referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugen
Pondelok, 18. novembra 2019
Základy pedagogickej axiológie
Dátum pridania: 13.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: johnybravo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 372
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 

Človek sa v ustavičnej snahe pretvárať svet pre svoj život snaží o pochopenie sveta ako takého. Túži pochopiť všetky jeho tajomstvá a tak si ho podmaniť a zotročiť. Bohužiaľ svet je veľkou neznámou a stále si dokáže nájsť únikovú cestu pred človekom. Osobitným prístupom človeka ako ovládať svoje okolie je byť dôležitým aktérom v spoločenskom živote. Pretože už nie sme na svete sústrede-ní iba v malých skupinkách, ale vo veľkých spoločenstvách, tak sa musíme spolupodieľať na pretváraní sveta spolu s inými ľuďmi. To si vyžaduje, aby sme poznali zložitosť medziľudských vzťahov a ich zákonitosti.

Človek sa snaží pretvárať svet pomocou vlastných výtvorov, ktoré mu majú uľahčovať jeho život a zvyšovať jeho pohodlie. Čo však nedokáže posúdiť je to, že po čase ho jeho výtvory začínajú zotročovať, pretože sa už bez nich nedokáže zaobísť. Z človeka, ktorý bol spätý s prírodou sa stáva otrok technických vymožeností. Táto situácia ho odcudzuje od prirodzeného žitia, všetko čo mu nedokáže pomôcť je pre neho stresorom. „ Svět se člověku odcizuje. Odcizení podléhají i představy, které si člověk vytváří o sobě a o svém místě ve světě.“¹

Prvé ľudské spoločenstvá nepoznali odpovede na mnohé otázky života. Na javy, ktoré nedokázali vysvetliť reagovali tým, že si začali predstavovať ich nadprirodzenosť a božskú moc. Vytvorili náboženstvo ako reakciu na túto skutočnosť. Náboženstvo sa stalo výrazom súdržnosti spoločenstva. Malo svoje pravidlá a ich porušovanie viedlo k vylúčeniu a exkomunikácii zo spoločenstva. I dnes sa takýto status dodržiava u niektorých domorodých kmeňov. Dodržiavanie pravidiel, bolo preto dokladom o akceptácii pravidiel danej komunity, a bolo pre ňu jediným prijateľným riešením.

Antické časy so sebou priniesli čistotu filozofického myslenia a dali vznik filozofickému smeru. Mená jako Aristoteles, I.Kant alebo iní predstavitelia svojej doby nám zanechali množstvo dôkazov o svojich pokusoch dozvedieť sa niečo o ľudstve, o jeho potrebácha túžbach.

Doba priemyselnej revolúcie podnietila človeka zamyslieť sa nad vynárajúcimi sa otázkami o živote. Začal prehodnocovať svoje ciele, ideály a začal sa zaoberať otázkou ako byť lepším pre seba i pre spoločnosť. Objavuje kladné i záporné hodnoty života.

V podstate historické zmeny vplývali na chápanie človeka a vplývali ne jeho uvedomovanie si seba v prostredí, ktoré bolo okolo neho. Podnecovali jeho túžbu po pochopení aspektov života tým, že si začal odpovedať na svoje vlastné otázky. Rôznorodosť filozofických smerov je dôležitou súčasťou tohto pochopenia. Hovorí sa sto ľudí, sto chutí. Každý dokáže vysloviť svoj vlastný názor na to čo sa odohráva v jeho vnútri, no podať vysvetlenie je už ťažšie. Medziľudské vzťahy sú našou súčasťou. S nimi vstávame ráno, s nimi líhame večer. Vlastne i k sebe máme niekoľko vzťahov.

Vedieť sa pohybovať v tejto pavučine je ovšem namáhavé a zložité. Na základe výchovy, ktorá sa nám dostáva, na základe vplyvu prostredia a na základe vťahov k spoločnosti si utvárame vlastné pavučinky vzťahov, ktoré výrazne ovplyvňujú našu existenciu na tomto svete. Je dôležité byť aktérom v tvorbe vzťahov, nakoľko prežitie v tomto svete nikdy nebolo a už vôbec nie je reálne ak by sme chceli žiť život bez iných ľudí.

