Vodstvo

Rieky u nás väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad na Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorie Baltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Moravy, Dunaja, Tisy. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso. Najviac priehrad je na Váhu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľova, Nosice a ďalšie iné...Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, na zavlažovanie, rekreáciu, alebo pitnú vodu. Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove. Podzemná voda sa delí na 3 druhy. Sú to: 1, krasová voda - nachádza sa v jaskyniach; 2, minerálna voda; 3, termálna voda - Najteplejšia termálna voda v SR je v Piešťanoch (69 oC).

Rastlinstvo

Hoci je rastlinstvo Slovenska celkovo veľmi pozmenené ľudskými zásahmi, predsa je tu mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom. Naša vegetácia je nesmierne pestrá. Príčinami sú okrem iného i veľká členitosť, rozmanitosť geologického podkladu, komplikované vývojové fázy v minulosti. Rastlinný kryt je veľmi nápadná časť zemského povrchu a jeho kvalita i kvantita zohráva z hľadiska existencie života na Zemi mimoriadne významnú úlohu. Rastlinstvo poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, potravu živočíchom a ľuďom.

Poľnohospodárstvo

Slovenské poľnohospodárstvo z hľadiska domácej ekonomiky nehrá rozhodujúcu úlohu a jeho podiel na hrubom domácom dôchodku okolo 4,5 % a na celkovej zamestnanosti medzi 8-9 % sú porovnateľné s priemerom EÚ (3-5 %). Spolu s nadväzujúcimi odvetviami zamestnáva však agropotravinársky sektor cca 150-160 tisíc pracovníkov. Poľnohospodárstvo má rozhodujúci vplyv na zamestnanosť na vidieku (sídla do 5000 obyv.) a v odľahlých regiónoch, kde žije viac ako 50 % obyvateľstva Slovenska.

Kultúra

Slovensko je bohaté na kultúrno-historické pamiatky, mestské pamiatkové rezervácie, hrady a zámky, múzeá, galérie, ktoré pútajú svojou architektúrou a neopakovateľnou atmosférou. Ľudové zvyky a tradície - Slovensko je krajinou mimoriadne bohatou na ľudové zvyky a tradície, ktoré podmienili vývoj kultúrnych a folklórnych oblastí. Slovenské zvyky a tradície majú svoje špecifiká podľa jednotlivých oblastí, napriek tomu ich základ a podstata zostávajú totožné. Niektoré z nich sa zachovali dodnes, viac sa však dodržiavajú na vidieku ako v mestách. Folklór, ako súčasť ľudovej kultúry, zahŕňa slovenské, hudobné, dramatické a tanečné prejavy. Najvýznamnejšie folklórne súbory sú SĽUK a Lúčnica, ktoré sú aj poprednými reprezentantmi slovenského ľudového umenia aj v zahraničí.

Gastronómia

V Bratislave je výber skutočne neobmedzený, stravovanie systémom švédskeho stola na špičkovej úrovni v luxusných hoteloch, pizzerií, čínskej, indickej či arabskej kuchyne. Motoresty a reštaurácie pri cestách predstavujú krajové špeciality od slovenských na severe po maďarskú kuchyňu a špeciality dunajských rybárov na juhu Slovenska. Slovenská gastronómia je ovplyvnená stredoeurópskou, na jedálnom lístku sú jedlá, ktoré si za svoje pokladajú aj Maďari, Nemci, Rakúšania, Česi či Poliaci. Je pikantnejšia než česká, ale menej pikantná ako maďarská. Najvýznamnejším typickým slovenským jedlom sú bryndzové halušky. V ostatnom desťročí výrazne stúpla kvalita slovenských vín, najmä bielych, napriek tomu, že Slovensko leži v najsevernejšom pásme. Viacero značiek získalo významné ocenenia na výstavách vín v zahraničí. Najkvalitnejšie vína sú z malokarpatskej oblasti, špičkové odrody sú aj z Nitry a z juhozápadného Slovenska. Osobitnou je tokajská oblasť na východnom Slovensku s dezertnými drahými vínami. Domácimi alkoholickými nápojmi je slivovica, hruškovica a borovička. V ostatnom čase stúpa spotreba ale aj kvalita slovenského piva, ktoré sa stalo aj exportným artiklom.

