referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Starostlivosť o telesne postihnutých
Dátum pridania: 02.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: anoukk
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 133
Referát vhodný pre: Iné (napr. kurzy) Počet A4: 3.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 40s
Pomalé čítanie: 8m 30s
 
1. Definície základných pojmov

Somatopédia je vedný odbor špeciálnej pedagogiky zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených jedincov (TPCHZO).

Telesne postihnutý jedinec je jedinec, ktorý má anomálie takého výrazného stupňa, že ho odlišujú postihnutého jedinca od ostatných jedincov, napríklad deformácie kostry horných a dolných končatín ( amélia – nevyvinutie horných končatín), deformácie chrbtice alebo výrazné znetvorenie kĺbov. Patria sem však aj poruchy tvaru lebky ( makrocefália – nadmerná veľkosť hlavy), poruchy znetvorujúce, rázštepy čelustí, podnebia, rázštep chrbtice a iné.

Chorý jedinec je jedinec v stave choroby, ktorá sa definuje ako porucha rovnováhy organizmus prostredím. Vznikajú tak rôzne anatomické a funkčné zmeny v organizme. Pri niektorých chorobách môžu nastať závažné somatické alebo psychické zmeny, preto sa choré osoby stávajú objektom predovšetkým zdravotníckej starostlivosti. Zdravotne oslabený jedinec je jedinec v stave rekonvalescencie alebo so zníženou odolnosťou voči chorobám v dôsledku nevhodného prostredia, nesprávnej výživy alebo nevhodného životného režimu.


2. Starostlivosť o telesne postihnutých v minulosti

Zmienky o telesne postihnutých jedincoch patria k historicky najstarším. Telesne postihnutých jedincov spomínajú vo svojich opisoch stvorenia sveta Sumeri už v roku 3500 p. n. l. Mohli za to vraj bohovia Enki a Ninmach, ktorí jedincov s „chudobným duchom“ splodili v opitosti. S telesne postihnutými deťmi sa aj v staroveku zaobchádzalo veľmi nemilosrdne. V starom Babylone boli všetky takéto deti kastrované a podľa jednej z prvých zbierok zákonov babylonského Chammurapiho kódexu z roku 1700 p. n. l. mal otec právo svoje novonarodené dieťa hodiť do studne alebo pohodiť divým zvieratám.

V starom Egypte mali k telesne postihnutým jedincom dvojaký postoj. S rozvinutou štátnou starostlivosťou o starých a telesne postihnutých jedincov kontrastovalo povolenie zaškrtiť telesne postihnutého novorodenca ihneď po pôrode. Podľa staroindickej Pančatantry znetvorení novorodenci sa síce nesmeli zabiť, ale nesmeli sa stať ani právoplatnými dedičmi. V starom Ríme mal otec svoje zmrzačené dieťa právo zabiť ihneď po pôrode, neskôr na to potreboval súhlas piatich občanov. Menej postihnutí jedinci ktorých ušetrili pred smrťou prechádzali neskôr rozličnými druhmi výcvikov a boli predávaní do otroctva. V Ríme sa dokonca každý rok konal „trh bláznov“ na ktorý sa privážalo veľké množstvo telesne postihnutých detí i dospelých aj z ďalekých krajín. Výnimku tvorili vojnoví invalidi, o ktorých sa relatívne dobre staral štát.

Po nástupe kresťanstva Konštantín Veľký zakázal pod hrozbou trestu smrti postihnutých novorodencov zabíjať, napriek tomu sa usmrcovanie postihnutých novorodencov praktizovalo ešte aj v stredoveku. Koncom stredoveku vznikali podobne ako cechy aj organizované spoločenstvá postihnutých, napríklad v roku 1454 vzniklo Bratstvo telesne postihnutých, slepých a iných ľudí. S úpadkom stredovekého kresťanstva upadla aj starostlivosť o postihnutých ľudí, a to najmä keď sa rozšírila medzi ľuďmi zdanlivo kresťanská mienka, že narodenie telesne aj duševne postihnutého dieťaťa je božím trestom za hriechy jeho rodičov. Tiež sa šírila mienka, že postihnutí dospelí sú deťmi zlých duchov alebo sú to ľudia posadnutí diablom. Preto v mnohých mestách nemali telesne postihnutí jedinci právo na ošetrenie vo verejných nemocniciach. Prvý zákon týkajúci sa starostlivosti o telesne postihnutých jedincov vydali v Anglicku v roku 1601. Umožňoval vznik charitatívnych zariadení pre telesne postihnutých. Prvý ústav v Anglicku však založili až v roku 1850. Slúžil dievčatám a ženám vo veku od 12 do 25 rokov.


4. Integrácia telesne postihnutého dieťaťa do bežnej školy

Integrácia detí do bežných škôl si vyžaduje zmenu bežných postupov používaných v školách dosiaľ, zmenu školskej organizácie, osnov, metód práce a systému hodnotenia. Ide o zmenu dosiaľ používaného systému na systém rešpektujúci individualitu žiaka.
Čím je dieťa postihnutí telesným úrazom mladšie, tým ľahšie sa vyrovná s jeho následkami.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.