Stupne integrácie:

1.sociálna integrácia – postihnutý sa zúčastňuje všetkých spoločenských aktivít
2.inhibovaná účasť- zahrňuje osoby, u ktorých postihnutie vyvoláva určité nevýhody, znamenajúce mierne obmedzenie plnej účasti na spoločenskom živote.
3.zmiešaná účasť v dôsledku postihnutia – účasť na spoločenskom živote je obmedzená na komunitárne vzťahy ako rodinné, pracovné a pod.
4.ochudobnené vzťahy – obmedzenie vo fyzických, psychických, alebo v sociálnom vývoji
5.redukované vzťahy – jedinci sú schopní udržiavať vzťahy iba k vybranému človekovi alebo skupine
6.narušené vzťahy – ide o jedincov neschopných udržiavať trvalejšie vzťahy s ostatnými ľuďmi, zmeny v správaní pôsobia negatívne aj v prostredí prirodzenej skupiny. Sú to spoločensky izolované osoby, ktorých miera schopnosti integrácie je nezistiteľná pre ich izolovanosť. Sú to najmä prípady úplnej segregácie.

Integrácia a sociálne aspekty.

Integrácia je vo svojom poňatí multidisciplinárny jav, ktorý sa týka otázok filozofických, etických, sociologických, psychologických, pedagogických, zdravotníckych, ekonomických, politických a legislatívnych. Názory na integráciu sa vyvíjajú v priebehu času. Značný počet postihnutých sa k integrácii stavia kladne za predpokladu, že budú splnené všetky požiadavky, aby bol žiak v bežnej škole na hornej hranici svojich možností. Dieťa by nemalo byť spolužiakmi a učiteľmi trpené. Učitelia bežných ZŠ sa integrácie obávajú z dôvodu nevedomosti požiadaviek, ktoré budú na ne kladené pri integrovanej forme vzdelávania.
Rôzne bývajú aj názory rodičov, väčšia časť rodičov sa ťažko zmieri s tým, že dieťa má byť vzdelávané mimo rodinu, čím sa pridružuje sociálna izolácia. Dieťa takto stráca svoje sociálne zázemie.

Integrácia a jej psychologické aspekty.

Postihnutí žiaci sa líšia mierou svojich rozumových schopností. Tak, ako to býva medzi intaktnými deťmi, vyplývajú aj ich osobné ambície a plány týkajúce sa ich vzdelávania a profesijného uplatnenia. Deti sa však môžu vyznačovať svojimi špecifickými vlohami a nadaním, môžu mať vyhranené svoje osobné záujmy, ktoré by chceli realizovať. Postihnuté dieťa býva značne ovplyvnené aj svojou emocionálnou nestabilitou, potrebujú väčšiu citovú oporu. Pri riešení svojich problémov potrebujú osobu, ku ktorej majú dôveru. Postihnuté deti sa navzájom líšia potrebou sociálnych kontaktov a mierou sociálnej citlivosti. Sociálne a psychické problémy nespočívajú len v povahe, alebo hĺbke a miere postihnutia, ale aj v tom, ako človek postihnutie prežíva a prijíma. Toto sa týka aj rodičov.

Pedagogické aspekty integrácie.

Skorá pomoc postihnutým by mala byť poskytovaná v rodine, ktorá je schopná stimulovať ich psychický rozvoj. Ak má byť vzdelanie žiakov s MR efektívne a viesť k príprave pre život, mali by byť vyučovaní v kľude tried so zníženým počtom žiakov a učitelia so psychopedickou kvalifikáciou. Kontakt s nepostihnutými vrstovníkmi by mal byť zaistený najmä v mimoškolských atmosférach, záujmových krúžkoch, školských kluboch a všade, kde deti nadväzujú sociálne kontakty.

Integrované vzdelávanie

V druhej polovici minulého storočia sa v európskych školách objavili ťažko MP deti. Nielen vtedy, ale aj potom ich považovali za prípady na ošetrovanie. Zriadenie špec. škôl bolo historicky dôležitým krokom. Ich cieľom je umožniť postihnutým žiakom podľa i