3.2 Osobnosť učiteľa

Podľa typológie učiteľovej osobnosti delíme typy učiteľov :
a)bezprostredne reproduktívny typ – koná bez premyslenia, ale inštinktívne, pohotovo a správne
b)bezprostredne produktívny typ – je pohotový, istejší
c)reflexívne reproduktívny typ – nevie tvorivo využívať svoje vedomosti, v nových situáciách je neistý
d)reflexívne produktívny typ – nevie v pedagogických situáciách správne reagovať, pretože nerozumie žiakom

Podľa štýlu výchovnej práce učiteľa rozdeľujeme typy učiteľov :
a)autokratický typ – málo rešpektuje potreby detí, poskytuje im málo samostatnosti
b)liberálny typ – riadi deti málo alebo vôbec
c)sociálno-integračný typ – podpruje iniciatívudetí, pôsobí príkladom

Osobnostné charakteristiky učiteľa:

-mal by byť osobnostne zrelý a musí byť psychicky zdraví
-citllivo reagovať v konfliktných situáciách byť spravodlivý a objektívny
-pri hodnotení žiaka má byť objektívny
-sebareflexia a sebapoznanie zlepšuje jeho empatie, zvyšuje sociálnu senzitívnosť, uľahčuje komunikáciu
-má byť schopný ovládať svoje konanie (agresivita, irónia, hostilita-hnev, agresia, netrpezlivosť)
-tvorivosť a iniciatíva sú hlavnými predpokladmi uplatňovať humanistickú koncepciu výchovy a vzdelávania
-má mať schopnosť vytvárať pozitívne emocionálne väzby disponovať s emocionálnou inteligenciou (má mať rád ľudí, zvládať vlastné emócie)
-vyžadujú sa morálne nároky na osobnosť učiteľa (čestnosť, spravodlivosť, pedagóg má mať prirodzenú úctu k ľuďom, k národom...)
-mal by byť odolný voči záťaži, aby nenastali situácie ako – učiteľský stres, únava, vyčerpanie, celková apatia, syndróm vyhorenia-rezignácia, prejavuje sa pri pomáhajúcich profesiách)
-je lepšie ak má zmysel pre humor a je optimistický typ
-komunikácie – pedagóg verbálne komunikuje počas vyučovania pri odovzdávaní informácii, neverbálne komunikuje – prejavuje v jeho nálade, vzťahu k deťom, pedagóg komunikuje aj paralingvistickou formou – prejavuje jeho hlasovým prejavom – krik, zvýšený hlas, ticho...


4) Sociálna pedagogika jej pojatie a charakteristika

4.1 Úvod do štúdia soc. pedagogiky

Sociálna pedagogika vznikla na prelome 19. a 20. storočia ako reakcia na starú tradičnú školu a prevládajúce psychologické koncepcie, ktoré považovali človeka za biologickú a psychologickú bytosť, pre vývoj ktorej splečenské prostredie nemá zásadný význam. Význam úlohu zohral F. L. Play a jeho škola, lebo do stredu spoločnosti pedagógov postavila spoleočenskú skupinu, ktorej dominantným znakom sú výchovné funkcie, výchova detí a mládeže. (Wroczynski, 1968, s. 96-97). Baláž, O. (1991) zastáva názor, že sociálna pedagogika je pedagogická disciplína, ktorá na základe exaktných poznatkov rieši vzťahy výchovy a spoločnosti (sociálneho prostredia), podieľa sa na vytyčovaní cieľov výchovy, skúma výchovné aspekty socializačných procesov a prispieva k utváraniu a rozvoju osobnosti vo výchovno-vzdelávacom procese v rodine, škole a vo voľnom čase, ďalej k záujmovej a pracovnej činnosti.

Bakošová, Z. (1994, s.10) charakterizuje sociálnu pedagogiku nasledovne: ,,Sociálnu pedagogiku považujeme za hraničnú vednú disciplínu medzi pedagogikou a sociológiou, ktorá patrí do sústavy pedagogických vied. Skúma vzťahy medzi sociálnym prostredím a výchovou, formy sicálnej pomoci a staroslivosti o deti, mládež a dospelých, teda človeka v sociálnom prostredí. Sociálna pedagogika vychádza zo sociológie v tom, že sociálne problémy, ktoré sociológia popisuje, identifikuje, charakterizuje, má riešiť sociálna pedagogika v súvislosti s osobnosťou jej poznaním.,,

Súčasné prístupy v soc. pedagogike (Bakošová):
1.pedagogika prostredia – objasňuje vzťah výchovy a prostredia. Predstavitelia R. Wroczynski, O. Baláž, M. Přadka.
2.pedagogika skúmajúca otázky výchovy človeka – jeho právneho nároku na výchovu, analýzu výchovy a vzdelávania. J. Lukas, L.J.Mees, I. Jaccobi-Schmitz, E.G. Skiba
3.pedagogika, ktorá chápe výchovu ako pomoc všetkým vekovým kategóriám – má sa orientovať antropologicky. J. Schilling
4.pedagogika, ktorá sa zaoberá odchálkami sociálneho správania – H. Huppertz, E. Schnitzler, P. Gabura, V. Labáth.