Základné informácie o krajineŠtátne zriadenie: republika
Dátum vzniku republiky: 1.1.1993
Prezident republiky: Doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc., Dr.h.c.
Členstvo v medzinárodných organizáciách: EU, NATO, OSN, UNESCO, WHO, INTERPOL
Štátna mena: Slovenská koruna (SKK)
Štátny jazyk: slovenský
Štátne symboly: štátny znak, štátna vlajka , štátna pečať, hymna
Politický systém: parlamentná demokracia
Ústavný systém: ústavná a zákonodarná moc (NR SR), výkonná moc (prezident SR a vláda SR), súdna moc (ústavný súd a súdy)
Jazyk
Úradným jazykom je slovenský jazyk. Ľahko sa dá dorozumieť česky a v poslednom čase sa zvyšuje hlavne u mladých ľudí znalosť cudzích jazykov, medzi ktorými dominuje angličtina a nemčina. Na južnom Slovensku sa dá ľahko dorozumieť maďarsky.
Sídla
Rozloha: 49 035 km2
Územnosprávne členenie: 8 VÚC (verejný územný celok), 8 krajov: Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský, Košický
Krajské mestá: Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice
Hlavné mesto: Bratislava (428 672 obyvateľov)
Susednými krajinami sú: Česká republika (dĺžka hranice 251,8 km), Maďarská republika (668,6 km), Poľská republika (547,1 km), Rakúsko (106 km), Ukrajina (98,5 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov: 5 389 180 (k 31.12.2005)
Hustota obyvateľstva: 109/km2
Národnostné zloženie obyvateľstva: národnosť slovenská (85,8 %), maďarská (9,7 %), rómska (1,7 %), česká (0,8 %), rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká, poľská a iné (2 %)
Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania: veriaci (84,1 %) z toho: rímskokatolícke (68,9 %), evanjelické a.v. (6,9 %), gréckokatolícke (4,1 %), reformovano kresťanské (2 %), nezistené (2,2 %), bez vyznania (13,7 %).
Geografická poloha
Slovenská republika leží v strednej Európe. Je charakteristická relatívne veľkými rozdielmi v nadmorskej výške. Stredné a severné Slovensko je skôr hornaté, tiahne sa ním karpatský oblúk. Juh a východ krajiny leží na nížinách, ktoré sú význanou poľnohospodárskou oblasťou. Slovensko leží v miernom klimatickom pásme. Priemerná teplota je v zime okolo -2° C a v lete 21° C. Najchladnejším mesiacom je január a najteplejšími mesiacmi sú júl a august.
Nadmorská výška: min. 95 m (Bodrog), max. 2656 m (Gerlach)
Podnebie
Slovensko má kontinentálne podnebie. Najnižšia priemerná ročná teplota je v najvyšších polohách Lomnický štít (- 3,7 oC). Najteplejšou oblasťou na Slovensku je Podunajská nížina (10,3 oC). Priemerná teplota v januári v Bratislave dosahuje -1,5 oC, v júli až 20,3 oC. Ročné zrážky sú v Bratislave na úrovni 670 mm. Zrážky v Tatrách sa pohybujú od 1200 do 2000 mm ročne. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozpätí 9-10 oC.
História
Prvé osídlenie na území Slovenska sa pripisuje ilyrským a keltským kmeňom. Ďalšie dejiny dotvárali Rimania a germánske kmene. Prvé slovanské kmene sa objavili v 6. storočí n. l. Výrazným medzníkom bol vznik Nitrianskeho kniežatstva a Veľkomoravskej ríše. V r. 1018 patrilo územie Slovenska k Uhorsku. Významne ovplyvnil históriu Matúš Čák Trenčiansky. V 16. stroročí sa územie Slovenska stáva terčom tureckých vpádov. Úpadok a zlá sociálna situácia sa podpísala na vzniku národnostného cítenia. V 19. storočí sa Ľudovít Štúr zaslúžil o vznik spisovného jazyka. Úplne novú kapitolu začalo písať Slovensko, ktoré vďaka vzniku Československa získalo nezávislosť na Uhorsku. Spojením českého a slovenského národa sa Československu podarilo prekonať neľahké obdobie po I. i II. svetovej vojne. V r. 1989 po "nežnej revolúcii" padla komunistická vláda. Začalo sa obdobie výrazných celospoločenských zmien. Slovenská republika sa od Českej republiky oddelila v r. 1993 a stala sa samostatnou republikou. Dnes je Slovensko vyspelou krajinou.
