Rozdiely v mužskej a ženskej komunikácii

„V prírode panuje dokonalá harmónia. Každé „prečo“ má svoje „preto“.“

Odlišnosť muža a ženy tiež vychádza z prirodzených potrieb života. Práve táto odlišnosť robí život krásnym a príťažlivým. To, samozrejme, neznamená, že by na základe tejto rozdielnosti bol jeden schopnejší alebo menejcennejší ako druhý. „Odlišnosť je nevyhnutná pre vytvorenie harmonického celku.“ Tento dar prírody ponúka obom možnosť navzájom sa dopĺňať, vymieňať si navzájom rozličné vlastnosti.

Ak si uvedomíme rozdiely v myslení mužov a žien, nebudeme sa pokúšať našich partnerov zmeniť. Nevšímavosť k rozdielom medzi pohlaviami vyvoláva len zmätok a frustráciu. Aj vedecké výskumy dokázali rozdiely medzi mužským a ženským mozgom, ako aj odlišné spôsoby jeho využitia. Vo všeobecnosti možno povedať, že ženy majú sklon používať obe časti mozgu naraz, zatiaľ čo muži používajú vždy len jednu. Mozog ženy je usporiadaný tak, aby mohla efektívnejšie komunikovať pocity. U dievčat sa reč rozvíja skôr ako u chlapcov, u žien prevládajú rečové schopnosti so sídlom v ľavej hemisfére. Preto je rozprávanie neoddeliteľnou súčasťou ženskosti. Dievčenský mozog sa vyvíja najmä v oblasti komunikačných schopností, chlapčenský zase v oblasti priestorových schopností. Muži prekonávajú pocity strachu, hnevu a zármutku tichým rozmýšľaním, ženy svoje pocity a problémy zvládajú tak, že o nich rozprávajú.

Obrázok: Umiestnenie funkcie reči a jazyka v mozgu. Čiernou farbou sú vyznačené oblasti mozgu aktívne využívané na reč a jazyk. Ide o grafické zobrazenie muža a ženy, ktorí spolu hovoria a komunikujú. Tmavé oblasti označujú umiestnenie funkcie reči a jazyka. Jasne vidieť, že ženy majú rozvinutejšiu schopnosť rozprávať. (Inštitút psychiatrie, Londýn 2001). Nasnímaný mozog ukazuje, v akej vysokej miere ženy využívajú funkciu reči a jazyka. Ženy môžu denne povedať šesť až osemtisíc slov. Muž povie denne maximálne dve až štyritisíc slov. Mužský mozog nemá natoľko vyvinutú funkciu reči a jazyka.

„Muž musí o pocitoch najskôr rozmýšľať a až potom o nich rozpráva, zatiaľ čo žena môže cítiť, rozprávať a rozmýšľať súčasne.“

V nižších ročníkoch základnej školy sa chlapcom veľmi nedarí, lebo ich verbálne schopnosti sú v porovnaní s dievčatami slabšie. Majú horší prospech v cudzích jazykoch, v rodnom jazyku a v hudobnej, výtvarnej a telesnej výchove. Ženy majú v mozgu špecifickú oblasť pre reč, uloženú v prednej časti ľavej hemisféry. Ďalšia, menšia oblasť sa nachádza v pravej hemisfére. Ženy teda majú takú rozvinutú schopnosť reči preto, že majú oblasti pre reč v oboch hemisférach. Keď má dieťa rok a pol, začína si tvoriť slovnú zásobu a v dvoch rokoch obsahuje slovná zásoba dievčat až dvetisíc slov. Existencia špecifickej oblasti zodpovednej za reč spôsobuje, že dievčatá sa učia cudzie reči rýchlejšie a ľahšie ako chlapci, a takisto vysvetľuje fakt, že dievčatám idú lepšie gramatika, interpunkcia a pravopis.

Najviac rozprávajú talianske ženy – za deň dokážu vyprodukovať 6- až 8-tisíc slov. Pri komunikácii použijú okrem toho 2 až 3-tisíc zvukov, 8- až 10-tisíc gest, mimických výrazov, pohybov hlavy a ďalších signálov tela, čiže denne použijú v priemere viac než 20-tisíc „slov“. Muž vyprodukuje denne len dve- až štyritisíc slov a tisíc až dvetisíc zvukov a iba dve- až tritisíc signálov reči tela, čiže denne vyprodukuje sedemtisíc „slov“ – iba tretinu z toho, čo žena.

Na rozdiel od ženy muž hovorí v kratších, štruktúrovanejších vetách. Začínajú sa jednoduchým úvodom, majú jasné jadro a záver.

