Vývin učiteľského vzdelávania na Slovensku

1848-1867

-10. máj 1848 Žiadosti slovenského národa
-učitelia – významná úloha v politicko-národnom hnutí
-do vydania Zákona o ľudových a meštianskych školách a o učiteľských ústavoch z roku 1868 sa učitelia ľudových škôl vzdelávali len v niekoľkomesačných kurzoch, ktoré boli zriadené pri tzv. normálnych alebo aj hlavných školách (BB, BA, KE, TT, ZV). Neskôr vzniklo niekoľko dvojročných cirkevných učiteľských prípraviek (Spišská Kapitula, BB, TT, KE)
-katolícke školstvo pod správou ministerstva vyučovania, evanjelická cirkev bola autonómna
-rozširovanie počtu elementárnych škôl – nedostatok učiteľov – učiteľmi sa stávali aj nedokončení gymnazisti, remeselníci aj roľníci.

1867-1918

-1867 Rakúsko-uhorské vyrovnanie
-1868 – vydanie školského zákona o ľudových a meštianskych školách a o učiteľských ústavoch
-štát mal zriadiť 20 3-ročných mužských a 10 ženských učiteľských prípraviek, kt. mali pripravovať učiteľov ľudových škôl.
-Prvý štátny učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi, potom Modra, Kláštor pod Znievom, Levice.
-Cirkvi vychovávali učiteľský dorast pre svoje základné školstvo vo vlastných učiteľských ústavoch v KE, BA, PO, BŠ, Spišskej Kapitule, TT
-Mužské učit. ústavy: 15 roční chlapci, znalosť vyuč. jazyka, ktorý získali absolventi štvrtej triedy gymnázia alebo reálky
-Dievčenské učit. ústavy: 14 ročné dievčatá
-Každoročne verejné skúšky zo všetkých predmetov, v poslednom ročníku aj z vyučovacej praxe, bez ktorej absolvent nemohol dostať diplom.
-1881 – vzdelávanie učit. ľudových škôl sa predĺžilo z trojročného na štvorročné
-učitelia meštianskych škôl – vynikajúci učitelia ľudových škôl, poslucháči univerzít, jednotlivci bez pg prípravy, kt. preukázali hlbší záujem o niektoré vedné odbory
-cvičné školy
-mužský štátny učiteľský ústav – Pedagógium
-ženský štátny učiteľský ústav – Alžbetin ženský ústav
-veľmi nízky počet meštianskych škôl na našom území, na všetkých maďarčina

1918-1939 I. ČSR

-28. 10. 1918 – vznik I. ČSR
-30. 10. 1918 – Deklarácia slovenského národa (Martinská deklarácia)
-nevyhnutný proces odmaďarčenia slovenského učiteľstva a obsadenie prázdnych miest po maďarských učiteľoch
-učiteľ na slovensku (platili uhorské školské zákony) mal značne nižšie príjmy ako učiteľ v českých zemiach (platili rakúske školské zákony)
-4-ročné učiteľské ústavy (patrili do kategórie SŠ), končili sa maturitou
-Preparandia = učiteľské semenisko ... v r 1919 zavedený názov učiteľský ústav
-Za štúdium sa neplatilo školné
-Definitívnym učiteľom sa stal až po zložení skúšky spôsobilosti pre ľudové školy, na ktorú sa mohol prihlásiť po absolvovaní 20mesačnej školskej praxe.
-Snaha o reformu učiteľského vzdelania – požiadavka na vysokoškolské vzdelanie – zriadenie Štátnej pg akadémie – 1-ročné štúdium po maturite
-Namiesto Alžbetinej univerzity bola zriadená Československá štátna univerzita, mala mať 4 fakulty: právnickú, lekársku, filozofickú, prírodovedeckú – vyučovacia reč: slovenčina a čeština. ... názov Univerzita Komenského
-Učitelia gymnázií sa pripravovali v 8-semestrovom štúdiu na FF UK.

1939-1945 – Obdobie Slovenského štátu

-14. 3. 1939 – Vyhlásenie samostatného Slovenského štátu
-českí učitelia boli postupne prepúšťaní
-reforma ľudových škôl – zákon 1940 – názov „učiteľský ústav“ sa nahradil za „učiteľskú akadémiu“ a vzdelávanie učiteľov je predĺžené o jeden rok – na päťročné štúdium.
-Prijímať: minimálne 14-18 rokov
-Nebolo povolené súkromné štúdium, externé.
-Ukončenie maturitnou skúškou
-Podľa zákona má byť cvičná škola, internát, odborné učiteľské ústavy pre vzdelávanie učiteliek domácich náuk a ústavy pre vzdelávanie učiteliek detských opatrovní.(2-ročné)
-1944 nariadenie SNR o poštátnení školstva na Slovensku – všetky školy sa stali štátnymi inštitúciami

