Práca triedneho učiteľa

Úvod

Touto prácou by som chcela poukázať na špecifiká práce triedneho učiteľa. Triednictvo je práca, ktorá je psychicky a niekedy aj fyzicky náročná. Je síce „lepšie“ ohodnotená (príplatky za triednictvo), ale veľa učiteľov by si rozmyslelo odpoveď na otázku triednictva.

Pri tejto práci sa učiteľ nesmie špecifikovať len na to, že odučí svoj predmet podľa svojho rozvrhu, ale táto práca obnáša aj príjemné ale aj nepríjemné okamihy. Medzi tie príjemnejšie patrí, ak je Vaša trieda chválená a na vidíte, že žiaci v triede sú spokojní, majú dobré kolektívne vzťahy a výsledky v učení. Medzi tie nepríjemné patria sťažnosti ostatných vyučujúcich a niekedy vedia byť veľmi nepríjemný aj rodičia a ich prístup a vystupovanie voči Vám. Triedny učiteľ má na veľmi veľký vplyv na svojich žiakov ale aj na ich rodičov.

Samozrejme triedny učiteľ musí byť dostatočne kvalifikovaný a mal by byť pripravený na všetky situácie, ktoré sa môžu pri jeho práci prihodiť, aby vedel reagovať adekvátne v danej situácii.

Triedny učiteľ

Je dušou triedy. Podstata práce triedneho učiteľa je výsostne výchovná. Jej úspech je závislý od toho aký vzťah vznikne medzi učiteľom a žiakom. Priamo pri vytváraní ovzdušia vzájomnej dôvery, úcty, rešpektovania sa musí sa triedny učiteľ spoľahnúť hlavne na svoju intuíciu a skúsenosti

V sústave činiteľov má pri určení správnej diagnózy osobnosti žiaka rozhodujúcu úlohu. Triedny učiteľ získava a zhromažďuje informácie o žiakoch a vypracúva ich komplexné hodnotenie. Sleduje správanie žiakov v triede, ich prospech, dochádzku do školy, oboznamuje sa s ich rodinným prostredím. Z uvedeného vyplýva, že triedny učiteľ potrebuje okrem vedomostí z pedagogiky dobré vedomosti zo psychológie osobnosti, vývinovej a sociálnej psychológie. (K. Horváthová, 2003).

Úspech a neúspech výchovného pôsobenia závisí do značnej miery na učiteľovi. Z toho hľadiska je dôležitá otázka: aký má byť učiteľ, ktoré vlastnosti osobnosti sú priaznivé a ktoré naopak nepriaznivé?

Úlohy a požiadavky kladené na učiteľov sú tieto:

1. vyučovať a vzdelávať, riadiť osvojovanie vedomostí, schopností a návykov a rozvoj schopností žiaka
2. vychovávať celú triedu (ak je potrebné aj každého jednotlivca), formovať ich záujmy, postoje a presvedčenie
3. byť v styku so svojimi žiakmi, vytvoriť si špecifické vzťahy s kolektívom i s jeho jednotlivými členmi, sústavne spoznávať žiakov a ich vývoj a podľa toho riadiť ďalší výchovne vzdelávací proces
4. osvojiť si potrebné pedagogické a psychologické poznatky, metódy a spôsoby myslenia, ďalej sa v nich vzdelávať a používať ich k zdokonaľovaniu vlastnej práce
5. dávať žiakom pozitívny príklad v spôsobe života

Práca triedneho učiteľa

Kritické pripomienky k práci a osobnosti učiteľa sa týkajú hlavne výchovného pôsobenia. Právom sú práve výchovné úlohy uvádzané ako základne z práce triedneho učiteľa. V každodennom zhone však výchovné úlohy môžu ustupovať do pozadia za samotné vyučovanie alebo administratívu a organizovanie práce.

Na jednej strane povolanie triedneho učiteľa súvisí s určitou profesiou, podľa druhu učebných predmetov a predpokladá určité vedomosti a schopnosti, záujmy a niektoré povahové črty. Na druhej strane povolanie učiteľa súvisí zároveň s profesiami, v ktorých je podstatný styk s ľuďmi, hlavne deťmi a mladými ľuďmi. Z prax však dokazuje, že je ťažké skĺbiť obe hľadiská práce triedneho učiteľa.

Hlavné úlohy v práci triedneho učiteľa sú aj:

• zaujímať sa o úspechy, neúspechy, problémy a záujmy žiakov v triede
• venovať pozornosť deťom zo znevýhodneného sociálneho prostredia
• pomáhať riešiť možné konflikty v triede
• podporovať kohéziu triedy, formovať sociálne vzťahy v triede tak, aby sa vytvárali neformálne vzťahy a spolupatričnosť medzi žiakmi v triede
• organizovať aktivity mimo vyučovania – výlety, vychádzky, exkurzie, školské večierky
• pomáhať rozvíjaniu samoštúdia žiakov využitím školskej knižnice, čitárne a internetového klubu
• pomáhať rozvoju sebapoznania a sebahodnotenia žiakov
• pomáhať žiakom prostredníctvom výchovných postupov uvedomiť si seba, kontrolovať sa a formovať potrebu sebazdokonaľovania
• poskytnúť žiakovi spektrum vedomostí a zručností a stupeň vzdelania podľa jeho schopností a záujmov
• formovať osobnosť pripravenú pre život a prácu, v humánne a sociálne spravodlivej spoločnosti
• podporovať nadanie a špeciálne sociálne schopnosti detí
• pomáhať žiakom uvedomovať si svoje schopnosti, zručnosti a viesť ich k zodpovednosti
• prehlbovanie a rozvíjanie estetického vkusu a citu žiakov, potrebu žiť v kultúrnom a vkusnom prostredí zvýraznením aktuálnou výzdobou školy, ktorá musí odzrkadľovať charakter školy a dianie v nej.

