Úvod

Komunikácia je súčasťou nášho každodenného života. Prichádzame s ňou do kontaktu každý deň, dokonca aj v spánku. Vecný obsah informácie zdieľame slovami – verbálne. City, postoje, vzťah medzi partnermi komunikácie si odovzdávame prevažne neverbálne. Dôležitý je pritom nielen neverbálny prejav hovoriaceho, ale aj počúvajúceho. Iná je komunikácia v rodine, medzi priateľmi, v zamestnaní, v škole.
Dnes si povieme niečo o druhoch neverbálnej komunikácie a to interakciami medzi skupinami: proxemike, haptike, posturike, kinezike, pohľad.

Znaky neverbálnej komunikácie:

spojená s našimi emóciami, prezrádza naše postoje a názory
starší tip komunikácie
ťažšie sa ňou dá oklamať
môžu sa tu používať aj také prostriedky, ktoré sa dajú vnímať aj
inými orgánmi, a to hlavne zrakom

Proxemika (komunikácia vzdialením a priblížením)

Pojem proxemika označuje náuku, ktorá sa zaoberá priestorom a vzdialenosťou v priebehu komunikácie. Pojem proxemika pochádza z latinského proximus, čo znamenáblízkosť. Každý človek má a vytvára okolo seba určitý priestor, osobnú zónu, pričom jednotlivých ľudí vpúšťa rôzne hlboko do osobného priestoru. Ja dôležité pri komunikácii rešpektovať osobný priestor človeka. Človek, ktorého osobný priestor bol narušený, sa cíti byť ohrozený, hlavou a telom robí vyhýbavé pohyby, sedí alebo stojí nepokojne... Každý človek má rozdielne chápanie proxemiky a v komunikácii zaujíma vzdialenosť podľa toho, s kým hovorí.

Proxemika rozlišuje štyri druhy zón:

a)intímna sféra je určená vzdialenosťou do 40 cm. Uplatňuje sa tu len intímna komunikácia napr. medzi rodičmi a deťmi, dôvernými priateľmi, manželmi... Hovorí sa tu dotykom, pohľadmi, mimikou...
b)osobná sféra je vymedzená v rozsahu od 40 do 120 cm. Táto sféra je typická pri komunikácii príbuzných, priateľov, známych, spolupracovníkov...Rozhovory v tejto sfére sú neformálne a uvoľnené.
c)sociálnu sféru určuje vzdialenosť od 120 cm do 360 cm. Táto vzdialenosť sa vyskytuje pri spoločenských a obchodných kontaktoch.. Predpokladá sa starostlivý výber slov a neosobný jazykový prejav.
d)oficiálna sféra je daná vzdialenosťou od 360 cm. Ide napr. o komunikáciu pri prednáškach, besedách, diskusiách. Jazyk je vecný a zrozumiteľný a neuplatňuje sa tu mimika a dotyky ale skôr gestika a pohyb celým telom.
Haptika (komunikácia dotykom)

Zaoberá sa dorozumievaním pomocou dotykov. Haptika sa uplatňuje iba pri intímnej alebo osobnej vzdialenosti, keď sú komunikanti bezprostredne pri sebe. Rozlišujeme niekoľko foriem dotykov. No tie najzákladnejšie sú priateľské (podávanie rúk, pohladenie, objatie, bozk, potľapkanie) a nepriateľské (odstrčenie, facka, kopnutie, zápasenie).
Špecifickým haptickým prostriedkom je aj dotyk a hladkanie intímnych miest a erotogénnych zón. Tieto prostriedky patria do sexuálnej komunikácii.

Posturika (komunikácia postojom)

Pojem posturika pochádza z francúzskeho posture, čo znamená držanie tela, postava. Posturika sa teda zaoberá prenášaním informácií vyjadrených polohou tela alebo jeho častí. Z postoja a držania tela sa dá vyčítať aj stupeň sebavedomia, pocity menejcennosti, hnev, nervozita, radosť... Človek zaujíma nejakú polohu vzhľadom na prostredie, v ktorom sa nachádza, vzhľadom na partnera a svoj psychosomatický vzťah. Základné postoje, ktoré môžeme vyjadriť držaním svojho tela je zhoda resp. nezhoda a prijatie resp. neprijatie do spoločnosti. O zhodnej hovoríme vtedy, ak sú roviny ramien rovnobežné a tváre komunikujúcich sú oproti sebe, chodidlá sú otočené smerom k partnerovi. Nesúhlas s hovoriacim dávame najavo posunutím ramien z rovnobežnej polohy tak, že zvierajú s ramenami partnera určitý uhol a to isté platí aj o chodidlách. Ľudia svojou polohou tela naznačujú nielen zhodu a nezhodu, ale aj vylúčenie či prijatie do konverzácie. Dvaja otočení ľudia oproti sebe, prekrížené ruky a nohy svedčia o uzavretí spoločnosti.