1945-1953

-4.4.1945 - Program novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov – Košický vládny program – nariadil obnovu českých a slovenských škôl všetkých kategórií a umožnil VŠ a SŠ mládeži absolvovať štúdium. Program upravil aj obsah vyučovania: ostránenie nemeckého jazyka a zavedenie ruského jazyka.
-Júl 1945 Praha – zjazd československých učiteľov – požiadavka školskej reformy v zmysle jednotnej školy a požiadavka na vysokoškolské vzdelanie učiteľov – obe boli prijaté
-Október 1945 – dekrét o pedagogických fakultách – na všetkých univerzitách ČSR sa mali zriadiť pedagogické fakulty.
-Učiteľky pre materské školy – 4 semestre; učitelia ľudových a meštianskych škôl – 6 semestrov, učitelia stredných a odborných škôl – 8-10 semestrov.
-Povinná bola účasť na prednáškach a cvičeniach v rozsahu najmenej 20 hodín týždenne.
-Učebné plány sa menili v súlade s meniacou sa politickou, ekonomickou a sociálnou situáciou v krajine.
-Nedostatok učiteľov viedol v r 1950 k návratu k stredoškolskej príprave učiteľov.
-1953 – zánik pedagogických fakúlt

1953-1959

-prestavba školského systému
-učitelky MŠ – 3-ročné pg školy pre vzdelávanie učiteliek MŠ (predtým pedagogické gymnáziá) + povinná jednoročná riadená prax v MŠ
-učitelia 1-5 postupoveho ročníka SŠ a škôl národných – 4-ročné pg školy
-učitelia 6-8 postupového ročníka – 2-ročné vyššie školy pedagogické - na vyšších pg školách boli študijné odbory združené do dvojčlenných kombinácií – hlavný a sprievodný predmet – šktúdium končilo štátnou záverečnou skúškou
-učitelia 9-11 postupový ročník a učitelia pre pg školy a výberové odborné školy – VŠ pedagogické – jednoodborové/dvojodborové štúdium, trvalo 4 roky a končilo sa štátnou záverečnou skúškou.

1959-1964

-apríl 1959 – uznesenie: zásady organizácie školskej sústavy – potreba predĺžiť PŠD z 8 na 9 rokov + nová úprava vzdelávania učiteľov.
-Učiteľky MŠ – stredné odborné vzdelanie – získavali na stredných pg školách
-Vyššie pedagogické školy a vysoké školy pedagogické zanikli.
-Prípravu učiteľov stredných a odborných škôl zabezpečovali Univerzity (Filozofická a Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity)
-Učitelia pre prvý a druhý stupeň základnej deväťročnej školy sa pripravovali v pg inštitútoch a mali štatút VŠ. Pg inštitúty boli spravované ministerstvom školstva – otvorilo sa viac než zodpovedalo dlhodobo plánovanej potrebe učiteľov – preto sa ich počet musel redukovať --- Prvé dva roky – spoločné vzdelávanie v predmetoch všeobecného základu, potom dvojročné štúdium odborných predmetov. --- zmena na trojročné štúdium a zavedenie riadenej praxe. Po absolvovaní ročnej praxe, odovzdaní diplomovej práce a po vykonaní predpísaných skúšok mohol študent zložiť druhú časť záverečných štátnych skúšok – obhájiť diplomovú prácu. (prvá časť štátnych skúšok ... pred praxou)

1964-1989

-Niektoré pg inštitúty pretvorené v ČSSR pretvorené na Pedagogické fakulty, ostatné boli zrušené.
-Pg fakulta bola určená pre prípravu učiteľov prvého a druhého stupňa ZDŠ.
-Zrešená jednoročná riadená prax
-Učiteľstvo pre prvý stupeň ZDŠ – 4-ročné štúdium na pedagogických fakultách. – odlúčenie a následné osamostatnenie štúdia učiteľstva pre prvý stupeň od predmetovo-odborného štúdia učiteľstva pre druhý stupeň.
-Pg fakulty pripravujú aj učiteľvo pre gymnýziá a iné SŠ ktorí sa dovtedy pripravovali na Filozofických fakultách.
-Učebné plány a učebné osnovy jednotné pre celú ČSSR.
-Činnosť pg fakúlt: zabezpečovanie kvalifikovaných učiteľov, bohatá vedeckovýskumná a publikačná činnosť VŠ učiteľov – celkový rozvoj pg vied.


1989-2000
-1989 - vznik Českej a Slovenskej federatívnej republiky
-1993 – vznik samostatnej Slovenskej republiky
-snahy o kvalitatívne zmeny, snahy o decentralizáciu školského systému a jeho riadenia, k zrušeniu mechanickej závislosti výstupov školskej sústavy na plánovaných ukazovateľoch potrieb pracovných síl pre ekonomiku.
-Humanizácia a demokratizácia vzdelávania
-Možnosť zriaďovania neštátnych škôl – súkromných a cirkevných – vzdelanie nadobudnuté na týchto školách sa považuje za rovnocenné so vzdelaním získaným na štátnych školách.
-Vzdelanie ktoré sa požaduje od učiteľov jednotlivých stupňov škôl sa po formálnej stránke nezmenilo.
-Učiteľky pre materské školy – 4-ročné štúdium na stredných pg školách – končilo sa maturitnou skúškou
-1996 – názov: Stredná pg škola nahradil názov: Pg a sociálna akadémia.
-Učitelia pre 1 a 2 stupeň ZS a učitelia pre gymnáziá a SŠ sú naďalej povinní absolvovať vysokoškolské štúdium.

Zdroje:

Breková Milada - Kapitoly z dejín pg - s. 153-172 -