Tento proces sa uskutočňuje na základe všetkých dotupných metód a prináša so sebou mnoho s tým spojených dôvodov prečo sa zamyslieť nad sebou samým. Filozofické uvedomenie si seba samého je dôležitou súčasťou nás lebo nás ženie vpred za novým poznaním. Nielen seba, ale aj okolného sveta a iných ľudí. Predstavy aké si o svete okolo seba utvárame nás podporuje k využívaniu tohto sveta vo svoj prospech. Pretvárame si ho k svojmu obrazu a potrebám. Vytvárame si kultúru, ktorá nás charakterizuje a odlišuje od iných kultúr. Všetky potreby, ktoré máme si uplatňujeme v konečnom dôsledku v rámci prostredia a spoločenstva, v ktorom žijeme. Dôsledky, ktoré plynú z užívania týchto vymožeností doby, iste všetci poznáme.

Stretávame sa s akousi krízou spoločnosti. Nedostatok zdrojov je markantný najmä v sociálne znevýhodnených oblastiach sveta. Kultúrne rozdiely tiež poukazujú na veľké rozdiely medzi spoločenstvami a namiesto toho, aby ich spájali ich skôr oddeľujú. Priepastné rozdiely nás vtláčajú medzi mlynské kolesá vzťahov a škrípanie kolies je naozaj nepríjemné. Spoločenstvá sa medzi sebou predháňajú v tom, kto je aký a nehľadí sa na to, že vlastne by sme mali spojiť svoje sily a pomáhať si navzájom vo vlastnom porozumení.

Výchova vedie človeka k sebapoznávaniu a poznávaniu sveta okolitého a preto je dôležitá komunikácia. Tej sa učíme už od narodenia. Rodičia nám odovzdávajú v prvých rokoch života akýsi základný balíček umenia komunikácie. V medziľudských vzťahoch sa však naučíme pohybovať neskôr a niekedy nikdy. Je to taká zložitá činnosť vedieť sa prepletať pavučinou vzťahov. Niekedy si myslím, že by neuškodila príručka ako v tom plávať.

Všetci si myslíme akí sme úžasne komunikatívni, ale opak je pravdou. Nedokážeme sa vlastne ani rozprávať. Technologické vymoženosti nás nie posúvajú vpred , ale brzdia nás vo vývine. Pokrok je taký závratný a my sa mu iba prispôsobujeme. Už nestíhame premýšľať nad svojimi pocitmi. Nad tým prečo sa niečo deje. Iba pár nadšencov sa podujíma na túto neľahkú cestu hľadať to čo je v nás, a čím sme iní. Zo všetkých strán sa na nás rúti vlak poznania, ale my nevidíme že stojíme mimo koľajnice tohto poznania. Nechcem sa pozerať na to akí sme nevšímaví. Ľudia potrebujú vedieť, že ich život je zmysluplný a dôležitý.

Záver:

Pri historickej premene človeka prírodného na človeka moderného sa stali mnohé závratné udalosti. Človek v priebehu svojho vývinu zisťoval, aké dôležité sú pre neho vzťahy k sebe, iným a k svetu. Jeho poznanie bolo o to dôležitejšie, že dalo vznik rôznym druhom kultúr, tak rozmanitým a rozdielnym, ako sú ľudia vôbec. Vonkajšie prejavy človeka nám zanechávali pamiatku na jeho úsilie po sebe niečo zanechať a ukázať svetu, že tu bol. Jeho vynálezy a objavy nám pomáhajú prežívať v tomto nebezpečnom svete. Človek je najväčším pretvoriteľom svojho sveta. I keď ho drancuje, uvedomuje si to. Snaží sa nachádzať stále nové a nové možnosti svojho uplatnenia. Pomáha svetu, regenerovať sa. Čím však jeho uvedomenie stúpa a čím viac technickým dokáže byť, tým je jeho pozícia oproti prírodnému svetu ťažšia. Neustála zvedavosť je však hnacím motorom a to je tá najdôležitejšia vec na svete. Naša zvedavosť je úžasným pokrokovým vynálezom.

 
Zdroje: Kučerová, S. : Úvod do pedagogickej antropologie a axiologie, 1990, s.30-46.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.