Turistiská sezóna
Slovensko je krajinou, ktorú objavuje čoraz viac turistov. Zatiaľ však nie je turistickou veľmocou. Slovensko má množstvo prírodných krás i historických pamiatok. Vysoké Tatry, Nízke Tratry, Fatra i ostatné pohoria sú atraktívne a vyhľadávané počas celého roka. Zimná sezóna víta lyžiarov v mnohých strediskách. Čoraz väčšej obľube sa teší agroturistika a návšteva historických pamiatok. Dovolenka na Slovensku sa stáva zaujímavou nielen pre našich občanov, ale i pre zahraničných turistov.
Doprava
Letecká doprava - na Slovensku sa nachádza 36 letísk. Najväčšie letisko je Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave.
Potrubná doprava - cez Slovensko prechádzajú dva ropovody Družba, ktorý má 506,6 km a Adria 8,5 km.
Železničná doprava - celková dĺžka železničných tratí na Slovensku je 3 662 km. Medzi najdôležitejšie železničné trate možno považovať úseky Bratislava - Kúty, Bratislava - Žilina, Žilina - Košice a Bratislava - Štúrovo. Slovenská železničná sieť je napojená na susedné krajiny a je súčasťou európskych koridorov. Existujú priame medzinárodné spojenia s Viedňou, Varšavou, Budapešťou, Moskvou, Prahou...
Cestná doprava - dĺžka cestných komunikácií je 42 993 km, s tvrdým povrchom 37 533 km vrátane 316 km diaľníc a s nespevneným povrchom 5 460 km. Na území Slovenska je široká cestná sieť, ktorá pozostáva z diaľníc, rýchlostných ciest a ciest 1., 2. a 3. triedy.
Vodná doprava - vodná trasa na Dunaji je s dĺžkou 172 km. Pre lodnú osobnú i nákladnú dopravu má na Slovensku zásadný význam rieka Dunaj, ktorá je najvýznamnejšou riečno dopravnou tepnou. Spája Bratislavu a Budapešť, teda Slovensko s Maďarskom aj Rakúskom a vďaka kanálu Dunaj - Rýn - Mohan prepája Severné s Čiernym morom.
Vodstvo Rieky u nás väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad na Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorie Baltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Moravy, Dunaja, Tisy. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso. Najviac priehrad je na Váhu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľova, Nosice a ďalšie iné...Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, na zavlažovanie, rekreáciu, alebo pitnú vodu. Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove. Podzemná voda sa delí na 3 druhy. Sú to: 1, krasová voda - nachádza sa v jaskyniach; 2, minerálna voda; 3, termálna voda - Najteplejšia termálna voda v SR je v Piešťanoch (69 oC).
Rastlinstvo
Hoci je rastlinstvo Slovenska celkovo veľmi pozmenené ľudskými zásahmi, predsa je tu mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom. Naša vegetácia je nesmierne pestrá. Príčinami sú okrem iného i veľká členitosť, rozmanitosť geologického podkladu, komplikované vývojové fázy v minulosti. Rastlinný kryt je veľmi nápadná časť zemského povrchu a jeho kvalita i kvantita zohráva z hľadiska existencie života na Zemi mimoriadne významnú úlohu. Rastlinstvo poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, potravu živočíchom a ľuďom.
Poľnohospodárstvo
Slovenské poľnohospodárstvo z hľadiska domácej ekonomiky nehrá rozhodujúcu úlohu a jeho podiel na hrubom domácom dôchodku okolo 4,5 % a na celkovej zamestnanosti medzi 8-9 % sú porovnateľné s priemerom EÚ (3-5 %). Spolu s nadväzujúcimi odvetviami zamestnáva však agropotravinársky sektor cca 150-160 tisíc pracovníkov. Poľnohospodárstvo má rozhodujúci vplyv na zamestnanosť na vidieku (sídla do 5000 obyv.) a v odľahlých regiónoch, kde žije viac ako 50 % obyvateľstva Slovenska.