Zvýšenú pozornosť treba venovať estetickej úprave tried, viesť žiakov k vlastnému vytváraniu estetického mikroprostredia:

• motivovanie žiakov k tvorivej práci
• zabezpečiť výchovu k ochrane životného prostredia
• rozvíjať racionálny vzťah k technike. Podľa možností dopĺňať vyučovanie v dielni vyučovaním s počítačmi (Internet, Word, Excel, Power Point, konštrukčné programy).
• formovať a upevňovať aktívny vzťah k telesnej kultúre, k zdraviu a športu hlavne prostredníctvom hodín TV.
• oboznámiť žiakov s vnútorný poriadkom školy a bezpečnosťou - pomocou Výkladovo-ilustratívnej metódy vo forme tzv. Triednickej hodiny
• úprava tried + hlasovaním určiť predsedu a podpredsedu triedy

Vzťah triedneho učiteľa k žiakom a k ich rodičom

Postoje žiakov k učiteľovi a výsledky pedagogického pôsobenia závisia predovšetkým na osobných vlastnostiach učiteľa, na jeho postojoch k žiakom a vzťahu k nim. Je to ľudský vzťah zapovedajúci princípu úcty k človeku a požiadaviek na neho. Učiteľ je časťou kolektívu, žiaci ho napodobňujú, berú si z neho príklad (aspoň čiastočne).

Osobné vlastnosti ktoré sa súhrnné označujú ako učiteľov vzťah k ľudom a zvlášť k žiakom predstavuje zložitý komplex psychických javov. Môžu v ňom pôsobiť také motívy ako je napríklad potreba porozumenia, potreba pomáhať druhým, snaha stať sa lepším učiteľom.

Súčasťou osobných vlastností učiteľa, ktoré sa týkajú jeho vzťahu so žiakmi, je aj tzv. pedagogiky takt. O učiteľovi hovoríme, že má pedagogický takt, keď dokáže správne a včas rozpoznať dôležité zmeny v stave triedy, kolektívu aj jednotlivých žiakov, zhodnotiť situáciu a primerane podľa toho jednať k dosiahnutiu výchovných a vzdelávacích cieľov.

V učiteľových vzťahoch k ľuďmi sú dôležité aj schopnosti v jednaní s ľuďmi a v organizovaní ich činnosti. Učiteľ potrebuje vedieť hovoriť a jednať so žiakmi, chlapcami i dievčatami, ako aj s ich rodičmi rôznych pováh a povolaní. Často krát vznikajú konflikty hlavne medzi učiteľom a rodičmi ak si rodičia myslia že nesprávne pristupuje práve k ich dieťaťu a jeho metódy sú nevhodné. Spravidla rodičia nevidia čo sa v skutočnosti skrýva za neúspechom žiaka v kolektíve a v učení a preto obviňujú práve učiteľa.

Vyučovanie ako tvorivá činnosť učiteľa

Učiteľ je priami uskutočňovateľ aktívneho vyučovacieho procesu, ktorý vytvára nespočetné množstvo konkrétnych učebných situácií, ktoré prežíva žiak v priebehu celého obdobia školskej dochádzky.

Konkrétne vyučovanie vedie učiteľ. Vyučovací proces vytvára dva razy – najprv v projekte, v pláne a v prípravách a potom v skutočnosti, ktorú sám vytvára na vyučovacích hodinách.

Tvorivá činnosť učiteľa sa uskutočňuje v týchto formách:

1. používanie známych didaktických prostriedkov v nových kombináciách, v nových pedagogických situáciách, ktoré vznikajú pri výchovno - vyučovacom procese
2. vytvorenie nových prostriedkov podľa nových situácií

v pedagogickej literatúre sa zdôrazňujú tieto základné zložky učiteľovej činnosti:

• onštruktívna činnosť
• rganizátorská činnosť
• komunikatívna činnosť
• gnozeologická činnosť

Záver

Verím že touto prácou som poukázala na dôležitosť práce triedneho učiteľa a jeho úlohu vo výchovno – vzdelávacom procese.

Chcela by som ešte dodať že pôsobenie triedneho učiteľa vo svojej funkcii je veľmi dôležité. Ak je triedny učiteľ podľa predpokladov a svoju prácu si vykonáva dobre, je to skutočne veľká pomoc pre ostatných vyučujúcich ale aj pre rodičov vo výchovno – vzdelávacom procese.

Použitá literatúra:

ČÁP JAN: Psychológie pro učitele, Praha, Státní pedagogické nakladatelství 1980

DANILOVA M. A., SKATKINA M. N.: Didaktika strednej školy, Bratislava SPN 1979

N. GRIGORIEVIČ KAZANSKIJ, T. SERGEJENVA NAZAROVOVÁ: Didaktika základnej školy, Bratislava, SPN 1982

HORVÁTHOVÁ KINGA: Metodické riadenie uplatňované v systéme výchovného poradenstva, Bratislava 2003