4. Formulovať jasné a splniteľné pravidlá hry

Deti majú nesmierny cit pre spravodlivosť, v niektorých výskumoch figurujú predovšetkým u chlapcov v predbubertálno a pubertálnom veku spravodlivosť na prvom mieste v hodnotení najdôležitejších vlastností učiteľa. Je to spravodlivosť viac-menej krutá, ktorá nepozná nadštandartné výnimky, ale na ceste morálneho vývinu úplne prirodzená. Deti teda sami vyžadujú existenciu zákonov (ktoré ich zrovnoprávňujú) a učiteľ by mal takúto výzvu prijať a pomôcť im formulovať ich v spoločnom dialógu.

Treba však poznamenať, že pozitívnu funkciu v živote dieťaťa majú len zásady, ktoré si vnútorne osvojí, ktoré považuje za svoje : inými slovami – iba interiorizavné zásady – tieto zásady majú 5 etáp

1) etapa – ide o orientačnú fázu (predstava o budúcej činnosti)
2) etapa – materializačná činnosť (žiak samostatne narába s materiálom, ktorý súvisí s riešením úlohy- rozkladanie, skladanie, meranie...)
3) etapa – činnosť rečovej podoby (ide o tzv. vonkajšiu, hlasitú reč – formulovanie pojmov, žiak hovorí o manipulácií s predmetmi ale bez ich prítomnosti)
4) etapa – ide o tzv. vonkajšiu reč pre seba (formulovanie prejavu o manipulácií s predmetom bez predmetov, bez motoriky a hlasitej reči, vonkajšia reč je zovšeobecnená a skrátená)
5) etapa – vonkajšia reč sa mení na vnútornú (činnosť sa uskutočňuje v duchu, nastupuje rozumová činnosť, intelektuálna. Rečový prejav sa stráca a ide iba o myšlienku o niečom)


5. Na negatívne javy reagovať pokojným poukázaním na ich dôsledky

Napriek rôznosti názorov v otázkach disciplíny existuje určitý konsenzus, ktorý hovorí, že časté používanie tvrdých techník usmerňovania neprispieva k rozvoju požadovaných vlastností, skôr naopak – rozvíja u jedinca agresivitu. Tresty prinútia deti dočasne sa prispôsobiť, ale zároveň aj hľadať spôsoby, ako dosiahnuť svoje a pritom sa vyhnúť trestu. Ak vychovávateľ vysvetlí následky nesprávneho správania, usmerní tým pozornosť dieťaťa na ublíženie spôsobené druhému. V tomto prípade zásah vychovávateľa podporuje empatiu a prosociálnosť. Takáto induktívna disciplína prispieva aj k osvojeniu si interiorizovanej sebakontroly. Pri používaní indukcie sa vyhýbame kvalifikácii správania dieťaťa ako prejavu egoizmu, lenivosti alebo negatívnej motivácie.

6. Nabádanie je osvedčeným prostriedkom výchovy

Najjednoduchším za istých podmienok účinným spôsobom výchovy je povedať deťom, čo majú robiť. Neznamená to pripomínať predchádzajúce zlé správanie a zlyhania v minulosti pretože tie oslabujú pozitívne sebaoceňovanie dieťaťa jeho sebadôveru a málokedy to prináša pozitívne výsledky. Pri nabádaní hrá dôležitú úlohu prirodzená autorita vychovávateľa, ktorý sa tak stáva človekom, ktorý deťom pomáha formulovať princípy a nachádza dobro v situáciách. Ukazuje sa, že nabádanie slabej intenzity prakticky neovplyvní správanie dieťaťa. Nabádanie strednej intenzity spojené s vhodnými argumentami je vysoko účinné. Veľmi intenzívne a ustavičné nabádanie vzbudzuje odpor skôr opačný účinok.

7. Odmeny a tresty používať opatrne

Nie odmeny alebo tresty, ale pripisovanie pozitívnych vlastností je základným prostriedkom výchovy. Treba zdôrazniť, že odmeny a tresty sa dotýkajú centrálnych aspektov osobnosti, ako sú sebaobraz a sebaoceňovanie, uvádzajú do pohybu zložité procesy, preto ich konečný efekt môže byť práve opačný ako vychovávateľ očakáva, pritom silná stimulácia nejakej činnosti pomocou odmeny môže viesť k jej devalvácii, najmä ak ja odmena príliš zdôrazňovaná. V každom prípade ak chcem dieťa pochváliť, môžeme si pomôcť vytvorením príležitostí, aby sme ho pochváliť mohli. Je dôležité hodnotiť najmä dôležité veci vo výkone. Nehodnotíme len výsledok, ale vzťah k činnosti a osobný vklad: