Projektové vyučovanie ako moderná vyučovacia metóda sa najčastejšie využíva vo vyučovaní jednotlivých predmetov najmä na osemročných gymnáziách. Postupne však preniká aj na základné a stredné školy, pretože je to nesporne efektívny spôsob výučby, pri ktorom môžeme využívať niektoré progresívne didaktické metódy ako problémové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, diskusia. Samotná realizácia projektovej formy vyučovania na hodinách nie je pevne stanovená, a preto ani neobmedzuje učiteľa v jeho tvorivosti a spôsoboch realizácie vyučovacej hodiny. Prírodovedné predmety sú priam „stvorené“ k využívaniu projektového vyučovania a projektovej formy práce na hodinách. Nesmieme však zabúdať, že jednou zo základných charakteristických čŕt tejto formy práce je využívanie medzipredmetových vzťahov, stieranie hraníc medzi jednotlivými predmetmi. A to nielen prírodovednými, ale aj prírodovednými a humanitnými.
Začiatky projektového vyučovania siahajú do začiatku 20. storočia, keď prední predstavitelia americkej pragmatickej pedagogiky J. Dewey a W. H. Kilpatrick rozpracovali problémové a projektové vyučovanie ako prostriedok demokratizácie a humanizácie výučby a školy. Teória i prax projektového vyučovania sa napriek mnohým zjednodušeniam a deformáciám rozvíjala v rámci reformného hnutia v pedagogike a v ostatných dvoch desaťročiach sa projektové vyučovanie dostalo do popredia inovačných snáh najmä v školstve USA a západnej Európy.
Stručnou ukážkou realizácie projektového vyučovania na Základnej škole v Obříství v Stredných Čechách, v ktorej sa overuje projektové vyučovanie od roku 1992, sa pokúsim priblížiť problematiku projektového vyučovania.
Téma projektu: Desatoro domácej ekológie.
Projekt zahŕňal vyučovacie predmety matematiku, prírodopis, ekológiu a občiansku výchovu. Realizoval sa v rámci záujmového vyučovania, jeho časová dĺžka bola 10 vyučovacích hodín a riešili ho vekovo zmiešané skupiny žiakov 5.-8. ročníka ZŠ, pričom počet žiakov v skupinách bol 3-5.
Cieľom projektu bolo: vypracovať ″ekologický nápadník″ – ekologické rady pre domácnosť a v spolupráci s obecným úradom navrhnúť podklady pre obecné a mestské vyhlášky o životnom prostredí. Učiteľka navrhla 10 tém, ktoré rozdelila do dvoch častí, pričom každú časť žiaci riešili jeden deň.
1. časť obsahovala témy: voda, energia, obchod, ovzdušie, odpady,
2.časť: doprava, záhrada, strava, zdravie, spolupatričnosť.
Riešenie projektu sa začalo frontálnou prácou všetkých žiakov, ktorých učiteľka oboznámila s históriou a významom Dňa Zeme, aktualitami o ekológii z dennej tlače, po ktorej nasledovala beseda so zástupcom Obecného úradu o ekologických problémoch obce. Potom sa žiaci rozdelili do skupín. Svoje témy a úlohy sa jednotlivé skupiny dozvedeli vyriešením matematickej šifry (28 matematických úloh) a krížovky. Každá skupina dostala vstupné informácie získané z ekologických časopisov, napr. spotreba vody v domácnosti na osobu a deň, obsah fosfátov v bežných pracích práškoch.
Skupiny žiakov riešili takéto a podobné úlohy:
- Z diagramu spotreby vody zistite, koľko vody denne spotrebujete doma na pitie, varenie, umývanie riadu, sprchovanie, pranie, splachovanie WC. Ako by sa dala spotreba vody u vás doma znížiť?
- Zistite, akú spotrebu ukazuje merač vody na obrázku a na školskom vodomere.
- Navrhnite praktické rady, odporúčania, nápady ako znížiť spotrebu vody v domácnosti. Svoje nápady spracujte aj výtvarne.
- Vyhľadajte v obchode tie výrobky, ktorých balenie môžete z ekologického hľadiska zákazníkom odporúčať.
- Vyhľadajte v ponuke kníh a časopisov tie, ktoré sú tlačené na recyklovateľnom papieri. Ako sa odlišujú od bieleného papiera?
- Preštudujte tabuľku pracích práškov. Vyberte 2 druhy ekologicky najhorších a dva druhy ekologicky najlepších pracích práškov.
