Dnešná teória vzdelávania zdôrazňuje tvorivé myslenie, fantáziu, mobilitu, schopnosť prijímať nové riešenia, schopnosť vyjadrovať svoje myšlienky, schopnosť komunikovať a spolupracovať, prijímať zodpovednosť nielen za seba, ale i voči spoločnosti, záujem o sebavzdelávanie. Vzdelanie sa vyznačuje predovšetkým ucelenosťou a hĺbkou osvojeného poznania a činností. Vzdelanie môže byť podľa obsahu a zamerania byť všeobecné a odborné. Všeobecné vzdelanie poskytuje v našej školskej sústave základná škola a gymnázium. Odborné vzdelanie sa nadobúda na stredných odborných školách, vrátane umeleckých, stredných odborných učilištiach a na vysokých školách. Východiskom vzdelávania je všeobecné vzdelanie, o ktoré sa opiera odborné vzdelanie. Vzdelanie z časového hľadiska môže byť elementárne, základné, stredoškolské vzdelanie(bez maturity), úplné stredoškolské vzdelanie (s maturitou) a vysokoškolské vzdelanie, ktoré je trojstupňové. Prvý stupeň – bekalárske, druhý stupeň – magisterské, tretí stupeň - doktoranské vzdelanie. Vzdelanie je súhrn poznatkov, ktoré si jedinec osvojuje na vyučovaní a vo výchove mimo vyučovania.

Druhy vzdelania:
-všeobecné
-vyššie všeobecné
-odborné
-polytechnické
-materiálne (veľké množstvo vedomostí)
-formálne (poznávanie)
-humanitné
-reálne vzdelanie

Správa UNESCO – pod názvom Učenie je skryté bohatstvo – formuluje 4 nevyhnutné piliere výchovy a vzdelávania:
1.učiť sa poznávať – ovládať nástroje, ktorými možno bádať, skúmať, chápať nové
2.učiť sa konať – byť aktívnym riešiteľom životných situácií a nie pasínym manipulovaným objektom, byť schopným slobodne sa rozhodovať
3.učiť sa spoločne – vážiť si, rešpektovať, tolerovať odlišnosti iných, nechcieť ich ovládať ale konať voči nim zodpovedne a mravne
4.učiť sa byť – byť autentickou osobnosťou, ktorá vie čo chce.


2.3 Vyučovanie

Základným znakom vyučovania je interakcia dvoch subjektov a to vyučujúci (učiteľ, lektor, inštruktor....) a jedného, či skupiny vyučovaných (žiakov, edukantov). Základnou funkciou vyučovania je sprostredkovať z generácie na generáciu základy vied, techniky, umenia a iných spoločenských činností a praktických skúseností. Pri vyučovaní sa stanovujú ciele vyučovania a obsah vyučovania. Organizačnú stránku vyučovania predstavuje rozdelenie vyučovania podľa predmetov a ročníkov, tried a vyučovacích hodín. Výsledkom vyučovania je nadobudnutie istého druhu a strupňa vzdelania. Vyučovanie prebieha v určitom prostredí, ktoré musí rešpektovať požiadavky školskej hygieny a psychohygieny. Vyučovanie je prostriedkom výchovy a prostredníctvom vyučovania učiteľ (edukátor) vychováva. V medzinárodnej vedeckej terminológii sa odlišuje "teaching”  (vyučovacia činnosť učiteľa) a „learning”(učebná činnosť žiaka). V stredoeurópskej a škandinávskej didaktike sa vyučovanie a učenie berie komplexne. Didaktika teórie a výskumu vyučovania zahrňuje tieto zásady:
-Organizačné formy vyučovania
-Metódy a zásady vyučovania (didaktické metódy a prostriedky)
-Didaktické prostriedky

Oragnizačné formy vyučovania

Táto teória popisuje ako sa v školskej edukácii používajú rôzne typy vyučovania. Jednotllivé typy rozllišuje jednak podľa typu komunikácie medzi učiteľom a žiakom a jednak podľa typu edukačného prostredia. Najzákladnejšou organizačnou formou vyučovania je vyučovacia hodina (jednotka). Podľa komunikácie rozlišujeme vyučovanie frontálne(hromadné), skupinové a individuálne. Podľa typu edukačného prostredia rozlišujeme vyučovanie v triede, v špecializovaných priestoroch školy a mimoškolskom prostredí.