Zásady, ktoré je potrebné dodržiavať pri realizácii hier
Tieto zásady vyplývajú z všeobecných zásad výchovného procesu. Vychovávateľ by na ne nemal zabúdať pri uvedení akejkoľvek hry. Tieto zásady sú navzájom späté, jedna podnecuje druhú a vzájomne sa dopĺňajú.
Zaraďujeme medzi ne tieto zásady:
- zásada názornosti – pri hrách je potrebné využívať konkrétne materiály a ukážky
- zásada aktívnosti – deti by sa mali aktívne zapájať, resp. hra by mala deti podnecovať k aktivite a aj sám vychovávateľ by mal byť aktívne zapojený do priebehu hry
- zásada primeranosti veku – hra, ktorá je pre deti daného veku jednoduchá nemusí zaujať alebo naopak ak je príliš náročná, deti znechutí a odradí od činnosti
- zásada individuálneho prístupu – nie všetky deti majú rovnaké schopnosti, preto túto zásadu treba dodržiavať najmä pri hodnotení hry, rovnako by vychovávateľ nemal zabúdať ani na optimálne rozloženie síl pri členení do hrových skupín, kde sú nútení si navzájom pomáhať
- zásada sústavnosti a postupnosti – každá hra by mala nadväzovať na dosiahnuté zručnosti a vedomosti detí
- zásada trvácnosti – hry pomáhajú trvalému udržaniu poznatkov a zručností
Chyby, ktorých sa môžu vychovávatelia dopustiť pri organizovaní hier
Predpokladom každej úspešnej hry je snaha o uvoľnenú a pohodovú atmosféru v skupine. Ak je medzi deťmi a vychovávateľom určité napätie, nie je vhodná atmosféra na hru. Aj napriek snahe pedagóga o dôslednú prípravu hry, je možné, že niektoré dieťa nebude javiť záujem hrať sa. Nikdy by sme ho však nemali nútiť k hre, lebo sa v ňom môže vytvoriť odpor k akejkoľvek ponúkanej aktivite. Deti, ktoré sa hrať nechcú, môžu zostať sedieť vedľa a prizerať sa. Keď si vybudujú potrebnú dôveru a odvahu, je možné, že sa samé k hre pripoja.
Veľmi závažnou chybou je bezmyšlienkovité kopírovanie hry, bez akéhokoľvek premysleného plánovania. Ak sa hra uberá iným smerom ako sme predpokladali, nemali by sme tomu brániť, ba práve naopak pri hrách by sme sa mali vyhýbať zabehanej rutine a vždy pridať niečo nové. Pri uvádzaní hry by sme nemali zabúdať na vhodnú motiváciu a rovnako by sme nemali podceniť ani jej zakončenie a zhodnotenie.
Chybou pri hrách je i nepremyslené prerušenie, či ukončenie hry v nesprávnom čase. Napr. ak je zjavné, že deti hra už dlhú dobu nebaví a vychovávateľ deti núti hrať sa.
Hra stráca svoj účinok a význam ak sa stereotypne opakuje. Je nutné hry a aktivity striedať (náročnejšia - jednoduchšia) a zároveň obmieňať aj prostredie hier.