- Čo obsahuje odpadkový kôš u vás doma a v škole tento deň? Odpadky roztrieďte, vážením zistite ich hmotnosť a vypočítajte množstvo odpadu v škole i doma za mesiac.
- Čo je to recyklovanie materiálov?
- Ako sa má triediť odpad?
- Preštudujte si diagram spotreby energie v domácnosti za rok. Určite, kde sa jej spotrebuje najviac a navrhnite spôsoby jej zníženia.
Na riešenie jednotlivých úloh používali žiaci nielen školské, ale aj mimoškolské priestory (záhrada, blízke obchody). Riešenie projektu kládlo preto nároky na organizáciu práce skupín žiakov, určenie a prediskutovanie pravidiel práce, stanovenie časového limitu. Učiteľka prácu žiakov kontrolovala, usmerňovala, radila pri ťažkostiach. Hodnotenie projektu bolo slovné. Učiteľka hodnotila, ako sa žiakom podarilo zrealizovať vlastné nápady, ako organizovali svoju prácu, v čom sú jednotliví žiaci dobrí, čo im nejde a prečo. Toto hodnotenie porovnávala so sebahodnotením žiakov a s hodnotením spolužiakov.
Na spomínanej ZŠ realizujú aj ďalšie projekty, napr. tvorbu publikácie o histórii školy, vydávajú školský časopis, žiaci ako projekt zostavujú školský poriadok, učia sa podnikať, simulujú cestovnú kanceláriu a pod.
Zaujímavý príklad projektového vyučovania v triede vyššieho ročníka nemeckej strednej školy uvádza Skalková (1995). Témou projektu bola renesancia, dĺžka riešenia projektu 3 týždne a projekt zahŕňal spoločenskovedné, prírodovedné predmety, ako aj umenie.
Na začiatku projektu učitelia pripravili pre žiakov krátku prednášku Zmeny pohľadu na svet v renesancii a premietli im film o J. Keplerovi, ktorý ukazoval vplyv poznatkov prírodných vied v období renesancie na svetový názor človeka v stredoveku. Projekt zahŕňal tri oblasti, v ktorých učitelia navrhli jednotlivé témy:
1.Spoločenské vedy - Čarodejnice a prenasledovanie čarodejníc. Obraz ženy v stredoveku.
- Nové objavy.
- B. Brecht, Galileo Galilei.
2. Prírodné vedy - Vývoj medicíny v stredoveku.
- Astronómia, meranie.
- Zodpovednosť prírodovedcov za spoločnosť.
3. Umenie - Umenie a renesancia. Zobrazenie tela, telesných pocitov.
- Svetská hudba v renesancii.
- Divadelné predstavenie o Keplerovi.
Každej oblasti bol venovaný 1 týždeň a žiaci si zvolili niektorú z vyššie uvedených tém, ktorú samostatne riešili v podobe referátu, nástenných novín, videoprogramu, dramatizácie a pod. Učitelia boli žiakom v prípade potreby trvale k dispozícii ako poradcovia. Rozvrh hodín bol v priebehu 3. týždňov, keď sa riešil projekt, upravený tak, aby žiaci denne mohli nepretržite riešiť projekt 4-6 hodín. Ostatné vyučovacie predmety, ktoré nespadali do projektu (matematika, jazyky, telesná výchova), sa vyučovali na začiatku alebo na konci vyučovacieho dňa. Počas riešenia projektu žiakov neznámkovali, ale boli hodnotení slovne.
Projekty sú vlastne komplexné problémy. Vrána (1936) definuje projekt takto: „je to podnik; je to podnik žiaka; je to podnik, za ktorého výsledky prevzal žiak zodpovednosť; je to podnik, ktorý ide za určitým cieľom.”
Projekty môžu navrhovať žiaci – spontánne žiacke projekty, učitelia – projekty pripravené učiteľom (umelé), žiaci a učitelia v spolupráci – kombinované projekty.
Podľa cieľa možno projekty rozdeliť na:
-problémové (cieľom je vyriešiť nejaký problém, napr. prečo vznikajú vojny)
-konštrukčné (niečo vytvoriť, skonštruovať, napr. funkčný model čerpadla)
-hodnotiace (skúmať a porovnávať, napr. životné prostredie)
-drilové (nacvičiť nejakú zručnosť, napr. vyhľadávať potrebné informácie)
Podľa počtu riešiteľov môžu byť projekty individuálne a skupinové, podľa času krátkodobé alebo dlhodobé, podľa miesta realizácie školské, domáce a kombinované.