Kinezika (komunikácia pohybom)

Slovo kinezika súvisí s gréckym kinein čo znamená pohybovať sa.
Pohyby rúk, nôh, hlavy, celého tela, sú neuvedomenou rečou a veľakrát prezradia viac ako slová. Charakter a sily pohybov závisia od temperamentu človeka, emocionálneho rozpoloženia, zamestnania, veku... Pohyby sangvinika a cholerika sú živšie ako u flegmatika alebo melancholika.

Emblematika

Reč módnych doplnkov, ak nie som zvyknutý nosiť kravatu a musím si ju dať, som z nej nervózny.

Olfaktorika (čuchové vnemy )

Slovo olfacio znamená v latinčine ňuchať, čuchať. Z toho je aj odvodené slovo olfaktorika čiže náuka o čuchu a čuchových orgánoch. Človek má 20 miliónov čuchových receptorov, čo je oproti živočíchom málo. Vône a pachy môžu stimulovať alebo utlmovať ľudský výkon a tiež pôsobiť na zmeny nálady človeka. Vône pôsobia na človeka rôzne napr. citrónová vôňa povzbudzuje do práce, naopak levanduľová tlmí pracovné nadšenie, vône pepermintu, kvetu, čokolády pôsobia uspokojivo; dieťa rozoznáva tiež podľa vône. Môžeme teda povedať, že vôňa vie niekedy vypovedať viac ako slová, gesto či pohľad, pretože podvedome ovplyvňuje správanie sa ľudí aj v procese komunikácie.

Gestikulácia (komunikácia prostredníctvom gest)
Slovo gestika súvisí s latinským gero, gerere, čo znamená viesť, ale aj správať sa. Slovo gestus v lastinčine znamená skutok, čin, posunok. Z toho sú odvodené slová gestikulovať, gestikulácia, gestika. Znamená pohyby tela, najčastejšie rúk a prstov (posunková reč pre dorozumievanie hluchonemých).

Rozlišujeme niekoľko druhov gest:

synsémantické gestá sa využívajú vtedy, ak treba význam slova dokresliť, doplniť. Synsémantické gestá nepoužívajú ľudia, ktorí komunikujú písomne.
autosémantické gestá sú tie, ktoré sú základným nositeľom významov a v reči nahrádzajú slová. Tieto môžu byť:
-deiktické (ukazujúce) – sú tie, ktoré majú hodnotu ukazovacích zámien a zámenných prísloviek (ten, tá, tam....)
- ikonické (zobrazujúce) – zobrazujú, imitujú, napodobňujú veci alebo ich vlastnosti
-symbolické (nadväzujúce) – sú štandardizované a spravidla sa viažuce na isté civilizácie, teritóriá a spoločenstvá.
kontaktové gestá sa uplatňujú pri stretaní, nadväzovaní známostí, pri rozlúčkach a prejavoch zdvorilosti

Niektoré základné gestá a ich pôvod:

Väčšina základných komunikačných gest je rovnaká na celom svete. Keď sú ľudia šťastní – smejú sa, keď sú smutní alebo nahnevaní – mračia sa. Kývanie hlavou zhora nadol sa takmer všade používa na vyjadrenie súhlasu. Keď malé dieťa už nechce jesť, krúti hlavou zboka na bok, aby zastavilo pokusy rodičov kŕmiť ho ďalej lyžičkou. Týmto spôsobom sa rýchlo naučí používať toto gesto, ako prejav nesúhlasu alebo záporného postoja. Pokrčenie plecami je tiež dobrým príkladom univerzálneho gesta, ktoré sa používa na vyjadrenie toho, že príslušná osoba niečo nevie alebo nerozumie tomu, o čom hovoríte. Je to znásobené gesto, ktoré má tri hlavné časti: vystavené dlane, pokrčené plecia a zdvihnuté obočie. Je hlupák, naznačíme niekomu, keď si zaťukáme ukazovákom na čelo. Gestikulácia dopravných policajtov je zrejmá.

