Osobitný význam má včasné rozpoznanie možných kontraindikácií, ktoré by mohli čiastočne alebo úplne znemožniť profesionálnu prípravu, či uplatnenie sa v určitých povolaniach. Predovšetkým tu ide o zdravotné požiadavky /napr. alergie sú kontraindikáciou pre celý rad pracovných činností, kde sa môže vyskytovať kontakt s alergénom – látkou vyvolávajúcou alergiu – u maliarov, natieračov s ktorými syntetickými farbami a pod./, alebo závraty pri prácach, ktoré sa vykonávajú vo výškach a pod. Profesionálna orientácia u postihnutých jedincov sa zvyčajne realizuje v týchto formách:

a/v rámci špeciálnopedagogickej diagnostiky /zisťovanie profesionálnych záujmov a želaní, individuálnych dispozícií jedincov pre profesiu, miery informovanosti o zvolenej profesií, možných kontraindikácií a pod./
b/v rámci výchovného pôsobenia v informatívnej zložke /poskytovaním informácií o profesií/, vo formatívnej zložke / viesť jedinca cieľavedomým výchovným pôsobením k reálnemu sebahodnoteniu vo vzťahu k požiadavkám vyplývajúcim zo želanej profesie/.

Profesionálna orientácia vrcholí voľbou povolania. Po nej nasleduje profesionálna príprava. Vhodná profesionálna príprava je základným predpokladom pre pracovnú integráciu jedinca do spoločnosti.

Uplatnenie postihnutých v spoločenskej praxi

Záujem o povolanie postihnutých detí je potrebné vzbudiť a rozvíjať. Ak sa vytvárania záujmov o budúce povolanie živelne vyvíja, dieťa sa neskôr môže cítiť sklamané. Nemôže sa vzbudzovať záujem o náročné, alebo neprimerané povolanie, vzhľadom na postihnutie. Pri voľbe povolania je potrebné vychádzať z adekvátnych možností a schopnosti postihnutého jedinca, aby neskôr pracovná činnosť nezhoršovala a nekomplikovala celkový stav postihnutého. Naopak, práca má byť prirodzenou a stálou pracovnou rehabilitáciou, aby pomáhala udržiavať a poprípade aj zlepšovať dané postihnutie. Uplatnenie postihnutých v spoločenskej praxi predstavuje veľmi širokú škálu profesií. Súvisí s edukačným procesom a socializáciou resp. resocializáciou postihnutých.

Absolventi špeciálnych škôl so zmyslovým postihnutím pri zachovalých inteligenčných schopnostiach sú schopní dosiahnuť aj vysokoškolské vzdelanie. Telesne postihnutí sú učiteľmi, lekármi, právnikmi, inžiniermi, podľa ich telesných a motorických schopností môžu sa vyučiť v rozličným remeslám a zamestnať v rôznych profesiách. Sluchovo postihnutí sú aj špeciálnymi pedagógmi – surdopédmi, niektorí sú tlmočníci nepočujúcich, iní sú vyučení najmä v odevných profesiách ako krajčíri, návrhári odevov. Zrakovo postihnutí sú dobrí hudobníci, niektorí sú aj absolventmi konzervatórií, učiteľmi hudby, niektorí sú vyučení maséri, ladiči hudobných nástrojov, knihviazači, telefonisti. Mentálne postihnutí pracujú v profesiách primeraných ich postihnutiu ako sú: tesári, pomocní murári, maliari. Dievčatá sa uplatňujú v záhradkárskych profesiách a v opatrovaní starších ľudí. Psychosociálne narušní po reedukácií a nápravnej korekcií môžu vykonávať a aj vykonávajú bežné profesie. Uplatnenie postihnutých v praxi závisí v plnej miere od ich socializácie resp. resocializácie.


11. Zásady – princípy používané v špeciálnej pedagogike

V špeciálnej pedagogike zásadami sa rozumejú základné poučky, pravidlá, smernice, ktoré sa majú zachovávať v špeciálnej výchove. To je výber metód, foriem a prostriedkov výchovy a vzdelávania postihnutých, narušených jedincov.
Základné kategórie zásad sú:
-všeobecne pedagogické
-všeobecne didaktické
-špeciálnopedagogické
-špeciálnodiddaktické