HODNOTENIE PRÁCE S DEŤMI Z HĽADISKA SYNKRITICKEJ METÓDY, BLOOMOVEJ TAXONÓMIE, FUNKCIÍ MŠ,CIEĽOVEJ ROVINY MŠ, KOMPETENCIÍ DETÍ V MŠ A KOMPETENCIÍ UČITEĽIEK MŠ


Obsahom tejto práce nie je len praktická činnosť učiteľky MŠ s deťmi predškolského veku, ale hlbší a odbornejší pohľad na činnosť pedagóga. Práca obsahuje spleť rôznych pedagogických metód ako Bloomova taxonómia, Komenského synkritická metóda; kompetencií detí v MŠ; funkcie MŠ a cieľovej roviny MŠ.

Súčasťou prípravy k tejto téme je písomná príprava učiteľky MŠ na zamestnanie, príprava pomôcok a samozrejme preštudovanie predškolskej pedagogiky. Je samozrejmé, že praktická činnosť s deťmi nie je presnou kópiou písomnej prípravy. Vždy sa vyskytnú nejaké nepredvídané okolnosti alebo situácie zo strany detí aj pedagóga. A tu je práve uplatnená synkritická metóda, ktorá má počiatky v mysli Komenského a ktorú veľa krát uviedol vo svojej publikácii Informatórium školy materskej. Synkritická metóda je metóda prirodzenosti, presnejšie odvodzovanie zámerov, princípov, metód a prostriedkov z analogických javov v prírode. Pedagogické javy a činnosti sa prirovnávajú veciam a javom, ktoré sa vyskytujú v prírode.

Aj v tomto zamestnaní, ktorého téma je „veľkonočné sviatky“ sa deti naplno stotožnili so svojou prirodzenosťou, čo je prirodzené vykrikovanie, prekrikovanie sa, na konci zamestnania vrtenie sa a nedočkavosť, prirodzená zvedavosť, vybočovanie od témy ako napr. „ otec Hopsalko riešil problém s vajíčkami skokom do vody“ alebo pri otázke o čom bol príbeh sa dieťa spýtalo, či si budeme aj vyfarbovať obrázok, kde je uplatnená túžba po aktivite- zmene sedavého zamestnania. Chlapec z detského domova počas rozhovoru spontánne poukázal na svoje pyžamo, ktoré viselo na vešiaku na opačnom konci triedy, čo sa vôbec nehodilo k rozhovoru. Deti rozprávali zážitky z Veľkej noci a takto sa naplno prejavila ich osobnosť. Synkritická metóda sa ďalej uplatnila aj pri porovnaní Veľkej noci s jarným obdobím-„prečo sú symbolom Veľkej noci vajíčka, kuriatka a pod.“ Deti tieto symboly prirovnali k jarným udalostiam – rodia sa mláďatká, liahnu sa kuriatka, všetko ožíva. Chlapec z detského domova vyfarboval obrázok s menším záujmom, primerane svojej grafomotorickej zručnosti, čo vyplýva z typu prostredia v ktorom vyrastá. Celkovo môžem hodnotiť deti ako disciplinované a oboznámené s pravidlami a podmienkami MŠ, teda s kompetenciami detí MŠ.

Kompetencia sa chápe ako konkrétna schopnosť, spôsobilosť, ktorá v sebe zahŕňa určitú úroveň poznania daného jednotlivca. Kompetencie detí je možné štruktúrovať na :kognitívnu časť a konatívno-afektívnu časť.

Kognitívna časť v sebe zahŕňa:
- informácie, poznatky, vedomosti vlastné jedincovi (na základe prežitia veľkonočných sviatkov deti rozprávali subjektívne zážitky a poznatky)
- informácie, poznatky, schémy ponúkané danou kultúrou, v ktorej jednotlivec existuje (deti mali dostatok poznatkov o tradícii sviatkov v našej krajine- vedeli vymenovať jedlá nášho kraja, symboly a zvyky Veľkej noci)
- kognitívne mapy vytvorené subjektom
- kognitívne mapy ponúkané vedou
- hodnotenie týchto javov, zaujatie istého stanoviska

Konatívno - afektívna časť v sebe zahŕňa:
- aplikácia vlastných a ponúkaných schém
- emocionálne prežívanie vlastného konania (city zohrávajú výnimočné postavenie v živote dieťaťa a sú najsilnejšou pohnútkou v každej oblasti činnosti a to sa týka aj tejto praxe)
- skúsenosti získané na základe vlastných reakcií ( tu som podnecovala deti k tomu, aby sami uvažovali nad odpoveďou, čím sa u nich rozvíjajú prirodzené myšlienkové postupy a schopnosť zapamätať si poznatky; nechala som deti vyfarbiť obrázok podľa svojej fantázie a podľa svojich možností -voľba farieb, výber témy pri vypĺňaní vajíčka; na základe otázok dospeli vlastnou reakciou k názvu príbehu “Zachránené veľkonočné vajíčka“)

Je dôležité spomenúť aj základné sociálne kompetencie dieťaťa:
-schopnosť nadväzovať sociálnu interakciu -skupina, s ktorou som pracovala je sociálne rozvinutý kolektív
- schopnosť rozvíjať a udržiavať sociálne vzťahy
- schopnosť spolupracovať s rôznymi sociálnymi subjektmi- deti spolupracovali medzi sebou aj s neznámou učiteľkou( dopĺňali sa pri rozhovore, požičiavali si farbičky, chceli ma lepšie spoznať -zapôsobiť na mňa)
- schopnosť vyjednávať- napr. mi povedali, že za olievačku dajú chlapcom aj peniaze, aj vajíčko lebo dnes sa už dávajú aj peniaze
-schopnosť prijať kompromis- táto kompetencia sa u všetkých detí musí ešte cibriť a rozvíjať napr. cestou prosociálnych aktivít, no pri práci bolo vidieť vzájomné rešpektovanie sa detí v kolektíve
- schopnosť zaujať perspektívu druhej osoby
- schopnosť vyjadriť svoj vlastný názor- s týmto väčšina detí nemá problém, každý sa chcel zapojiť do diskusie
- schopnosť sebareflexie