Keďže v mozgu muža-lovca neexistuje špecifické centrum pre reč, musel odovzdať čo najviac informácií s čo najmenším počtom slov, preto sa v mužskom mozgu vyvinula špecifická oblasť pre slovnú zásobu. Nachádza sa v prednej a zadnej časti ľavej hemisféry. V mozgu žien nie je schopnosť riadiť slovnú zásobu veľmi silná. Sídli v prednej a zadnej časti oboch hemisfér. V dôsledku toho nie sú definícia a význam slov dôležité pre ženy, pretože význam slov usúdi žena z intonácie hlasu a emocionálny obsah z reči tela. Nepriama reč je špecialita žien a slúži konkrétnemu cieľu – vybudovať vzťahy a väzby k ostatným ľuďom, pričom sa vyhýba agresii, konfrontácii a nezhodám. Používajú slová ako napr. istý, nejako, trochu, takpovediac. Pre muža je však význam slov veľmi dôležitý. Muži používajú krátke vety, hovoria k veci a zameriavajú sa na riešenie problémov. Používajú širšiu slovnú zásobu okorenenú faktami. Často používajú slová žiadny, nikdy, absolútne.

Vzhľadom na významné rozdiely vo vývine mozgu sa muži a ženy správajú a komunikujú odlišne. Muži používajú komunikáciu najmä ako nástroj na vyjadrenie svojich myšlienok, aby dosiahli určitý cieľ. Ženám okrem toho komunikácia umožňuje kontakt s vlastnými pocitmi a jasnejšie rozmýšľanie. Pre ženy má komunikácia väčší význam ako pre mužov. Pre mužov je dôležitejšie konať, riešiť problémy, nie o nich hovoriť. Muž potrebuje, aby ho partnerka prijímala takého, aký je a poskytla mu dostatok priestoru.

Ak chcete mať úspech pri komunikácii s príslušníkmi opačného pohlavia, musíte ovládať dva jazyky – mužský a ženský. Mimoriadne rozvinutá schopnosť rozprávať, ktorou sú obdarené ženy, je pre mnohých mužov veľmi ťažko pochopiteľná.

Kedysi dávno sa ženy a deti zdržiavali v blízkosti jaskyne. Prežitie každej ženy záležalo od schopnosti zblížiť sa s ostatnými a udržiavať s nimi blízke vzťahy. Muži v tom čase ticho sedávali na kopci a pátrali po koristi. Ženy, ktoré sa spoločne venovali nejakej činnosti, bez prestávky hovorili, a tak sa zbližovali. Muži, ktorí chytali ryby alebo lovili zver, boli ticho, aby nevyplašili korisť.

Mužský mozog nemá natoľko vyvinutú funkciu reči a jazyka, čo sa odráža aj na podstatnom rozdiele pomeru porúch reči: muži sa zajakávajú tri- až štyrikrát častejšie ako ženy a desaťkrát častejšie trpia ťažkou dyslexiou.

Mozog muža je naprogramovaný na ustavičné riešenie problémov. Muži hovoria, aby oznámili fakty a informácie. Väčšinou hovoria, len keď majú čo povedať. Ak muž komunikuje so ženou, jeho naprogramovanie je zdrojom problémov, lebo ženy používajú úplne iný spôsob konverzácie.

Započúvajte sa do rozhovoru mužov, žien, chlapcov či dievčat hocikde na svete a zistíte, že vďaka naprogramovaniu mozgu hovorí každý o tých istých veciach inak.

Dievčatá rozprávajú o tom, kto sa komu páči a kto sa na koho hnevá. Veľké dievčatá sa zhovárajú o chlapcoch, o tom, ktorá koľko váži, o oblečení a o priateľoch. Dospelé ženy sa rozprávajú o chudnutí, o osobných vzťahoch, o manželstve, o deťoch, milencoch, o osobnostiach, oblečení, o tom, čo robia iní, o vzťahoch na pracovisku – o všetkom, čo má niečo dočinenia s ľuďmi a osobnými záležitosťami.

Malí chlapci hovoria o veciach a o činnostiach, o tom, kto čo urobil, kto je v čom dobrý a ako fungujú veci. Veľkí chlapci sa zhovárajú o športe, o strojoch a o fungovaní rozličných zariadení. Dospelí chlapi sa rozprávajú o športe, o svojej práci, preberajú správy, hovoria o tom, čo robili a kde boli, o technologických vymoženostiach a o mechanických hračkách.

Zdroje:

Pease, A. – Pease, B.: Prečo muži klamú a ženy plačú, s. 33 -