Z organizačného hľadiska možno projekty realizovať: v jednom vyučovacom predmete, s jednou triedou a jedným učiteľom, vo viacerých vyučovacích predmetoch s jednou triedou a jedným učiteľom, vo viacerých vyučovacích predmetoch s jednou triedou a viacerými učiteľmi, v niekoľkých alebo všetkých triedach ročníka v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, v triedach niekoľkých vyučovacích ročníkov, s celou školou. Projektové vyučovanie možno realizovať aj v rámci záujmovej činnosti žiakov, voliteľných vyučovacích predmetov alebo aj ako tzv. projektový týždeň, keď celý týždeň žiaci riešia projekt.
Najmä učitelia našich stredných odborných škôl majú určité skúsenosti s projektovým vyučovaním, pretože mnohé úlohy z konštrukčných cvičení, meraní, laboratórnych cvičení i praktickej časti maturitných skúšok sú v podstate projektmi.
Na niektorých vysokých školách, napr. na Univerzite v Aalborgu v Dánsku je ťažisko celého štúdia v projektovom vyučovaní. 50 % vyučovacieho času venujú študenti riešeniu projektov, 25 % sa venuje vyučovaniu predmetov (kurzov) bezprostredne súvisiacich s projektmi a 25 % času štúdiu tradičných vyučovacích predmetov. Študenti riešia projekty v 3-8 členných skupinách, pričom každá skupina má svoju miestnosť vybavenú výpočtovou technikou napojenou na internet. Výstupom ich práce sú správy v rozsahu 50-150 strán, ktorých obhajoba trvá jeden deň pred komisiou, ktorej členmi sú aj poprední odborníci z praxe. Projekty, okrem záverečného na konci štúdia, nie sú klasifikované. Sú iba dve možnosti: projekt obhájiť alebo nie. Každá skupina má k dispozícii dvoch konzultantov z radov učiteľov. Študent v priebehu semestra rieši aj niekoľko projektov. Napríklad sú to témy: racionálna konštrukcia bicyklov, kolísanie krvného tlaku v priebehu tehotenstva a iné.
Niekedy sa hovorí o projektovej metóde, pričom sa ňou rozumie „vyučovacia metóda, pri ktorej sú žiaci vedení k riešeniu komplexných problémov a získavajú skúsenosti praktickou činnosťou a experimentovaním.” (Průcha-Walterová-Mareš, 1995). Projektové vyučovanie je potom také vyučovanie, v ktorom projektová metóda je hlavnou vyučovacou metódou.Projektové vyučovanie sa opiera o nasledujúce princípy (Kosová, 1995/96):
- Pri výbere témy projektu je potrebné prihliadať na potreby a záujmy žiakov, žiaci majú mať vplyv na výber a špecifikáciu témy projektu.
- Projekt má súvisieť aj s mimoškolskou skúsenosťou žiakov, vychádzať zo zážitkov, má otvoriť školu širšiemu okoliu, spoločenstvu, ale aj osobnej situácii žiaka a riešeniu jeho problémov. Mal by byť mostom medzi školou a životom.
- Predpokladom projektového vyučovania je zainteresovanosť žiakov, ich záujem, vnútorná motivácia.
- Projekty by mali umožňovať interdisciplinárny prístup, komplexný pohľad na skutočný svet, mali by prekračovať rámec jednotlivých vyučovacích predmetov.
- Projekty by mali riešiť žiaci v skupinách, v kooperatívnom vyučovaní.
- Projekty majú viesť ku konkrétnym výsledkom a na ich základe si žiaci majú osvojiť príslušné vedomosti, zručnosti, postoje, prípadne kvalifikáciu, ale aj z riešenia vyplývajúcu odmenu.
Postup pri projektovom vyučovaní sa skladá z týchto etáp:
1. Voľba témy projektu, jej špecifikácia, určenie cieľov projektu - jeho konkrétnych výstupov.
2. Plánovanie riešenia projektu. Vypracovanie postupu – plánu riešenia projektu, jeho rozdelenie na čiastkové úlohy, rozdelenie žiakov do skupín, pridelenie úloh skupinám, určenie časových limitov atď.