Najpoužívanejšie gestá:

Gestá dlaňami
Otvorené dlane sa v našich dejinách spájajú s pravdou, úprimnosťou, oddanosťou a pokorou. Sú tri hlavné ovládacie gestá dlaňami:
-dlaň otočená dohora sa používa ako gesto pokory a neohrozovania
-dlaň otočená smerom dolu, budete mať okamžitú autoritu
-dlaň zovretá v päsť s ukazujúcim prstom sa stáva symbolickou palicou, ktorou hovoriaci metaforicky núti poslucháča do pozície podriadenosti. Ukazovanie prstom pri hovorení ide na nervy, najmä vtedy, keď ním rečník udáva takt svojím slovám.
Spôsoby podania rúk:
-dominancia - výbojné a razantné podanie ruky s dlaňou otočenou dolu sa pokladá za najagresívnejší spôsob podania ruky. Toto podanie ruky je typické pre agresívnych a dominantných mužov
-pokora a poddajnosť - ponúknete svoju ruku s dlaňou smerujúcou dohora
-rovnosť - dvaja dominantní ľudia si podávajú ruky, prebieha akýsi symbolický súboj, ktorého výsledkom je ,, zverákové“ podanie rúk oboma dlaňami, ktoré zostávajú vo zvislej polohe.
-rukavicovým podaním rúk sa niekedy nazýva podanie ruky politika. Iniciátor sa snaží u prijímateľa vyvolať dojem svojej dôveryhodnosti a úprimnosti.
-Drvič kĺbov je označenie pre podanie rúk agresívnych, tvrdých ,,chlapských“ typov.
-Mŕtva ryba, pocit mäkkosti a flegmatickosti z tohto podania ruky robí toto pozdravné gesto všeobecne nepopulárnym.
-Nápor stuhnutým ramenom, ten kto podáva ruku, vás chce udržať v určitej vzdialenosti.
-Uchopenie koncov prstov je podobné náporu stuhnutým ramenom, ktoré minulo svoj cieľ. Iniciátor tu akoby omylom chytí svojho partnera za prsty.
-Potiahnutie ruky –iniciátor je neistý typ, ktorý sa cíti bezpečný len v rámci svojho osobného priestoru, - pochádza z kultúry, kde ľudia majú malé intímne vzdialenosti
Gestá rukami a ramenami
-trenie dlaňami, trením dlaní ľudia neverbálne dávajú najavo kladné očakávanie. Napríklad hráč, keď hádže kockou, ju trie medzi dlaňami na znak očakávania dobrého hodu.
-trenie palca o prst, trenie palca o končeky prstov alebo o ukazovák sa bežne používa ako gesto očakávania peňazí.
-ruky spolu pevne zopnuté, toto gesto signalizuje, že človek, ktorý ho používa, potláča svoj negatívny postoj. Čim vyššie ma človek položené zopnuté ruky, tým ťažšie sa bude dať s ním dohodnúť.
Bariéry z rúk
Schovávanie sa za nejakú bariéru je bežnou reakciou, ktorú sme získali v rannom veku, keď sme sa chceli chrániť. Preložením jednej alebo oboch rúk na hrudi sa vytvorí bariéra, čo je v podstate snaha zamedziť ohrozeniu alebo nežiadúcim okolnostiam.
Štandardné gesto prekrížené ruky- človek si preloží obe ruky na hrudi v úsilí ,, ukryť „ sa pred nepríjemnou situáciou. Bežne ho môžeme vidieť, keď je niekto medzi neznámymi ľuďmi na verejných schôdzach, vo výťahoch, v kaviarňach...
Signály očí
Napríklad u malých detí sú zrenice väčšie ako u dospelých. Keď je dieťa v prítomnosti dospelých, zrenice sa mu zvyčajne rozšíria. Je to výsledok snahy vyzerať čo najprosebnejšie, a takto si získavať stálu pozornosť.
Upriamený pohľad – nepriateľstvo, uhýbanie očami, zažmurkanie....
Bariéry z nôh
Podobne ako bariéry z rúk, aj prekrížené nohy sú zasa snahou chrániť oblasť genitálií. Sú dve základné pozície s prekríženými nohami v sede: štandardné prekríženie nôh a poloha nôh v podobe číslice 4.
Štandartná pozícia s prekríženými nohami- jedna noha je elegantne preložená cez druhú. Túto pozíciu možno interpretovať ako prejav nervózneho, rezervovaného postoja. Keď niekto toto gesto kombinuje s prekrížením rúk, znamená to, že tento človek sa nemieni zapájať do konverzácie.
