Otvorené vyučovanie

Otvorené vyučovanie

Otvorené vyučovanie je pedagogická koncepcia, ktorá sa usiluje o celkovú zmenu charakteru vyučovania v zmysle „otvárania školy dieťaťu“ podľa jeho záujmov a schopnosí, aj „otváranie školy navonok“, t.j. prostredníctvom kontaktov k mimoškolskému prostrediu. Nadväzuje na niektoré princípy reformnej pedagogiky, najma činnej školy.

V užšom zmysle slova je to organizačná forma vyučovania, pri ktorej žiak preberá v zvýšenej miere zodpovednosť za plánovanie vlastného učenia (voľná práca). To umožňuje prispôsobiť tempo práce individuálnym potrebám žiakov a napomáha vnútornej diferenciácií.

Otvorené vyučovanie sa realizuje na niektorých školách v Nemecku, Anglicku a inde.

Za vznik otvoreného vyčovania sú “zodpovedné” USA – hnutie učiteľov orientované k praxi (1960-1970), a Anglicko.

Za východiská tohto vyučovania možno považovať:
– osobnostná orientácia pedagogiky:
- do centra je postavený žiak ako ústredný činiteľ vyučovania
- žiak je celistvou bytosťou, bytosťou ktorú je potrebné rozvíjať po kognitívnej aj nekognitívnej stránke
- žiak je bytosť jedinečná, autentická bytosť, ktorú má učiteľ poznať a rešpektovať
- žiak je bytosťou sebarozvíjajúcou sa
- za najdôležotejšie v hierarchií cieľov sa považuje výchova postojov a dosiahnutie schopností
– humanistická orientácia pedagogiky:
- vychádza z hum.

psychológie Maslowa a Rogersa
- akcentuje fakt, že človek je bytosť, ktorá má kognitívnu aj nonkognitívnu stránku
- žiak je bytosťou, ktorá je schopná rozvíjať sa sama, základom je poznanie seba samého, zdravé sebavedomie, úcta k sebe a pozitívne sebapoňatie ako predpoklad úspešnosti v škole aj v živote
- žiak je bytosť, ktorá sa má rozvíjať neautoritatívnou silou
- musí byť samostatným, a preto vo výchove potrebuje priestor pre slobodu, pre aktívnu účasť a pre zodpovednosť za ňu
- city a prežívanie sú v živote dôležitejšie ako čisté rozumové posudzovanie
- najma zdôrazňuje afektívne aspetky ktoré treba rozvíjať (citové, vôľové, vzťahové)
- podmienkou je vytvorenie takého vzťahu so žiakom, ktorý je úprimný, akceptuje dieťa také aké je, je empatický, necháva mu priestor na sebahodnotenie

Podstatou otvoreného vyučovania je:
- otvorenosť vyučovania voči – dieťaťu
- svetu, okoliu
Cieľom otvoreného vyučovania je rozvoj jedinosti žiaka prostredníctvom individualizácie vyučovania.
- uplatnenie vlastného osobného tempa, záujmov dieťaťa,...

Učiteľ plní úlohu facilitátora – pomocníka a poradcu, hodnotenie učiteľom sa v značnej miere nahrádza sebahodnotením a sebakontrolou. Prvky autokorekcie, ktoré dávajú dieťaťu spätnú väzbu, sa nachádzajú všade tam, kde dieťa pracuje samotatne.

Učenie sa chápe ako aktívny konštrukčný proces, ktorý riadia sami tí, ktorí sa učia.

Organizácia vyučovania:
- znižuje sa podiel frontálneho vyučovania len na nutné minimum
- už od prvého ročníka sa zavádza stále viac takých foriem, kde je dieťa samo aktívne

Obsahom OV :
- obsah je vymedzený len rámcovo
- o obsahu rozhoduje učiteľ spolu so žiakmi, časť je záväzná pre všetkých, no potrebný je aj priestor pre slobodnú prácu a realizáciu
- práca podľa vlastného výberu podporuje osobnostné rozvíjanie

Vuučovacie metódy, ktoré sa pri otvorenom vyučovaní používaju sú:
- hry..učebné, interakčné
- diskusia
- rozhovor
- projektové metódy
- slovné hodnotenie
- sebahodnotenie

Medzi oraganizačné formy vlastné otvorenému vyučovaniu patria:
- práca v kruhu (ranný kruh – zvyčajne na začiatku vyučovania, predčírací – na aktívne počúvanie, plánovací – na začiatku učiva, týždňa, hodnotiaci – na konci týždňa, diskusný – osvojovanie si nového učiva, herný kruh)
- práca vo dvojiciach (úplné riadenie učiteľom)
- práca v skupinách (čiastočné riadenie učiteľom)
- slobodná práca (voľná, práca samostatná, ktorú si naplánoval sám žiak za spolupráce učiteľa)

Postoj učiteľa je veľmi dôležitý, aby sa žiak naučil odhadovať vlastné sily, teda koľko úloh stihne za aký čas a aké ťažké. Ak sa dieťa precení a po chvíly prejde na ľahšiu úlohu, aj to je dôležitý krok na ceste sebapoznania. Učiteľ musí dať jasne najavo, ža preňho nie je dôležité, či si žiak vyberie viac a ťažších úloh, ale to, že si vyberie pre seba primeraný počet primerane obtiažnych úloh.
Žiak sa neporovnáva s ostatnými, preto sa nehodnotí známkou.

V úlohách musí byť zabudovaný prvok sebakontroly.
Napr. po vypočítaní príkladov a vyfarbení príslušných políčok na obrázku sa objaví zvieratko – výsledky sú teda správne. Týždenné pracovné plány:
- prácu s plánom sa musia deti naučiť
- najprv pracujú s denným plánom učiteľa, potom doňho vyplňujú vynechanú časť pre slobodnú prácu , jeho plnenie vyhodnotenia
- neskôr prechádzajú k týždennému plánu, pričom priestor pre slobodnú prácu sa postupne zvyšuje

Otvorené vyučovanie chráni dieťa pred stresom a pred porovnávaním s inými. V OV je menej konfliktov, lebo dvojice, skupiny sú dobrovoľne zvolené.
Ťažkosť otvoreného vyučovania spočíva v náročnosti na prácu učiteľa.

“Naučiť každého žiaka riadiť si vlastné učenie, plánovať a hodnotiť vlastnú prácu je ťažšie ako vysvetliť, zopakovať a preskúšať učivo.”.