1. Vývoj práv dieťaťa
Medzinárodné spoločenstvo zaoberajúce sa právami dieťaťa za posledných 75 rokov prijalo viac ako 90 medzinárodných dokumentov. Po prvý krát sa právami detí zaoberalo v roku 1924 v tzv. „Ženevskej konvencii“ (konvencia – dohovor, dohoda). Ďalšie uznanie ochrany práv dieťaťa bolo prijaté v OSN 20. novembra 1959. Tieto dokumenty však ešte stále nezaisťovali na sto percent ochranu práv detí. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa medzinárodne uzniesli na vypracovaní prijateľného dokumentu, ktorý by zaväzoval štáty ochraňovať práva detí vo všetkých životných situáciách.
1.1 Dohovor o právach detí
Tento dohovor prijalo Valné zhromaždenie OSN v New Yorku OSN 20. novembra 1989, čo bolo práve obdobie komunistického režimu v strednej a východnej Európe. Dohovor bol prijatý v krátkom čase dostatočným počtom členských štátov OSN. V roku 1991 sa stal záväzným dokumentom medzinárodného práva. V súčasnosti je viac ako 170 členských štátov OSN, ktoré tento dokument podpísali. V Európe tento dokument podpísali všetky štáty a prevažná väčšina ho aj ratifikovala. Pre Slovensko sa stal tiež záväzným dokumentom medzinárodných práv.
„Dohovor zahŕňa garancie práv dieťaťa, a to ako základných občianskych práv a slobôd, tak aj hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Spája teda v sebe ochranu práv prvej i druhej generácie.“
Dohovor je založený na 4 základných princípoch:
- zákaz diskriminácie
- záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí
- prirodzené právo na život
- rešpektovanie práva dieťaťa na vlastný názor
Dohovor je zostavený so zohľadnením troch zásad : ochrana, zabezpečenie a aktívna účasť. Ochrana predstavuje zabraňovanie duševného alebo telesného násilia, zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivého zaobchádzania, urážania, trýznenia a vykorisťovania. Zásada zabezpečenia zahŕňa právo na meno, na štátnu príslušnosť, na výhody sociálneho poistenia, právo na vzdelanie a pokiaľ je to možné dieťa má právo poznať svojich rodičova a má právo na ich starostlivosť.
Zásada aktívnej účasti je rozpracovaná ako napr. právo na názor, na slobodu prejavu, myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Štáty, ktoré podpísali Dohovor okrem iného uznávajú právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, právo venovať sa hre a oddychovým aktivitám primeraným jeho veku, a slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote a umení.
Prevažná časť ustanovení dohovoru vymedzuje uplatňovanie a výkon práv dieťaťa národnými právnymi poriadkami a výkonnými orgánmi štátu. Dohovor má priamy vplyv na štát, niektoré práva a povinnosti sú však prenesené zo štátu na osoby priamo sa starajúce o dieťa. Štáty dieťaťu zabezpečujú takú ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre jeho dobro a jeho spokojnosť, pričom dbajú aj na práva a povinnosti jeho rodičov alebo zákonných zástupcov.
2. Práva dieťaťa na Slovensku
30. septembra 1990 podpísala Dohovor o právach dieťaťa aj ČSFR, pričom platnosť nadobudol 6. februára 1991. Od 1. januára 1993 Slovenská republika ako samostatný štát prevzala práva a povinnosti z Dohovoru, ku ktorému pristúpila ČSFR.
Dohovor charakterizuje dieťa z hľadiska veku ako ľudskú bytosť mladšiu ako 18 rokov, ak podľa právneho poriadku nie je plnoletosť dosiahnutá skôr. Na Slovensku môže byť plnoletosť nadobudnutá pred dovŕšením osemnásteho roku v prípade manželstva vo veku najmenej 16 rokov.
Ústavné sociálne práva dieťaťa na Slovensku sa viažu na:
- primerané hmotné zabezpečenie pri strate živiteľa
- zabezpečenie základných životných podmienok poskytnutím nevyhnutnej pomoci
- osobitnú ochranu detí a mladistvých
- zvýšenú ochranu zdravia mladistvých pri práci
- osobitnú ochranu mladistvých v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie
Základné ľudské práva sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky v Hlave č. 2, podľa ktorej sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