Americká poloha nôh v podobe číslice 4- táto poloha naznačuje prítomnosť súťaživého postoja, používajú ju najmä americkí muži.
Ďalšie obľúbené gestá a činnosti
- sedenie obkročmo na stoličke- ,,Jazdci“ na stoličkách sú väčšinou dominantnými jedincami, takéhoto jazdca môžete odzbrojiť tak, že sa zaňho postavíte, alebo si zaňho sadnete. Tým sa bude cítiť nechránený proti napadnutiu, a to ho prinúti zmeniť pozíciu, čím sa stane menej agresívnym.
- zberač chuchvalcov- je gesto presunu pozornosti z pôvodného objektu na náhradný. Je výsledkom zdržania sa svojho názoru.
- obe ruky za hlavou- toto gesto je typické pre profesie ako účtovníci, právnici, ľudia, ktorí sa cítia sebavedomí, dominantní vo vzťahu k niekomu.
Gestá rukami pri tvári
- stráženie úst, ruka zakrýva ústa a palec je pritlačený na líce, pretože mozog podvedome dáva inštrukciu, aby sa daná osoba snažila zastaviť prúd lživých slov, ktoré sa práve vyslovujú.
- dotýkanie sa nosa, ľahké pohladenie nosa, hovoriaci použije vtedy, keď maskuje svoju nečestnosť.
- trenie očí, týmto gestom sa mozog snaží prekaziť cestu nečestnosti a klamstvu, ktoré sú na obzore.
- trenie ucha, malé dieťa si kladie ruky na uši, aby zastavilo rodičovské karhanie. Trenie zadnej strany ušnice, danej osobe už stačí, čo počula a možno, že chce hovoriť.
- Škrabanie krku, toto gesto je signálom pochybnosti alebo neistoty.
- prsty v ústach, človek zvyčajne vkladá prsty do úst vtedy, keď je pod tlakom.
- keď poslucháč začína používať ruku na podopretie hlavy, je to signál, že sa začal nudiť. Maximálnym prejavom nudy je, keď hlava skončí na stole a táto osoba chrápe.
- hodnotenie sa prejavuje zavretou rukou, spočívajúcou na líci, pričom ukazovák smeruje dohora.
Gestá a signály dvorenia
Mužské gestá dvorenia. U muža sa prejavuje vystatovačné správanie, keď sa blíži žena. Najvýbojnejším sexuálnym gestom muža voči žene sú palce zasunuté do opasku. Týmto agresívnym gestom upozorňuje na oblasť svojich genitálií.
Keď dôjde rituálom dvorenia, väčšina mužov je približne práve tak efektívna ako niekto, kto stojí v potoku a pokúša sa chytiť rybu úderom do hlavy veľkou palicou.
Ženské gestá a signály dvorenia. Ženy používajú podobné gestá ako muži, a to:
dotýkanie sa vlasov, úprava odevu, narastajúci kontakt očami. Ženy preberajú od mužov gesto palec zastrčený v opasku, ktoré používajú so ženskou ľahkosťou. Pohodenie hlavou, vystavené zápästie, nohy od seba, húpanie bokmi, pohľad z boku, jemné pootvorené ústa a navlhčené pery, pohrávanie sa s valcovitým predmetom. Pohľad zboku ponad zdvihnuté rameno.

Aktivita

Účastníci sa rozdelia na dve skupiny. Jedna skupina odíde za dvere. Tieto dve skupiny si vymenia navzájom 1 súťažiaceho. Predtým sa ale dohodli, akú vec má on znázorniť svojmu družstvu. Úlohou jeho družstva je za čo najkratší čas, uhádnuť, čo znázorňuje. Dá sa to praktizovať ako súťaž.
Cieľ: Poukázať na možnosti neverbálnej komunikácie.

Záver

Človek, spoločenský tvor, komunikuje celým svojim telom. Vychádza to z jeho prirodzenosti. Myslím si, že pre učiteľa, ak chce byť kvalitný, je dobré vedieť, čo znamenajú jednotlivé neverbálne prejavy, vnímať ich a poprípade podľa potreby upraviť svoj prednes a podobne. Napríklad pre učiteľa sú neverbálne prejavy detí dôležitou spätnou väzbou, ktorá mu umožňuje odhadnúť ich aktuálne citové dispozície, záujem alebo nezáujem, súhlas alebo nesúhlas, ich schopnosť vnímať jeho rozprávanie.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Neverbálna komunikáca