3. KLASIFIKÁCIA HANDICAPOV A PORÚCH PODĽA DRUHU

a/Mentálne poruchy – rôzne prejavy a formy obmedzenia alebo subnormality rozumových schopností človeka. Prejavujú sa jednak chýbajúcim potenciálom schopností, jednak spomalením alebo vymiznutím existujúcich funkcií / mentálna retardácia, demencia, slabomyselnosť/.

b/Poruchy telesného vývoja vznikajú dôsledkom ochorení, úrazov alebo straty hybností. Ich prejavy sú veľmi variabilné a následky pre život človeka sú spojené jednak s ich rozsahom, jednak s väzbou na ďalšie obmedzenie, zmyslového alebo mentálneho typu. Zvláštne postavenie majú dnes chronické choroby, alergické ochorenia a stavy spojené so stratou imunity a obrany schopnosťou organizmu.

c/Poruchy komunikácie ukrývajú v sebe niekoľko druhov problémov, ktoré obmedzujú alebo dokonca znemožňujú normálny priebeh komunikácie a celého života jedinca. Handicap nastáva v oblasti prijímania podnetov, v oblasti ich identifikácie a v tvorbe nových produktov. Medzi tieto poruchy patria poruchy zmyslové - zraku a sluchu a poruchy reči.

d/Kombinované poruchy predstavujú spojenie dvoch alebo viac porúch. Z výchovného a sociálneho hľadiska zásadným problémom je, že sú ťažko diagnostikovateľné a tým ich výchovná a sociálna starostlivosť nemôže byť vykonávaná jednoducho a izolovane. Napr. kombinácia telesného a rozumového postihnutia, spojenie straty sluchu a zraku/.

e/Poruchy správania sa popisujú ako zásadné odchýlky spoločensky uznávaných a vyžadovaných noriem pre správanie človeka. Tieto normy sú dané jednak systémom zákonných a právnych opatrení v danej spoločnosti, jednak výsledkom historickej tradície a zvykov prezentujúcich sa vo verejnej mienke. Čo do rozsahu, závažnosti medzi poruchy správania patria vývinové anomálie vyplývajúce z výchovného prostredia alebo z čistej banality /ako je vzdorovitosť, zlozvyky/, tak aj závažné antisociálne, patologické prejavy /agresivita, šikanovanie, lúpežná vražda apod./

Z hľadis.významnosti a dopadu na vývin osobnosti a ich vonk.vzťahy, poruchy správania sa delia na 3 skupiny:

- disociálne správanie – relatívne málo závažné, odstrániteľné a zvládnuteľné za použitia bežných pedagogických prostriedkov. Sú to vývinové odchýlky, alebo viazané na stavy po úraze, po traumách či už sociálnych alebo emočných, ktoré sú postupne zvládnuteľné racionálne i emocionálne / napr. vzdorovitosť detská, adolescentný odpor voči autorite, apatie, agresie, ako následok stresu v rodine a pod./

- asocionálne správanie už predstavuje určité riziko a nebezpečie pre normálny vývin osobnosti jedinca. Sekundárne sú potom aj zásadným problémom pre spoločnosť ako celok, pretože prejavujú sa najmä v sociálnych vzťahov. Do tejto skupiny správania sa zaraďuje celý komplex závislostného správania, krádeže, sebavraždy a pod.

- antisociálne správanie je také, ktoré je výrazne zamerané primárne alebo sekundárne poškodiť, obmedziť práva druhých. Je to prejav sociálnej patológie. Patrí sem: vražda, patologická agresivita, zneužívanie a obmedzovanie všeobecných práva najmä nedospelých.

Triedenie /klasifikácia/ postihnutých jedincov

Klasifikácia, zatriedenie postihnutých jedincov sa uskutočňuje na dvoch úrovniach. Prvou je označenie hlavných skupín, čiže ide o klasifikáciu podľa druhu postihnutia a druhou je ich vnútorné rozčlenenie, čiže ide o klasifikáciu podľa stupňa. Hlavné skupiny sú dané tzv. hlavnými symptómami, ktoré determinujú charakter postihnutia so zreteľom zaradenia do správneho výchovno-vzdelávajúceho /event. i pracovného/ procesu. Hlavné skupiny sú: