Otvorené vyučovanie

Otvorené vyučovanie je pedagogická koncepcia, ktorá sa usiluje o celkovú zmenu charakteru vyučovania v zmysle „otvárania školy dieťaťu“ podľa jeho záujmov a schopnosí, aj „otváranie školy navonok“, t.j. prostredníctvom kontaktov k mimoškolskému prostrediu. Nadväzuje na niektoré princípy reformnej pedagogiky, najma činnej školy.

V užšom zmysle slova je to organizačná forma vyučovania, pri ktorej žiak preberá v zvýšenej miere zodpovednosť za plánovanie vlastného učenia (voľná práca). To umožňuje prispôsobiť tempo práce individuálnym potrebám žiakov a napomáha vnútornej diferenciácií.

Otvorené vyučovanie sa realizuje na niektorých školách v Nemecku, Anglicku a inde.

Za vznik otvoreného vyčovania sú “zodpovedné” USA – hnutie učiteľov orientované k praxi (1960-1970), a Anglicko.

Za východiská tohto vyučovania možno považovať:
– osobnostná orientácia pedagogiky:
- do centra je postavený žiak ako ústredný činiteľ vyučovania
- žiak je celistvou bytosťou, bytosťou ktorú je potrebné rozvíjať po kognitívnej aj nekognitívnej stránke
- žiak je bytosť jedinečná, autentická bytosť, ktorú má učiteľ poznať a rešpektovať
- žiak je bytosťou sebarozvíjajúcou sa
- za najdôležotejšie v hierarchií cieľov sa považuje výchova postojov a dosiahnutie schopností
– humanistická orientácia pedagogiky:
- vychádza z hum.