Kultúra
Slovensko je bohaté na kultúrno-historické pamiatky, mestské pamiatkové rezervácie, hrady a zámky, múzeá, galérie, ktoré pútajú svojou architektúrou a neopakovateľnou atmosférou.
Ľudové zvyky a tradície - Slovensko je krajinou mimoriadne bohatou na ľudové zvyky a tradície, ktoré podmienili vývoj kultúrnych a folklórnych oblastí. Slovenské zvyky a tradície majú svoje špecifiká podľa jednotlivých oblastí, napriek tomu ich základ a podstata zostávajú totožné. Niektoré z nich sa zachovali dodnes, viac sa však dodržiavajú na vidieku ako v mestách. Folklór, ako súčasť ľudovej kultúry, zahŕňa slovenské, hudobné, dramatické a tanečné prejavy. Najvýznamnejšie folklórne súbory sú SĽUK a Lúčnica, ktoré sú aj poprednými reprezentantmi slovenského ľudového umenia aj v zahraničí.
Gastronómia
V Bratislave je výber skutočne neobmedzený, stravovanie systémom švédskeho stola na špičkovej úrovni v luxusných hoteloch, pizzerií, čínskej, indickej či arabskej kuchyne. Motoresty a reštaurácie pri cestách predstavujú krajové špeciality od slovenských na severe po maďarskú kuchyňu a špeciality dunajských rybárov na juhu Slovenska. Slovenská gastronómia je ovplyvnená stredoeurópskou, na jedálnom lístku sú jedlá, ktoré si za svoje pokladajú aj Maďari, Nemci, Rakúšania, Česi či Poliaci. Je pikantnejšia než česká, ale menej pikantná ako maďarská. Najvýznamnejším typickým slovenským jedlom sú bryndzové halušky. V ostatnom desťročí výrazne stúpla kvalita slovenských vín, najmä bielych, napriek tomu, že Slovensko leži v najsevernejšom pásme. Viacero značiek získalo významné ocenenia na výstavách vín v zahraničí. Najkvalitnejšie vína sú z malokarpatskej oblasti, špičkové odrody sú aj z Nitry a z juhozápadného Slovenska. Osobitnou je tokajská oblasť na východnom Slovensku s dezertnými drahými vínami. Domácimi alkoholickými nápojmi je slivovica, hruškovica a borovička. V ostatnom čase stúpa spotreba ale aj kvalita slovenského piva, ktoré sa stalo aj exportným artiklom.
Ekonomika Slovensko možno charakterizovať ako dynamicky sa rozvíjajúca postkomunistická krajina, ktorá musela predchádzať zložitou transformáciou priemyslu. V ostatných rokoch si získava v zahraničí uznanie za radikálne ekonomické, daňové a sociálne reformy. Podľa výšky tvorby HDP je územie medzi Viedňou a Bratislavou na 15. mieste v poradí najbohatších regiónov v EÚ. Existuje projekt, vytvoriť z oboch miest tzv. Twin City. Krajina sa pripravuje na zavedenie eura. Kedysi rozvinutá výroba sa opäť zmáha, tentoraz automobilovou výrobou. Významné je aj hútnictvo, petrochémia, chémia, gumenársky, drevársky a potravinársky priemysel. Z Ruska Slovensko dováža všetku ropu a zemný plyn, najviac obchoduje s Nemeckom, USA a Rakúskom.
Hlavné poľnohospodárske plodiny: pšenica, žito, kukurica, zemiaky, cukrová repa. Chov: hovädzí dobytok, ošípané, hydina, ovce, kozy.
Prírodné zdroje: železná ruda, ortuť, meď, olovo, zinok. HDP: 29 294 mil. eur. HDP na obyvateľa/parita kúpnej sily: 11 900 eur. Štruktúra hospodárstva: služby 64,5 %, priemysel 25,8 %, stavebníctvo 5,3 %, poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov 4,4 %.
Školský systém v SR
Ústava Slovenskej republiky garantuje občanom právo na vzdelanie, určuje im povinnosť školskej dochádzky, ktorá je zákonom určená na 10 rokov. Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách zriadených štátom.
