referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izabela
Piatok, 9. decembra 2022
Hra ako významný výchovný prostriedok
Dátum pridania: 17.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Yfka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 523
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 12.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 21m 10s
Pomalé čítanie: 31m 45s
 

Klasifikácia hier

Roztriediť hry na jednotlivé druhy je komplikované, pretože jedna hra môže obsahovať prvky objavujúce sa pri rozličných druhoch. Aj práve kvôli tomu neexistuje komplexná univerzálna klasifikácia hier.
Z psychologického hľadiska sa hry zväčša členia na nepodmienené, reflexné (intuitívne), senzomotorické, intelektuálne a kolektívne.

Z pedagogického hľadiska je v literatúre zväčša uvádzané členenie na dva základné typy hier:
  1. tvorivé hry
  2. hry s pravidlami

Hry tvorivé

„Vyznačujú sa tým, že si deti samé zvolia námet hry, určia si priebeh hry a potom ho realizujú.“ Môžeme ich označiť aj ako hry voľné, spontánne.

J. Cejpeková člení tvorivé hry na:

  1. manipulačné hry, s ktorými sa dieťa stretáva takmer od narodenia. Dieťa prostredníctvom manipulácie s predmetmi, ktoré ho obklopujú, poznáva vlastnosti predmetov a rozvíja svoje zmysly.
  2. konštrukčné hry, kedy deti manipulujú s prirodzeným alebo umelým materiálom (rozličné stavebnice, kocky, lego a pod). Ovplyvňujú rozvoj jemnej motoriky, pozornosti, vytrvalosti, fantázie a tvorivosti. Možno ich využiť pri skupinovej práci, keď jednotlivé skupiny riešia projekt práce od návrhu po realizáciu. Nevyžadujú nejaké výnimočné schopnosti, preto môžu byť realizované aj problémovými deťmi, ktoré pri nich môžu nadobudnúť väčší pocit sebavedomia a istoty z vykonanej úlohy.
  3. dramatické hry, ktoré rozvíjajú vnímanie, intelekt, empatiu, intuíciu, motorickú stránku dieťaťa a jeho schopnosť sociálnej komunikácie a interakcie. Dieťa si v týchto hrách na základe svojich predstáv projektuje rôzne situácie, vytvára charaktery (napr. hry na školu, lekára, vojakov, rodičov). Môžu mať viacero podôb:
    a)improvizácia – dieťa predvádza príbeh tak ako je napísaný alebo ho môže aj pozmeniť, ale je potrebné aby bol prejav detí prirodzený, ničím neovplyvňovaný
    b)interpretácia – predstavuje výklad diela, tvorivé spracovanie a stvárnenie príbehu, či situácie prostredníctvom výrazových prostriedkov primeraných veku žiaka.
    c)úlohové hry – deti v nich spájajú fantáziu s realitou, pričom ich základnými znakmi sú spontánnosť a absencia scenára. Sú účinným prostriedkom mravnej výchovy, lebo v nich deti zväčša riešia konkrétne, reálne situácie. Deti sa učia orientovať v rôznych ťažkostiach, vyrovnávať sa s nimi a nachádzať aktuálne riešenia.

Hry s pravidlami

Nadväzujú na hry tvorivé a ich hlavným obsahom je správanie sa k ostatným hráčom. Majú „presne určené pravidlá, ktoré deti pri hre musia dodržiavať. Ich dodržiavanie je základom zapojenia do hry.“

Majú veľký význam z hľadiska formovania charakteru a vôle detí. Väčšina autorov ich člení na dva druhy:

  1. pohybové hry, ktoré pomáhajú kompenzovať sedavý spôsob života, rozvíjajú pohybovú schopnosť detí, ich obratnosť, silu, rýchlosť, šikovnosť. Pohybové hry môžeme vymedziť ako „ výchovne zameraná, organizovaná kolektívna súťaživá činnosť najmenej dvoch strán, ktorá vyúsťuje v súvislý herný dej na základe dohodnutého námetu a pravidiel.“
    Pohybové hry sú u detí veľmi obľúbené, v mladšom školskom veku sú ti najmä hry spojené s riekankami, spevom a hudbou.
  2. intelektuálne – didaktické hry, v ktorých „vystupuje do popredia pedagogický zámer a realizujú sa predovšetkým výchovno-vzdelávacie ciele.“ Didaktické hry sú charakteristické konkrétnou úlohou, presne vymedzenou štruktúrou a pravidlami, ktorými je usmerňovaná aktivita žiakov. Prostredníctvom didaktickej hry sa deti učia nenútene, pretože „umožňuje realizovať proces učenia nielen verbálnym a pojmovým učením, ale najmä senzomotorickým učením, emocionálnym učením, zážitkom, sociálnym učením i skúsenosťou.“ Didaktické hry možno členiť podľa: :
    a)obsahu – matematické, jazykové, ekologické, pohybové, geografické, hudobno-tanečné, estetické a i.
    b)funkcie vo výchovno-vzdelávacom procese – motivačné, fixačné, hodnotiace, relaxačné, rekreačné, rehabilitačné
    c)významu pre psychosomatický rozvoj dieťaťa – hry na rozvoj vnímania, pozornosti, zmyslov, fantázie, motoriky
    d)spôsobu akým sa uplatňujú v učebnom procese – inscenačné, kooperačné
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: KOLČÁKOVÁ, B. M. – SABOL, J. : Konštruktívne a kooperatívne hry v školských kluboch detí. Banská Bystrica: 2003, CEJPEKOVÁ, J. : Hra vo vyučovaní na 1. stupni základnej školy. Banská Bystrica: 1996, BALÁŽOVÁ, E. – LIGAS, Š. : Hra – prostriedok formovania osobnosti. Banská Bystrica: 1999, KOSOVÁ, B. : Humanizačné premeny výchovy a vzdelávania na 1. stupni základnej školy. Banská Bystrica: 1996, PÁVKOVÁ, J. – HÁJEK, B. – HOFBAUER, B. : HRDLI4KOVÁ, V. – PAVLÍKOVÁ, A. : Pedagogika volného času. Praha: 2002, MASARIK, P. a kol. : Teória školskej a mimoškolskej výchovy. Nitra: 1995, , VIŠŇOVSKÝ, Ľ. : Teória výchovy. Banská Bystrica: 2002, s. 44. , BALÁŽOVÁ, E. : Hračky v škole. Banská Bystrica: 2004, KALÁBOVÁ, N. : Funkce hry v činnosti školní družiny. In: Vychovávateľ, č. 7-8, 2000, roč. 44, s. 29., MATÚŠKOVÁ, R. : Hra ako jedna z vyučovacích metód. In: Naša škola. Roč. 9, 2005-2006, č. 1, s. 23
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.