Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Hra ako významný výchovný prostriedok
Dátum pridania: | 17.08.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Yfka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 523 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 12.7 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 21m 10s |
Pomalé čítanie: | 31m 45s |
Význam hier pre rozvoj osobnosti dieťaťa
Pozitívny vplyv hry na rozvoj dieťaťa, či už s mravného, pracovného, estetického sociálneho alebo zdravotného hľadiska bol mnohokrát dokázaný.
Hra má nepredstaviteľný význam pre rozvoj celej osobnosti dieťaťa. Je pre neho nielen zdrojom zábavy a potešenia, ale prostredníctvom hry sa učí poznávať okolitý svet, reagovať na podnety, rozvíja svoju reč, fantáziu, predstavy. „Z pohľadu uspokojovania základných potrieb dieťaťa je hra nezastupiteľná a ničím nenahraditeľná činnosť. Je dôležitý motivačný činiteľ a prostriedok učenia sa, odrážajúci sa v tvorivom momente, v schopnosti sebautvárania, sebaregulácie a sebavýchovy.“
Hra predstavuje najprirodzenejší a najvýznamnejší výchovný prostriedok, ktorý vedie deti k získavaniu poznatkov, schopností a skúseností, rozvíja myslenie, fantáziu, reč i city.
Hra vplýva pozitívne na celú osobnosť a pomáha rozvíjať všetky jej sféry. Má mimoriadny význam pre rozumovú výchovu, pretože je nielen zábavou, ale aj zdrojom poznania a získavania nových poznatkov. Vplýva aj na rozvoj všetkých poznávacích schopností, cvičí zmysly, vnímanie, rozvíja reč dieťaťa.
Hra napomáha aj mravnému vývinu dieťaťa, pretože pri nej získava sociálne skúsenosti a formuje si tak vzťah k iným ľuďom. Hry prostredníctvom svojich pravidiel formujú vôľu, charakter, disciplínu, uvedomelé a čestné správanie detí. Pri hre sa však vyskytnú u detí aj sklony k podvádzaniu, ktoré musí vychovávateľ včas spozorovať a vhodným spôsobom sa ich snažiť odstrániť.
Každé dieťa potrebuje k zdravému rozvoju dostatok pohybu, čomu hry značne napomáhajú. Pri pohybových hrách si deti nenúteným spôsobom precvičujú celé telo, rozvíjajú rýchlosť, obratnosť, silu, vytrvalosť a tak kompenzujú sedavý spôsob života (škola, televízia, počítače). Rovnako hra rozvíja aj jemnú motoriku. Dieťa manipuluje s hračkami, či rozličnými predmetmi, ktoré pri svojej hre využíva a tak precvičuje rôzne drobné pohyby.
Hra zvyčajne vyvoláva radosť, nadšenie , čím vplýva pozitívne na emocionálnu sféru osobnosti. Prináša uspokojenie, ale na druhej strane aj rozhorčenie, ak sa protihráč správa neprimerane, ak sa nerešpektujú pravidlá alebo ak sa hráčovi nedarí.
Pri hre získavajú deti aj zručnosti, návyky, aj organizačné schopnosti, ktoré budú môcť využiť vo svojom budúcom živote pri rôznych pracovných činnostiach.
Hra pôsobí efektívne aj v estetickej výchove. Rozvíja tvorivé schopnosti a zručnosti, estetické vnímanie a cítenie a formuje estetický vkus.
Z uvedeného vyplýva, že hra má širokospektrálne zameranie. Je však dôležité, aby vychovávateľ, na základe sledovaného výchovného cieľa vybral vhodnú hru.
Hra taktiež vhodne kompenzuje náročnosť vyučovania a pôsobí ako relaxácia. Je významným prostriedkom nenásilného ovplyvňovania a teda i výchovného vedenia a rovnako i vhodnou príležitosťou poznávania detí. Hry podnecujú pohybovú aktivitu, umožňujú nenásilné získavanie skúseností, nových poznatkov a rozvíjanie schopností. Podieľajú sa na utváraní charakterových a vôľových vlastností a majú významnú úlohu pri socializácii. Zväčša ich sprevádzajú kladné city, prinášajú vzrušenie a radosť, umožňujú odreagovať napätie, stres a negatívne emócie, čím značne prispievajú k zdravému vývinu osobnosti. Na význam hry poukazuje i skutočnosť, že sa vo svete vytvorila samostatná pedagogická profesia herný špecialista (playworker).
„Hra v škole má veľký význam aj pre formovanie postoja dieťaťa k životu. Umožňuje šťastne prežívať prítomnosť, vychutnávať to, čo je skutočné, a nie trpne čakať, že to príjemné príde niekedy vo vzdialenej budúcnosti.“
Význam hry spočíva aj v tom, že je „modelovým sociálnym prostredím, v ktorom má dieťa možnosť naučiť sa dodržiavať stanovené pravidlá alebo znášať dôsledky ich porušovania. V prípade starších detí zas predstavuje šancu naučiť sa nájsť so spoluhráčmi konsenzus pri určovaní, rešpektovaní, resp. zmenách pravidiel.“
Zdroje: KOLČÁKOVÁ, B. M. – SABOL, J. : Konštruktívne a kooperatívne hry v školských kluboch detí. Banská Bystrica: 2003, CEJPEKOVÁ, J. : Hra vo vyučovaní na 1. stupni základnej školy. Banská Bystrica: 1996, BALÁŽOVÁ, E. – LIGAS, Š. : Hra – prostriedok formovania osobnosti. Banská Bystrica: 1999, KOSOVÁ, B. : Humanizačné premeny výchovy a vzdelávania na 1. stupni základnej školy. Banská Bystrica: 1996, PÁVKOVÁ, J. – HÁJEK, B. – HOFBAUER, B. : HRDLI4KOVÁ, V. – PAVLÍKOVÁ, A. : Pedagogika volného času. Praha: 2002, MASARIK, P. a kol. : Teória školskej a mimoškolskej výchovy. Nitra: 1995, , VIŠŇOVSKÝ, Ľ. : Teória výchovy. Banská Bystrica: 2002, s. 44. , BALÁŽOVÁ, E. : Hračky v škole. Banská Bystrica: 2004, KALÁBOVÁ, N. : Funkce hry v činnosti školní družiny. In: Vychovávateľ, č. 7-8, 2000, roč. 44, s. 29., MATÚŠKOVÁ, R. : Hra ako jedna z vyučovacích metód. In: Naša škola. Roč. 9, 2005-2006, č. 1, s. 23