Školský systém na Slovensku
Školský systém v každej krajine je výsledkom dlhodobého vývoja. V Slovenskej republike ho tvoria tri základné stupne škôl: primárny, sekundárny a terciárny. Štruktúru výchovno-vzdelávacej sústavy určujú zákony a podrobnosti fungovania jej jednotlivých súčastí a upravujú vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Školská sústava predstavuje súbor všetkých školských inštitúcií, ich fungovanie a prostriedky (vrátane legislatívnych), ktoré v krajine zaisťujú vzdelávanie. Školský systém je sústava inštitúcií tzv. formálnej a neformálnej edukácie, ktoré riadi a spravuje ministerstvo školstva.
Materské školy patria medzi výchovno-vzdelávacie zariadenia, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie detí v spolupráci s rodinou a so zariadeniami náhradnej rodinnej výchovy, a to v súlade s ich vekovými a individuálnymi osobitosťami. Výchovu a vzdelávanie detí predškolského veku zabezpečujú v zmysle zákona materské školy a špeciálne materské školy. Môžu poskytovať poldennú, celodennú, týždennú alebo nepretržitú výchovnú starostlivosť.
Základné školy poskytujú základné vzdelanie, zabezpečujú intelektový, citový a senzoricko-motorický rozvoj žiakov v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie. Poskytujú mravnú, estetickú, pracovnú, zdravotnú, telesnú, ekologickú a náboženskú výchovu. Základná škola sa delí na dva stupne, prvý je štvorročný a druhý päťročný. Po skončení štvrtého ročníka môžu žiaci pokračovať v dochádzke do vyšších ročníkov základnej školy, alebo sa uchádzať o prijatie do prvého ročníka osemročného gymnázia.
Stredné školy poskytujú žiakom stredné odborné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Pripravujú žiakov na výkon povolaní a činností v národnom hospodárstve, správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach života (aj na vysokoškolské štúdium). Stredné školy vychovávajú žiakov so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie a v zmysle vedeckého poznania. Pripravujú ich na tvorivú prácu a odbornú činnosť v povolaní a poskytujú mravnú, estetickú, zdravotnú, telesnú, ekologickú a náboženskú/ etickú výchovu. Stredné školy sa členia na uvedené druhy:
- gymnázium,
- stredná odborná škola,
- stredné odborné učilište,
- združená stredná škola.
Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná škola, ktorá pripravuje žiakov predovšetkým na vysokoškolské štúdium. Gymnázium má najmenej štyri a najviac osem ročníkov. Prvý až štvrtý ročník osemročného gymnázia sa môže zriadiť aj pri základnej škole. Úspešným vykonaním maturitnej skúšky na gymnáziu sa ukončuje úplné stredné vzdelanie.
Stredná odborná škola pripravuje žiakov predovšetkým na výkon odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych činností. Štúdium trvá štyri roky. Úplné stredné odborné vzdelanie sa ukončuje úspešným vykonaním maturitnej skúšky. Absolventi strednej odbornej školy môžu pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu. Konzervatórium je špecifický typ strednej odbornej školy, ktorá pripravuje žiakov pre odbor spev, hudba, tanec alebo dramatické umenie a na štúdium na vysokej škole. Konzervatórium má spravidla šesť ročníkov, v odbore tanec osem ročníkov a ukončuje sa absolutóriom.
Stredné odborné učilište pripravuje žiakov v dvojročných a trojročných učebných odboroch a štvorročných študijných odboroch na výkon robotníckych povolaní a odborných činností. Štúdium sa ukončuje záverečnou skúškou. V štvorročnom štúdiu sa v študijných odboroch pripravuje na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru. Štúdium poskytuje úplné stredné odborné vzdelanie a ukončuje sa maturitnou skúškou. Stredné odborné učilište zabezpečuje žiakom teoretické vyučovanie, praktické vyučovanie, resp. výchovu mimo vyučovania.
