starostlivosť poskytovať v rámci bežných výchov. a vzdelávacích inšitúcií a nie oddelene. Postihnuté či narušené dieťa má právo na to, aby mu spoločnosť poskytovala tie isté príležitosti a podnety na jeho vývin, ako poskytuje jeho zdravým rovesníkom.
Segregácia sa zdôvodňovala tým, že je potrebné odbremeniť rodičov, ktorí nemajú možnosti, ani prostriedky, a už vôbec nie vzdelanie na ich výchovu a vyučovanie. Neskôr sa ukázalo, že špeciálnopedagogické inštitúcie nie vždy plnia očakávanie verejnosti a môže v nich dôjsť k deprivácií, ba i k iným narušeniam postihnutých.

Ide tu aj o nehumánnosť vytrhovať deti z ich prirodzeného rodinného prostredia a z neho potom vyplývajúce odcudzenie postihnutých detí od rodičov, ochladnutie súrodeneckých vzťahov. Tiež, aby sa nepostihnuté deti i dospelí naučili žiť s postihnutými, považovali za samozrejmosť pomáhať im a hlavne ich chápať a rešpektovať. Pri integrácií ťažšie a ťažko postihnutých jedincov popisujú sa tri ich formy výchovy:

1.miestna - postihnuté deti sa vzdelávajú v tej istej budove ako nepostihnuté, ale vo vyhradených priestoroch, triedach. Kontakty s nepostihnutými sú obmedzené alebo len sporadické.

2.sociálna - výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú v odlišných priestoroch, ale dochádza k pomerne pravidelnému stretávaniu sa postihnutých s nepostihnutými. Na ihriskách, v jedálňach, v mimošk. aktivitách.

3.funkčná - postihnuté deti navštevujú školu /triedu/ s nepostihnutými deťmi, majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy.

Pokiaľ ide o miernejšie poruchy a narušenia napr. emocionálne narušenia, narušenie schopnosti naučiť sa čítať, písať alebo počítať, mierne poruchy správania, ľahkú mozgovú dysfunkciu a pod. je samozrejme úsilie o integráciu ešte naliehavejšie. Napríklad dyslektické a dyskalkulické deti na hodiny čítania sa preraďujú z tried do vybraných učební vybavených špeciálnymi pomôckami. Z vyučovacích predmetov, v ktorých deti vykazujú deficity, sa žiaci neklasifikujú. V praxi sa v našich základných školách realizuje školská integrácia v dvoch formách:

1. Individuálna integrácia v bežnej základnej škole v mieste bydliska, dieťa je zaradené v bežnej triede.
2. Integrácia v špeciálnych triedach základných škôl , kde sú zaradení žiaci s určitým druhom postihnutia.

Celkovo sa ukazuje, že integrácia je, alebo môže byť pre niektoré postihnuté deti, resp. niektoré druhy či stupne postihnutia nadmernou záťažou pre samotné dieťa. A tak aj tu platí, že síce integrovať, ale len vtedy, resp. len natoľko, nakoľko je to naozaj v prospech jednotlivého postihnutého dieťaťa. Segregácia výchovy v špeciálnych školách a zariadeniach umožňuje:

- homogenizáciu triedy z hľadiska druhu a stupňa postih., po užívanie kompenzačnej a didaktickej techniky
- postup rovnakým tempom, možnosť skupinovej aplikácie, adekvátneho obsahu vzdelávania, metód a foriem
- odbornosť pedagóga z hľadiska špeciálnej pedagogiky
- špecifickú úpravu priestorov pre potreby edukácie v rozsahu postihnutia
- väčší pocit spolupatričnosti v rámci triedy
- možnosť častejšieho dosahovania a prežívania úspešnosti
- možnosť poskytovania komplexnej rehabilitačnej starostlivosti v špecializov. zariadeniach školy či ústavu
- poskytovanie väčšieho rozsahu výchovnej starostlivosti /celodenné, celotýždenné, či celomesačné /
- pre špeciálne školy zariadenia vytvárať odbornú bázu na rozvíjanie praxi príslušnej pracovnej edukácie
- pri špeciálnych školách a zariadeniach väčšiu možnosť efektívneho využívania užšie špecializovaných rehabilitačných ustanovizni