3. Riešenie projektu, realizácia plánu, pri ktorom rozhodujúcu úlohu zohrávajú žiaci a učiteľ je skôr v pozadí a iba v prípade potreby hrá rolu pomocníka, oponenta, podnecovateľa, sprostredkovateľa, rozhodcu, organizátora.
4. Zverejnenie výsledkov riešenia projektu, zhodnotenie práce na projekte.
Odborníci hovoria, že pri projektovom vyučovaní hrozí nebezpečenstvo (pri nesprávnom výbere projektov), že vedomosti žiakov budú v porovnaní s tradičným vyučovaním menej systematické, menej usporiadané. Projektové vyučovanie je náročnejšie na spotrebu času a najmä na prípravu a schopnosti učiteľov (učiteľ musí byť napr. dobrý organizátor, diagnostik), na zmenu ich návykov a postojov, ale aj na priestorové a materiálno-technické vybavenie školy. Na druhej strane sa pri projektovom vyučovaní rozvíja iniciatíva, samostatnosť, tvorivosť žiakov, kritické myslenie, schopnosť spolupráce, komunikácie, schopnosť učiť sa, riešiť problémy, hľadať informácie, rozvíja sa pozitívnym smerom citová a hodnotová sféra žiakov. Projektové vyučovanie umožňuje integráciu: pri tradičnom vyučovaní oddelených postupov; myslenia, intuície, citov, zmyslov, tela; skúseností s novým poznaním; riadenej činnosti s autoreguláciou; detí, učiteľov, rodičov a iných členov spoločnosti; školy so svetom. Žiaci lepšie chápu životný (praktický) význam učiva , vzdelávania sa. Učia sa plánovať vlastnú prácu, dokončovať ju, prekonávať prekážky, niesť za ňu zodpovednosť. Projektové vyučovanie umožňuje, aby bolo pre nich príjemným, vzrušujúcim, zaujímavým, nezabudnuteľným zážitkom.
V súčasných podmienkach slovenského školstva je projektové vyučovanie v masovom meradle možné použiť len ako doplnok, ktorý umožní prehlbovať a zvyšovať kvalitu vyučovacieho procesu. Je však potrebné experimentálne ho overovať a na základe získaných výsledkov organicky začleniť do praxe našich škôl.
Myslím si, že projektové vyučovanie by sa malo začleniť do našich škôl, pretože žiaci riešia problémy, sú nútení rozmýšlať, objavovať nové veci, tvoriť, uvoľňuje ich zvedavosť, chuť skúmať, hľadať a vymýšľať. Na základe toho žiak opúšťa rolu pasívneho prijímateľa a pozorovateľa diania. Problémy, ktoré riešia žiaci v projektovom vyučovaní sú komplexné, nemusia vychádzať z obsahu učiva, ale predovšetkým zo života, z mimoškolských skúseností, ich riešenie si vyžaduje poznatky z viacerých vied (tradičných vyučovacích predmetov), problémy riešia skupiny žiakov najmä z vlastného záujmu a bez vonkajšej motivácie, riešenia vedú ku konkrétnym výsledkom, produktom – písomným referátom, výkresom, videoprogramom, modelom, reálnym predmetom, výstavám, dramatizácii a pod.
Dúfam, že v budúcnosti sa toto projektové vyučovanie bude dostatočne využívať v školách na rozvíjanie schopností a poznatkov žiakov. Práve projektové vyučovanie s využitím ďalších prvkov charakterizujúcich trend dnešnej doby môže pomôcť modernizácii súčasnej školy. Učitelia by mali mať neustále na pamäti, že žiakov musia viesť k tomu, aby úsilie naučiť sa niečomu novému prijali za svoj životný štýl. Učenie sa má stať súčasťou ich životných postojov. Z každej vyučovacej hodiny by malo byť zrejmé, ako je užitočné niečo nové poznať. Učebný proces môže podporiť každú interakciu, nápad alebo skúsenosť. Ich úlohou je vytvárať a zachovávať bezpečné a eticky zdravé prostredie, v ktorom môžu žiaci rásť, rozvíjať sa, učiť a realizovať sa. Projektové vyučovanie je k tomu ideálnym prostriedkom.
Turek, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava: Združenie pre vzdelávanie EDUKÁCIA, 1998. -
Turek, I.: Tvorivé riešenie problémov. Bratislava. Metodické centrum, 2000. -
Zelina, M.: Alternatívne školstvo. Bratislava. IRIS, 2000. -