S cieľom zefektívniť a skvalitniť výchovno-vzdelávací proces v odbornom vzdelávaní a racionalizovať sieť stredných škôl od roku 2001 po novelizácii školského zákona začali vznikať združené stredné školy. Tieto školy, ktoré vznikli zlúčením stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl s rovnako alebo obdobným obsahom vzdelávania, zabezpečujú prípravu v učebných odboroch stredného odborného učilišťa študijných odboroch stredného odborného učilišťa a strednej odbornej školy.
Stredné školy organizujú nadstavbové a pomaturitné štúdium, v ktorom sa študujúci zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru. Štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou.
Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké inštitúcie, ktoré majú výhradné právo poskytovať vysokoškolské vzdelanie. Vysokoškolské štúdium trvá 4 až 6 rokov, ukončuje sa štátnou záverečnou skúškou. Absolventom vysokoškolského štúdia sa priznávajú tieto tituly: v bakalárskom štúdiu titul „bakalár" (Bc.), v magisterskom štúdiu akademický titul „magister" (Mgr.), v inžinierskom štúdiu v technických, pôdohospodárskych a ekonomických odboroch štúdia „inžinier" (Ing.), v lekárskych odboroch štúdia „doktor medicíny" (MUDr.) a vo veterinárskych odboroch štúdia „doktor veterinárskej medicíny" (MVDr.).
Súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy sú školské zariadenia, ktorých pôsobnosť je orientovaná najmä na oblasť výchovy a záujmového vzdelávania.
Školské zariadenia sú:
- výchovno-vzdelávacie (školské kluby detí, školské strediská záujmovej činnosti, centrá voľného času, domovy mládeže a školy v prírode),
- špeciálne výchovné (zariadenia výchovnej prevencie a zariadenia náhradnej výchovy),
- poradenské (pedagogicko-psychologická poradňa a zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva),
- záujmovo-vzdelávacie (jazyková škola, štátna jazyková škola a stenografická škola),
- školské účelové (zariadenia školského stravovania, strediská praktického vyučovania a zariadenia služieb škole).
Systém vysokého školstva v Slovenskej republike
Všeobecné požiadavky na prijatie na štúdium na vysokej škole spĺňajú absolventi strednej školy s vysvedčením o maturitnej skúške vydaným po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky po absolvovaní spravidla 13, výnimočne 12 rokov štúdia.
Vydávajú ich tieto druhy stredných škôl:
- Gymnázium - štúdium je 4 - 8- ročné podľa toho, na ktorý ročník základnej školy nadväzuje,
- Stredná odborná škola - 4 - 5- ročné štúdium,
- Stredné odborné učilište - iba vysvedčenia vydané po 4 - 5- ročnom štúdiu,
- Konzervatórium - štúdium trvá 4 alebo 6 rokov, v oblasti tanca 8 rokov podľa toho, na ktorý ročník základnej školy nadväzuje.
Vysoké školy spravidla organizujú aj prijímaciu skúšku.
Štúdium na vysokých školách
Vysoké školy poskytujú študijné programy troch stupňov:
- 1. Bakalársky študijný program, ktorý trvá najmenej tri roky, a najviac štyri roky (architektúra, výtvarné umenie a dizajn).
- 2. Magisterský, inžiniersky a doktorský študijný program. Štúdium trvá najmenej jeden rok a najviac tri roky tak, aby štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho programu 2. stupňa vtom istom alebo príbuznom študijnom odbore predstavovala spolu najmenej 5 rokov. Môže sa realizovať aj ako súvislé štúdium spájajúce prvý a druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania. Vtomto prípade je štandardná dĺžka štúdia najmenej 4 roky a najviac 6 rokov.
- 3. Doktorandský študijný program. Štandardná dĺžka štúdia vdennej forme je najmenej tri roky a najviac štyri roky, vexternej forme najviac päť rokov.
Vysoké školy udeľujú absolventom tieto akademické tituly:
- 1. stupeň
„bakalár" („Bc."), - 2. stupeň
„magister" („Mgr."), voblasti umenia „magister umenia" („Mgr. art."),
„inžinier" („Ing.") vtechnických, poľnohospodárskych a ekonomických oblastiach inžinierskych programov, a voblasti architektúry a urbanizmu akademický titul „inžinier architekt" („Ing. arch."),
„doktor všeobecného lekárstva" („MUDr.") voblasti všeobecného humánneho lekárstva,
„doktor veterinárskeho lekárstva" („MVDr.") voblasti veterinárneho lekárstva, - 3. stupeň
„philosophiae doctor" („PhD."),
„artis doctor" („ArtD.") voblasti umenia.
