ch schopností, spoluúčasť na spoločenskom živote. Ich zavedením sa uznalo právo postihnutých na vzdelanie. Práve ŠŠ pre postihnuté deti sú v dejinách vzdelávania pokusom o odstránenie panujúcej segregácie a izolácie postihnutých jedincov.
Minulosťou presadzovaná diferenciácia špeciálnych škôl bola príčinou a aj dôsledkom oddelenia postihnutých detí z bežného prúdu vzdelávania a ich vzdelávania v špeciálnych školách.

Čím viac sa deťom poskytovala špeciálna starostlivosť, tým viac sa prehlboval rozdiel medzi postihnutými a zdravými žiakmi. Preto sa stále viac vyžaduje, aby sa vzdelávanie v špeciálnych školách presúvalo do škôl bežného typu. Nie je ďaleko doba, keď boli postihnuté deti delené na vzdelávateľné a nevzdelávateľné na celý život. Táto situácia závisela od úrovne školstva, ktoré nemalo k dispozícii školy a zariadenia pre vzdelávateľné deti s ťažšími formami MP. Dodnes nikto nedal uspokojivú odpoveď či sú ľudia s MP vzdelávateľní a kde začína a končí hranica vzdelávania a úroveň ich rozumových schopností. Segregovaná pedagogika vychádza z chápania človeka, ktorý sa orientuje na jeho odchýlky a defekty a špecializuje sa na postihnutých jedincov. V popredí pedagogickej pozornosti sú obmedzenia označované ako individuálne nedostatky týchto ľudí. Ako protiklad je integratívny prístup, ktorý chápe človeka ako biologicky, psychologicky a sociálne integrovanú jednotku. Takýto človek, s týmito predpokladmi, žije život, ktorý mu umožňuje jeho prostredie. Postihnutých ľudí nemôžeme chápať ako individuálny osud, ale ako spoločenský fenomén.


10. Profesionálna orientácia postihnutých jednotlivcov

Dôležitou úlohou v rámci edukačnej činnosti na špeciálnych školách je profesionálna orientácia postihnutých jedincov. Ide tu o skúmanie dispozícií, záujmov a motívov žiakov. Na základe získaných poznatkov sa jedinec zámerne výchovne ovplyvňuje, aby výsledkom profesionálnej orientácie bola relatívne čo najvhodnejšia voľba povolania, na jej základe čo najvhodnejšia profesionálna príprava, čo je základným predpokladom sociálnej integrácie týchto jedincov.

Profesionálnu orientáciu postihnutých jedincov možno charakterizovať ako cieľavedomý, multifaktoriálne podmienený výchovný proces, ktorý sa uskutočňuje na základe rozpoznania individuálne podmienených dispozícií aj záujmov, pri ktorom sa tieto zosúladia s požiadavkami kladenými na profesionálnu prípravu. Tento proces vrcholí voľbou povolania. Z hľadiska umiestnenia profesionálnej orientácie v procese profesijného vývinu handicapovaných ju možno zaradiť do etapy predprofesionálnej prípravy, ktorá sa časovo lokalizuje do obdobia, počas ktorého jedinec navštevuje základnú špeciálnu alebo osobitnú, či pomocnú školu. V istom zmysle slova v tejto etape možno hovoriť aj u chovancov v ústavoch sociálnej starostlivosti v nižších oddeleniach, kde sa v rámci diagnostiky skúmajú možnosti ich pracovného zácviku.

Úlohou tejto etapy je poskytnúť jedincom základné poznatky, školské spôsobilosti / čítanie, písanie a počítanie/, zručnosti a návyky, ako ich aj profesionálne orientovať tak, aby napriek ich evidentnej psychickej, biologickej ako aj sociálnej nezrelosti, boli schopní voliť si relatívne najprimeranejšie povolanie.

Na túto etapu nadväzuje etapa profesionálnej prípravy. Táto sa spravidla uskutočňuje v stredných odborných učilištiach, alebo v odborných učilištiach, tiež na špeciálnych stredných školách. Odborný výcvik sa môže realizovať, okrem školy, aj u iných právnických či fyzických subjektoch. Úlohou profesionálnej prípravy je poskytnúť komplexné predpoklady na uplatnenie sa v zvolenom povolaní. Ide o rozšírenie všeobecnovzdelávacích poznatkov, o poskytnutie potrebných teoreticko-odborných poznatkov zo zvolenej profesie, o osvojenie profesionálnych pohybov, úkonov a operácií potrebných pre praktický výkon povolania spojených s náležitými profesionálnymi návykmi a postojmi.

Ďalšou etapou profesionálneho vývinu je etapa profesionálnej adjustácie. Nasleduje tesne po ukončení profesionálnej prípravy a nástupu do zamestnania. Je to veľmi dôležité obdobie, pretože absolvent prvýkrát začína pracovať relatívne samostatne, bez školského zázemia. Ak absolvent nezvládne začlenenie do práce, môže nastať jeho zlyhanie spojené aj so sociálnym zlyhaním či inými negatívnymi sprievodnými javmi.