Postihnutí majú sťažené podmienky pri začlenení sa do spoločnosti. Ich socializácia môže byť sťažená už v rodinnom prostredí tým, že postihnuté deti kladú vysoké nároky na svojich rodičov. Rodičia sa ťažko dokážu vyrovnať s postihnutím svojho dieťaťa, mali by dostať kvalifikovanú radu a pomoc pri riešení výchovných problémov. Socializácia postihnutých sa väčšinou uskutočňuje v špeciálnych školách a zariadeniach, kde sa používajú špeciálnopedagogické metódy a prístupy. Nevýhodou týchto zariadení je, že dieťa sa socializuje pre prostredie postihnutých jedincov, a nie pre bežný život. V súčasnosti sa už rozvíja proces integrovanej výchovy postihnutých s intaktnou populáciou.

Príprava na povolanie týchto jednotlivcov má svoje obmedzenia aj v tom, že je vopred vymedzený len istý okruh profesií, ktoré postihnutí a narušení môžu vykonávať. Istú socializačnú funkciu v našej spoločnosti plnia aj organizácie, obhajujúce práva a lepšie postavenie postihnutých a narušených v spoločnosti. Cieľom socializácie postihnutých jedincov je dosiahnuť čo najvhodnejšie a najúspešnejšie zapojenie do spoločnosti, ich pracovné, spoločenské a osobné uplatnenie. Špeciálnopedagogickými prostriedkami sa vytvárajú podmienky sebarealizácie postihnutých, a tým sa odstraňujú /zmierňujú/ dôsledky ich postihnutí.

Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine. Je podmienená sociabilitou. Stupeň dosiahnutej socializácie postihnutých je podmienený tým, do akej miery sa podarilo defektivitu prekonať. Rozlišujú sa tieto stupne: (podľa miery zapojenia postih. jednotlivca do pracovného a spoločenského života)

a/integrácia /z lat. integer=neporušený/ t.j. úplné zapojenie postihnutého jedinca do spoločnosti zdravých ľudí, vo výchove a vzdelávaní, v pracovnom uplatení i v spoločenskom živote. Tým sa stáva úplne samostatným a nezávislým, subjektívne sa vyrovnal so svojím postihnutím.

b/adaptácia /z lat.adaptatio=prispôsobenie/, postihnutý jedinec sa dokáže zapojiť do spoločenstva, len za určitých podmienok. Je samostatný len za určitých okolnosti a ohľadov na individuálne vlastnosti, schopností a potreby jedinca. Napr. sluchovo postihnutý za pomoci načúvacieho aparátu.

c/utilita /z lat. utilis=užitočný/, postihnutý jedinec sa realizuje v spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Jeho pracovné a spoločenské uplatnenie sa môže realizovať len pod dohľadom a vedením. Mentálne a telesne postihnutí v ústavoch sociálnej starostlivosti.

d/inferiorita /z lat.inferior=nižší/ neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jedinci sú úplne nesamostatní a odkázaní na starostlivosť iných, sú vyčlenení /segregovaní/ zo spoločnosti. Ťažko telesne a mentálne postihnutí v azylových ústavoch /celoživotná starostlivosť/.

Úroveň socializácie postihnutých jedincov závisí od vzťahu nepostihnutých k postihnutým, ktorý by sa mal formovať už od útleho veku v rodine a v škole. Resocializácia (navrátenie) - proces, v ktorom postihnutý jedinec následkom úplného prekonania svojej defektivity, resp. vyliečenia je schopný sa zapojiť bez problémov do spoločenského a pracovného života.