Štúdium začaté po akademickom roku 2002/2003:
- „doktor" („philosophiae doctor") („PhD."),
- „doktor umenia" („artis doctor") („ArtD."),
- „licenciát teológie" („ThLic.") - katolícka teológia,
- „doktor teológie" („ThDr.") - katolícka teológia.
Rigorózne skúškyDržitelia akademického titulu „magister" môžu vykonať rigoróznu skúšku, súčasťou ktorej je aj obhajoba rigoróznej práce. Po jej úspešnom vykonaní vysoké školy udeľujú tieto akademické tituly:
- 1. „doktor prírodných vied" („RNDr.") vprírodovedných študijných programoch,
- 2. „doktor farmácie" („PharmDr.") vofarmaceutických študijných programoch,
- 3. „doktor filozofie" („PhDr.") vspoločenskovedných a umenovedných študijných programoch,
- 4. „doktor práv" („JUDr.") vprávnických študijných programoch,
- 5. „doktor pedagogiky" („PaedDr.") vučiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch,
- 6. „doktor teológie" („ThDr.") vteologických študijných programoch okrem študijných programov voblasti katolíckej teológie.
Systém hodnotenia
Systém hodnotenia všeobecne používaný vysokými školami do akademického roku 2002/2003:
Výborný, veľmi dobrý, dobrý
Najvyšší stupeň: výborný
Najnižší stupeň: dobrý
V niektorých predmetoch sa výkony hodnotia zápočtom alebo klasifikovaným zápočtom. V tomto prípade sú požiadavky na výsledky v jednotlivých predmetoch nižšie než u skúšok.
Kreditový systém (od 2002/2003)
Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov.
Hodnotenie známkou podľa tohto systému rozlišuje šesť klasifikačných stupňov:
A - výborne = 1
B - veľmi dobre (nadpriemerné výsledky) = 1,5
C - dobre (priemerné výsledky) = 2
D - uspokojivo (prijateľné výsledky) = 2,5
E - dostatočne (výsledky spĺňajú iba minimálne kritériá) =3
FX - nedostatočne (výsledky nespĺňajú ani minimálne kritériá) = 4
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže pri vybraných predmetoch rozhodnúť, že sa nebudú hodnotiť známkou a určiť iné kritériá na ich úspešné absolvovanie ako podmienky na získanie kreditov.
Na hodnotenie celkových študijných výsledkov študenta vo vymedzenom období sa používa vážený študijný priemer. Vypočítava sa tak, že v hodnotenom období sa zrátajú súčiny počtu kreditov a číselného hodnotenia pre všetky predmety zapísané študentom a výsledok sa vydelí celkovým počtom kreditov zapísaných študentom za dané obdobie. Za predmety, ktoré si študent zapísal a neabsolvoval, sa do váženého priemeru započíta známka 4. Predmety, ktoré nie sú hodnotené známkou, sa do výpočtu váženého študijného priemeru nezahŕňajú.
Akademický rok
Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka. Skladá sa z dvoch semestrov (zimného a letného) alebo z troch trimestrov. Organizácia akademického roka je stanovená štatútom fakulty alebo štatútom vysokej školy, v prípade, ak sa vysoká škola nečlení na fakulty.
Zoznam vysokých škôl ( 2005/2006)
Verejné vysoké školy:Akadémia umení v Banskej Bystrici
Ekonomická univerzita v Bratislave
Katolícka univerzita v Ružomberku
Prešovská univerzita v Prešove
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Technická univerzita v Košiciach
Technická univerzita vo Zvolene
Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne
Trnavská univerzita v Trnave
Univerzita J. Selyeho Komárno
Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach
Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Žilinská univerzita v Žiline
Štátne vysoké školy:Akadémia policajného zboru v Bratislave
Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši
Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
Súkromné vysoké školy:Bratislavská vysoká škola práva
Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Vysoká škola manažmentu v Trenčíne
Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM v Prešove
Vysoká škola v Sládkovičove
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
