•normatívnu špeciálnu pedagogiku, ktorá si osobitne všíma ciele a výsledky, ktoré sa usiluje špeciálna výchova dosiahnuť. Sem zaraďujeme kresťansky orientované koncepcie výchovy, ale aj smery vychádzajúce z antropozofickej filozofie
•empirickú-deskriptívnu špeciálnu pedagogiku, ktorá sa usiluje skúsenosťou získať čo najviac empiricky získaných údajov, tieto zovšeobecňuje a opisuje
•dialektickú špeciálnu pedagogiku, ku ktorej zaraďuje materialisticky orientované koncepcie vychádzajúce z triády: téza-antitéza-syntéza
•racionalistickú špeciálnu pedagogiku, ktorá v protiklade s empirickým ponímaním získania poznatkov kladie dôraz na rozumové poznávanie špeciálnopedagogických javov a procesov

Pedagogika Marie Montessoriovej

Na starostlivosť a vzdelávanie postihnutých detí mala veľký vplyv popredná talianska lekárka Maria Montessoriová (1870-1952). Veľký význam pripisovala prostrediu, v ktorom sa dieťa nachádza vo výchovných situáciách. Odporúčala vytvoriť stimulujúce prostredie, ktoré spočívalo v tom, že dieťa má voľný prístup k hračkám a pomôckam. Dieťa má možnosť voľne s nimi manipulovať. Materiál je konštruovaný tak, že pri chybnej manipulácii má dieťa možnosť chybu zistiť a opraviť ju bez zásahu pedagóga. Postihnuté deti od najútlejšieho veku prechádzajú štvorstupňovým nadväzným výchovným systémom:

•individuálna montessoriovská výchova
•výchova v malých skupinách
•integrovaná výchova a vzdelávanie v montessoriovskej materskej škole
•integrovaná výchova a vzdelávanie v montessoriovskej základnej škole

Špeciálna pedagogika Marie Grzegorzewskej

Podľa nej sa špeciálna pedagogika výchovne stará o deti: hluché, nevidomé, rozumovo zaostalé, ťažkovychovávateľné (spoločensky neadjustované), ako aj choré a telesne postihnuté. Ide o deti, ktoré v dôsledku funkčného alebo organického poškodenia majú ťažkosti pri:

•poznaní sveta
•kontakte s okolím
•musia byť špeciálne vychovávané

Špeciálna pedagogika Grzegorzewskej sa delí na:
•revalidizačnú pedagogiku
•resocializačnú pedagogiku

Jenský plán

Medzi prúdy v hnutí nových škôl patrí aj Jenský plán, ktorý zostavil profesor pedagogiky a riaditeľ pokusnej školy na jenskej univerzite Peter Petersen. Uplatnil v ňom prvky z hnutia tzv. nových škôl. Týkali sa usporiadania školských budov, organizačných foriem výchovy a vyučovania a pod. Navrhoval spájať školskú budovu so záhradou a ihriskom, aby sa vytvorili čo najlepšie a najpríjemnejšie podmienky pre výchovu. Pri organizovaní vyučovania odporúčal vytvárať skupiny žiakov nie podľa príslušnosti k ročníku, ale na základe ich individuálnych schopností.