HODNOTENIE PRÁCE S DEŤMI Z HĽADISKA SYNKRITICKEJ METÓDY, BLOOMOVEJ TAXONÓMIE, FUNKCIÍ MŠ,CIEĽOVEJ ROVINY MŠ, KOMPETENCIÍ DETÍ V MŠ A KOMPETENCIÍ UČITEĽIEK MŠ

Obsahom tejto práce nie je len praktická činnosť učiteľky MŠ s deťmi predškolského veku, ale hlbší a odbornejší pohľad na činnosť pedagóga. Práca obsahuje spleť rôznych pedagogických metód ako Bloomova taxonómia, Komenského synkritická metóda; kompetencií detí v MŠ; funkcie MŠ a cieľovej roviny MŠ.

Súčasťou prípravy k tejto téme je písomná príprava učiteľky MŠ na zamestnanie, príprava pomôcok a samozrejme preštudovanie predškolskej pedagogiky. Je samozrejmé, že praktická činnosť s deťmi nie je presnou kópiou písomnej prípravy. Vždy sa vyskytnú nejaké nepredvídané okolnosti alebo situácie zo strany detí aj pedagóga. A tu je práve uplatnená synkritická metóda, ktorá má počiatky v mysli Komenského a ktorú veľa krát uviedol vo svojej publikácii Informatórium školy materskej. Synkritická metóda je metóda prirodzenosti, presnejšie odvodzovanie zámerov, princípov, metód a prostriedkov z analogických javov v prírode. Pedagogické javy a činnosti sa prirovnávajú veciam a javom, ktoré sa vyskytujú v prírode.

Aj v tomto zamestnaní, ktorého téma je „veľkonočné sviatky“ sa deti naplno stotožnili so svojou prirodzenosťou, čo je prirodzené vykrikovanie, prekrikovanie sa, na konci zamestnania vrtenie sa a nedočkavosť, prirodzená zvedavosť, vybočovanie od témy ako napr. „ otec Hopsalko riešil problém s vajíčkami skokom do vody“ alebo pri otázke o čom bol príbeh sa dieťa spýtalo, či si budeme aj vyfarbovať obrázok, kde je uplatnená túžba po aktivite- zmene sedavého zamestnania. Chlapec z detského domova počas rozhovoru spontánne poukázal na svoje pyžamo, ktoré viselo na vešiaku na opačnom konci triedy, čo sa vôbec nehodilo k rozhovoru. Deti rozprávali zážitky z Veľkej noci a takto sa naplno prejavila ich osobnosť. Synkritická metóda sa ďalej uplatnila aj pri porovnaní Veľkej noci s jarným obdobím-„prečo sú symbolom Veľkej noci vajíčka, kuriatka a pod.“ Deti tieto symboly prirovnali k jarným udalostiam – rodia sa mláďatká, liahnu sa kuriatka, všetko ožíva. Chlapec z detského domova vyfarboval obrázok s menším záujmom, primerane svojej grafomotorickej zručnosti, čo vyplýva z typu prostredia v ktorom vyrastá. Celkovo môžem hodnotiť deti ako disciplinované a oboznámené s pravidlami a podmienkami MŠ, teda s kompetenciami detí MŠ.

Kompetencia sa chápe ako konkrétna schopnosť, spôsobilosť, ktorá v sebe zahŕňa určitú úroveň poznania daného jednotlivca. Kompetencie detí je možné štruktúrovať na :kognitívnu časť a konatívno-afektívnu časť.

Kognitívna časť v sebe zahŕňa:
- informácie, poznatky, vedomosti vlastné jedincovi (na základe prežitia veľkonočných sviatkov deti rozprávali subjektívne zážitky a poznatky)
- informácie, poznatky, schémy ponúkané danou kultúrou, v ktorej jednotlivec existuje (deti mali dostatok poznatkov o tradícii sviatkov v našej krajine- vedeli vymenovať jedlá nášho kraja, symboly a zvyky Veľkej noci)
- kognitívne mapy vytvorené subjektom
- kognitívne mapy ponúkané vedou
- hodnotenie týchto javov, zaujatie istého stanoviska

Konatívno - afektívna časť v sebe zahŕňa:
- aplikácia vlastných a ponúkaných schém
- emocionálne prežívanie vlastného konania (city zohrávajú výnimočné postavenie v živote dieťaťa a sú najsilnejšou pohnútkou v každej oblasti činnosti a to sa týka aj tejto praxe)
- skúsenosti získané na základe vlastných reakcií ( tu som podnecovala deti k tomu, aby sami uvažovali nad odpoveďou, čím sa u nich rozvíjajú prirodzené myšlienkové postupy a schopnosť zapamätať si poznatky; nechala som deti vyfarbiť obrázok podľa svojej fantázie a podľa svojich možností -voľba farieb, výber témy pri vypĺňaní vajíčka; na základe otázok dospeli vlastnou reakciou k názvu príbehu “Zachránené veľkonočné vajíčka“)

