a organizácia štátu – či je krajina rozdelená do menších celkov, ktoré radia školstvom, alebo je školstvo riadené centrálne, rovnako na celom území,

Národ a jazyk – koľko národov, národností a jazykov je v štáte
-či sú samostatné jazykové oblasti
-či sa vyučuje aj v iných jazykoch

Postavenie cirkvi v štáte a ich vplyv na školstvo – či prevládajú školy, ktorých zriaďovateľom je cirkev, alebo sa školy členia podľa denominálneho princípu, podľa príslušnosti k cirkvi,

Geografické ukazovatele – najmä zemepisná poloha, ktorá ovplyvňuje napr. zameranie odborného školstva (námorné, poľnohospodárske a pod.)

Demografické ukazovatele – aký je v krajine počet školopovinných detí“ (Kosová, 2003, s 15 – 16).

Tabuľka č. 1
(Kosová, 2003, s. 17)

Krajina Základná škola Stredná škola
Rakúsko, Rumunsko 48
SRN, Bulharsko 49
Francúzsko, Taliansko 58
Grécko, Belgicko,
Španielsko, Írsko 66
Anglicko, Luxembursko 67
Škótsko 76
Severné Írsko 77
Poľsko, Maďarsko 84
Holandsko86
Dánsko, Švédsko, Fínsko
Portugalsko, Nórsko 93
Česko, Slovensko 94
Island 104

Charakteristika školského systému niektorých krajín

Nemecko

Nemecké školstvo nie je jednotné. Zodpovedá vnútornej štruktúre štátu, ktorý je rozdelený do menších celkov – spolkových štátov. Toto rozdelenie zaručuje konkurenčný boj medzi jednotlivými územiami a snahu získať čo najväčší počet študentov. Rivalita je najbadatelnejšia medzi vysokými školami a univerzitami. Krajiny bývalej SRN majú v dôsledku priaznivejšich hospodárskych podmienok lepšie zabezpečené školstvo.

Začiatok školskej dochádzky je stanovený v celom štáte na 6 rokov. Deti chodia do Grundschule (základnej školy), v korej vyučovanie prebieha prakticky rovnako ako u nás. Celkovo prevláda v Nemecku tzv. trojškolský systém. Žiaci majú totiž od 7. do 10.ročníka možnosť výberu jedného z troch typov škôl, a to Realschule (reálna škola), Hauptschule (základná škola) a Gymnázium, ktoré je najnáročnejšie. Do 4. triedy prebieha všetko jednotne. Neskôr dochádza k prvým rozdielom. Niekde sa už musí prejsť do jednej z troch možných druhov škôl, inde sú ešte tzv. Orientierungsstufe (orientačné ročníky), ktoré slúžia na lepšie poznanie znalostí a inteligencie dietaťa, ktorého rodičia sa potom na základe odporúčaní učiteľov rozhodnú pre určitú školu.
Rozdiel s naším školstvom spočíva aj v charaktere prestúpenia na školu. Na žiadnu z troch typov škôl nie je potrebné robiť prijímacie skúšky. Na Slovensku zaručujú tieto skúšky určitý prirodzený výber, čím sa udržiava úroveň najlepších škôl. V Nemecku sú gymnáziá považované za najlepšie školy, a preto rodičia k nim inklinujú.
Gymnáziá sú súčastne povinné prijať každého žiaka. Tak je tomu ale len v prípade štátnych gymnázií. Okrem nich sa vyskytuje aj pomerne veľa súkromných, ktoré sú od štátu nezávislé a môžu si určiť rôzne podmienky prijatia. Okrem gymnázií sú zvyšné dva typy škôl štátne, nevyskytujú sa súkromné.

Po 4. ročníku je 10. ročník druhý zlomový. Žiaci resp. študenti majú znovu možnosť voľby. Po desiatej triede (a po dovršení 16. roku) môžu buď opustiť školu a byť zamestnaní, alebo zmeniť typ školy. Pritom celoštátne platí, že základná (Haupt-schule) a reálna škola trvajú maximálne do 10. ročníka. Žiaci sú povinní buď prejsť do gymnázia alebo byť zamestnaní. Tomuto systému zodpovedajú aj rôzne typy vysvedčení. Jedine gymnázium ponúka možnoť maturity. Ostatné školy po 10. ročníku sú už zamerané na určité pracovné obory ( hotelierstvo, strojárstvo, krajčírstvo a i.).

Okrem celkovej štruktúry sa odlišujú nemecké a slovenské školstvo aj ohľadom škály predmetov. V SRN je poskytované široké spektrum voliteľných predmetov. Už od 5. triedy si žiaci môžu vybrať niektorú z rečí. Angličtina je od 5. ročníka povinná, na výber sú francúzština, latinčina, španielčina či taliančina. V 7.triede pribúda druhý cudzí jazyk. Vyučovanie je rozdelené na:

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.