- prirodzenosť a spontánnosť detí
- motivujúci účinok
- potenciál pre rozvoj poznávania
- pozitívne prežívanie a skúsenosti
- bohaté podnety pre rozvoj tvorivého myslenia, vnímania i správania
- modelácia životných, najmä konfliktných situácií, čím sa dieťa pripravuje na ich neskoršie riešenie
Podľa môjho názoru veľký význam hry ako výchovnej metódy spočíva najmä v tom, že deti sa hrajú väčšinou radi. Vychovávateľ ich nemusí nútiť, aby sa hrali, práve naopak samotné deti sú často iniciátormi nejakej hry. Potom je už len na pedagógovi, aký význam jej pripíše, či ako pozmení jej štruktúru a obsah, aby splnila konkrétny výchovný cieľ.
Možný negatívny vplyv hry
Je možné, že niektoré hry bez pozitívneho ovplyvnenia, či usmernenia môžu viesť k vzniku patologických javov súvisiacich s hrou. Rodič i vychovávateľ majú možnosť obmedziť vplyv násilia z televíznych obrazoviek, médií, počítačových hier, ponúknutím lepších možných aktivít. Riziká negatívnych vplyvov je potrebné včas rozpoznať a hľadať riešenia na predchádzanie ich vznikov.
Tieto riziká možno charakterizovať v rôznych rovinách, ktoré sa vzájomne prelínajú:
- zmysluplné trávenie voľného času, ktoré vplýva nielen svojim obsahom, ale aj utváraním sociálnych kontaktov. Riziko je možné vytvorením nevhodného životného štýlu (fajčenie, alkohol, drogy), či delikvencii
- tvorba hierarchie hodnôt, ktorá môže byť nevhodne ovplyvnená niektorými hračkami ako produktmi silnej komercie (pr. bábika Barbie), či nespravodlivým správaním sa počas hry
- posudzovanie násilia a brutality v ich reálnych dimenziách – dieťa v útlom veku ťažšie rozlišuje svet fantázie od reality, týka sa to hier podporujúcich násilie, vraždy, krádeže, najmä počítačových hier, ktorých cieľom je ostreľovanie rôznych potvor, zvierat, či iných postáv
- prevencia návykového a hazardného hráčstva (gamblerstvo) – patologické hráčstvo spôsobuje ekonomické i sociálne problémy v mnohých rodinách. Možno sem zaradiť i pyramídové hry, či iné hazardné, stávkové súťaže. Na deti môžu pôsobiť najmä telefonické hry na audiotextové čísla sľubujúce okamžitú výhru, ktoré provokujú detskú zvedavosť a dôverčivosť.
Aby sme mohli predísť týmto rizikám, je potrebné mať zodpovedný prístup k výberu hier a hračiek pre deti. Je pravdepodobné, že deti túžia po takých veciach, ktoré má väčšina ich rovesníkov. Ak hračka, či hra simuluje nejakú nebezpečnú situáciu, či určité riziko, je dôležité deťom racionálne vysvetliť, že skutočnosť, ktorú hra predstavuje môže mať nebezpečné následky. Všetko záleží len od samotných rodičov a vychovávateľov, ako sa k problému postavia a či dokážu dieťa pri hraní pozitívne ovplyvniť.
Čo sa týka negatívnych dôsledkov, myslím si, že je dôležité pozastaviť sa i pri počítačových hrách, najmä takých pri ktorých je hlavným cieľom likvidácia nejakého nepriateľa.
Pri častom používaní počítača je nebezpečenstvo vzniku zdravotných problémov (poruchy zraku, deformácie chrbtice). S nadmerným počítačovým hraním sa spája i odlúčenie od priameho kontaktu s rovesníkmi, znižuje sa socializácia, oslabená je medziľudská komunikácia, hovorená i písaná reč.
Medzi nevhodné hry môžeme zaradiť najmä tie podporujúce násilie, napr. tzv. strieľačky, kde je úlohou hráča zlikvidovať nepriateľov, obludy, či nejaké zvieratá. Takéto hry negatívne ovplyvňujú emocionalitu dieťaťa, jeho hodnotovú orientáciu a postoje. Rovnako potláčajú rozvoj tvorivosti a realizáciu svojich vlastných nápadov. Pri takýchto hrách okrem rozvoja sústredenosti a pohotových reakcií, len ťažko nájdeme nejaké iné pozitíva. Ich vplyv je často krát nutné korigovať odbornými lekárskymi zásahmi.
Vychovávateľ však nemôže ovplyvniť, to čo doma ponúkajú deťom rodičia. Môže iba kompenzovať, či snažiť sa minimalizovať, upravovať tieto negatívne dôsledky.
