13. Výskumné metódy v špeciálnej pedagogike

Nástrojom poznania sú vedeckovýskumné metódy, prostredníctvom ktorých bádateľ preniká od skúmania vonkajších znakov špeciálnopedagogických javov a procesov k ich podstate, k objaveniu zákonitostí, kauzálnych vzťahov a pod. Získanie validných
výsledkov predpokladá používanie adekvátnych výskumných metód. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že predmetom vedeckovýskumnej činnosti je postihnutý alebo narušený jedinec, resp. jeho výchova, vyučovanie a vzdelávanie, čo si nevyhnutne vyžaduje, aby sa pri výbere, aplikácií a interpretovaní získaných výsledkov akceptovala táto skutočnosť.
Výskumné metódy musia spĺňať viacero podmienok, akými sú:
•validita – platnosť výsledkov získaných danou výskumnou metódou u postihnutých skúmaných osôb
•reliabilita – spoľahlivosť výsledkov získaných danou metódou u postihnutých skúmaných osôb aj pri jej viacnásobnom opakovaní.

Výskumné metódy napomáhajúce formulovať výskumný problém

1.Literárne – opierajú sa o štúdium literárnych prameňov, ktoré sa doposiaľ zaoberali danou výskumnou problematikou. Na základe štúdia súvzťažnej literatúry možno určiť, do akej miery sú k dispozícii poznatky o skúmanom jave alebo procese a na základe týchto formulovať výskumný problém, ciele, úlohy výskumu a napokon aj hypotézy, ktoré v danej súvislosti výskumník predpokladá.

2.Historické – zameriavajú sa na skúmanie daného v problémovej oblasti z historického aspektu. Kedy a kto sa problémom začal zapodievať, ako sa vyvíjali názory spojené s danou problémovou oblasťou, etapy v ktorých problém prechádzal vo svojom vývoji, zhody a odlišnosti v prístupoch výskumníkov k riešeniu a pod.

Výskumné metódy zamerané na získavanie empirických údajov

1.Pozorovacie metódy – k najfrekventovanejším metódam skúmania špeciálnopedagogických javov a procesov patrí pozorovanie. Väčšina autorov pozorovanie definuje ako cieľavedomé, zámerné vnímanie špeciálnopedagogických javov a procesov, so zameraním na odhalenie podstatných vzťahov a súvislostí. Na zvýšenie presnosti a účinnosti pozorovania slúžia rôzne spresňovacie pomôcky a techniky. Výhodou pre pozorovateľa je bezprostrednosť situácie, priama účasť, neviazanosť výsledkov na vedomosti alebo spôsobilosti pozorovaných, nevyžaduje sa aktívna spolupráca s pozorovaným. Nevýhodou je neopakovateľnosť situácie, pasivita pozorovateľa a pod.

2.Expozičné metódy – k expozičným metódam sa spravidla zaraďujú: dotazník, rozhovor a riadený rozhovor.

3.Experimentálne metódy – experiment predstavuje takú výskumnú situáciu, kde výskumník aktívne zasahuje do špeciálnopedagogických procesov a javov za presne vopred určených podmienok, pričom overuje hypotézy, v ktorých predpokladá určité zákonitosti, ktorými sa daný proces alebo jav riadi.

4.Kazuistická metóda – je založená na starostlivom štúdiu a zhodnotení všetkých dostupných písomných a iných materiálov, ktoré súvisia s problémom výskumu.

5.Rozbor výsledkov činnosti – produkty žiackej činnosti môžu poskytovať veľmi cenné údaje pre špeciálnopedagogický výskum. Ide tu o výsledky z rôznych oblastí ľudských aktivít viazaných na školu. Možno ich rozdeliť na niekoľko okruhov:
•Hodnotenie písomných prác
•Hodnotenie výtvarných a iných produktov činnosti
•Hodnotenie výsledkov pracovnej činnosti

6.Testovacie metódy – testom sa spravidla rozumie štandardný súbor otázok alebo úloh a odpovedí na ne, resp. ich riešenie.