Je dôležité spomenúť aj základné sociálne kompetencie dieťaťa:
-schopnosť nadväzovať sociálnu interakciu -skupina, s ktorou som pracovala je sociálne rozvinutý kolektív
- schopnosť rozvíjať a udržiavať sociálne vzťahy
- schopnosť spolupracovať s rôznymi sociálnymi subjektmi- deti spolupracovali medzi sebou aj s neznámou učiteľkou( dopĺňali sa pri rozhovore, požičiavali si farbičky, chceli ma lepšie spoznať -zapôsobiť na mňa)
- schopnosť vyjednávať- napr. mi povedali, že za olievačku dajú chlapcom aj peniaze, aj vajíčko lebo dnes sa už dávajú aj peniaze
-schopnosť prijať kompromis- táto kompetencia sa u všetkých detí musí ešte cibriť a rozvíjať napr. cestou prosociálnych aktivít, no pri práci bolo vidieť vzájomné rešpektovanie sa detí v kolektíve
- schopnosť zaujať perspektívu druhej osoby
- schopnosť vyjadriť svoj vlastný názor- s týmto väčšina detí nemá problém, každý sa chcel zapojiť do diskusie
- schopnosť sebareflexie
- schopnosť preberať zodpovednosť -niektoré deti si uvedomovali zodpovednosť za svoju prácu
- schopnosť prijať sám seba -sa uplatnilo pri sebavedomých odpovediach detí
- schopnosť sebahodnotenia a vlastného rozvoja- obhajovanie sa pri práci s pracovným listom
- schopnosť emocionálnej kontroly -deti sú spontánne, živé, impulzívne a v tomto veku len ťažko regulujú svoje emocionálne správanie
- schopnosť chápať morálne pravidlá, a konvencie vo vlastnom konaní
- schopnosť tolerovať a akceptovať sociálnu a kultúrnu rozmanitosť subjektov- deti tolerovali rovesníkov inej rasy(dieťa z domova) a vôbec každé dieťa pochádza z iného prostredia- z inej rodiny, ktorá má svoje pravidlá, hodnoty, tradície a pod. a u každej sú iné
- schopnosť riešiť konflikty -deti predvídali riešenie konfliktu v príbehu a neskôr riešili problém s nedostatkom farbičiek -ukázali, kde sú odložené ďalšie farbičky; pretekali sa v tom, kto mi to ukáže prvý
- schopnosť riešiť sociálne problémy
Hoci klasické zamestnanie výrazne nepodporuje získavanie kompetencií, snažila som sa pri sedení praktizovať sociálnu a morálnu diskusiu, kde deti môžu získavať kompetencie, ako aj pri hre, didaktickej aktivite, cvičení a motorickej aktivite.

Sociálne kompetencie, teda sociálne správanie dieťaťa predškolského veku je jednou z najčastejšie preberaných tém predškolskej pedagogiky a taktiež je jednou z hlavných funkcií MŠ. Medzi funkcie MŠ patrí funkcia:
- pedagogická
- diagnostická
- poradenská
- personalizačná
- kvalifikačná
- socializačná
- integračná

Socializačná funkcia –človek získava určité spôsoby správania, názory, vytvára si o sebe a ostatných určitý obraz, učí sa prijímať a zastávať rôzne sociálne roly. Uplatňuje sa neustále počas celého dňa v MŠ a zhruba som to naznačila pri sociálnych kompetenciách detí, ktoré prebiehali počas zamestnania- pri samotnom kontakte s človekom- s rovesníkmi aj s učiteľkou, ďalej ako prostriedok komunikácie- umožnila som deťom vyjadriť svoj názor, klásť vlastné otázky, akceptovala som všetky odpovede detí, umožnila som im komunikovať medzi sebou -dohadovať sa ; chápu, akú rolu zastávajú a akú rolu zohráva učiteľ.

Kvalifikačná funkcia- vybavuje učiteľa znalosťami a schopnosťami nutnými pre pracovné výkony. Jedná sa o prípravu obsahu a organizácie výučby, preštudovanie potrebnej literatúry a stým súvisí aj moja niekoľkoročná nadobudnutá prax; cieľavedomé vedenie školy riaditeľom, výrazná pracovná atmosféra školy, príjemná klíma v škole pre deti a pod.

Spilková vymedzuje tieto zložky profesionálnej kompetencie učiteľa:

1.odborno- predmetové -učiteľ ako garant vedeckých základov, predmetov svojej aprobácie- pracovala som na základe písomnej prípravy, ktorá vychádza z Programu výchovy a vzdelávania detí v MŠ, konkrétne- literárna výchova

2.psychodidaktické- učiteľ ako subjekt vytvárajúci priaznivé podmienky pre učenie - motivujúci, aktivizujúci myslenie, diagnostikujúci a regulujúci sociálnu klímu, schopný regulovať procesy žiakovho učenia na základe individuálnych daností žiakov –zvolila som zamestnanie „klasické“ na vankúšoch, vo vyvetranej triede, neskôr pri stoloch, kde som nechala priestor kreativite detí; motivovala som deti vzbudením záujmu-„ čo sa skrýva pod šatkou; docielila som to, že deti premyslene odpovedali na základe kladenia mojich otázok; deti boli schopné bez zábran so mnou komunikovať

3.kompetencie komunikácie- učiteľ ako subjekt s patričnou úrovňou verbálnej a neverbálnej komunikácie vo vzťahu k žiakom, rodičom, kolegom

4.organizačné a riadiace- učiteľ schopný plánovať svoju činnosť- v úvode tejto seminárnej práce je moja písomná príprava na zamestnanie- motivovala som, naviazala a udržala som kontakt s deťmi, podnietila som záujem , aktivitu a tvorivosť , kládla som otázky a formulovala úlohy, akceptovala som osobnosť všetkých detí, snažila som sa byť empatická, udržiavala som zrakový kontakt, počas čítania príbehu som regulovala svoj hlas- rýchlosť, intenzita hlasu ,čím som udržiavala pozornosť detí

5.diagnostické a intervenčné- učiteľ schopný diagnostikovať problémy svojich žiakov

6.poradenské a konzultačné- učiteľ schopný pomôcť a poradiť rodičom svojich žiakov

7.kompetencie reflexie vlastnej činnosti- učiteľ schopný hodnotiť a modifikovať vlastné edukačné pôsobenie- táto práca je tiež formou môjho hodnotenia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Hodnotenie dňa v škôlke - Kompetencie učiteľa a žiaka.