Ekonomika

Slovensko možno charakterizovať ako dynamicky sa rozvíjajúca postkomunistická krajina, ktorá musela predchádzať zložitou transformáciou priemyslu. V ostatných rokoch si získava v zahraničí uznanie za radikálne ekonomické, daňové a sociálne reformy. Podľa výšky tvorby HDP je územie medzi Viedňou a Bratislavou na 15. mieste v poradí najbohatších regiónov v EÚ. Existuje projekt, vytvoriť z oboch miest tzv. Twin City. Krajina sa pripravuje na zavedenie eura. Kedysi rozvinutá výroba sa opäť zmáha, tentoraz automobilovou výrobou. Významné je aj hútnictvo, petrochémia, chémia, gumenársky, drevársky a potravinársky priemysel. Z Ruska Slovensko dováža všetku ropu a zemný plyn, najviac obchoduje s Nemeckom, USA a Rakúskom.

Hlavné poľnohospodárske plodiny: pšenica, žito, kukurica, zemiaky, cukrová repa. Chov: hovädzí dobytok, ošípané, hydina, ovce, kozy.

Prírodné zdroje: železná ruda, ortuť, meď, olovo, zinok. HDP: 29 294 mil. eur. HDP na obyvateľa/parita kúpnej sily: 11 900 eur. Štruktúra hospodárstva: služby 64,5 %, priemysel 25,8 %, stavebníctvo 5,3 %, poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov 4,4 %.

Školský systém v SR

Ústava Slovenskej republiky garantuje občanom právo na vzdelanie, určuje im povinnosť školskej dochádzky, ktorá je zákonom určená na 10 rokov. Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách zriadených štátom.

Školský systém na Slovensku

Školský systém v každej krajine je výsledkom dlhodobého vývoja. V Slovenskej republike ho tvoria tri základné stupne škôl: primárny, sekundárny a terciárny. Štruktúru výchovno-vzdelávacej sústavy určujú zákony a podrobnosti fungovania jej jednotlivých súčastí a upravujú vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

Školská sústava predstavuje súbor všetkých školských inštitúcií, ich fungovanie a prostriedky (vrátane legislatívnych), ktoré v krajine zaisťujú vzdelávanie. Školský systém je sústava inštitúcií tzv. formálnej a neformálnej edukácie, ktoré riadi a spravuje ministerstvo školstva.

Materské školy patria medzi výchovno-vzdelávacie zariadenia, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie detí v spolupráci s rodinou a so zariadeniami náhradnej rodinnej výchovy, a to v súlade s ich vekovými a individuálnymi osobitosťami. Výchovu a vzdelávanie detí predškolského veku zabezpečujú v zmysle zákona materské školy a špeciálne materské školy. Môžu poskytovať poldennú, celodennú, týždennú alebo nepretržitú výchovnú starostlivosť.

Základné školy poskytujú základné vzdelanie, zabezpečujú intelektový, citový a senzoricko-motorický rozvoj žiakov v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie. Poskytujú mravnú, estetickú, pracovnú, zdravotnú, telesnú, ekologickú a náboženskú výchovu. Základná škola sa delí na dva stupne, prvý je štvorročný a druhý päťročný. Po skončení štvrtého ročníka môžu žiaci pokračovať v dochádzke do vyšších ročníkov základnej školy, alebo sa uchádzať o prijatie do prvého ročníka osemročného gymnázia.

Stredné školy poskytujú žiakom stredné odborné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Pripravujú žiakov na výkon povolaní a činností v národnom hospodárstve, správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach života (aj na vysokoškolské štúdium). Stredné školy vychovávajú žiakov so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie a v zmysle vedeckého poznania. Pripravujú ich na tvorivú prácu a odbornú činnosť v povolaní a poskytujú mravnú, estetickú, zdravotnú, telesnú, ekologickú a náboženskú/ etickú výchovu. Stredné školy sa členia na uvedené druhy:

• gymnázium,
• stredná odborná škola,
• stredné odborné učilište,
• združená stredná škola.