Waldorfská škola

Zakladateľom je Rudolf Steiner. Waldorská škola má viacero pozoruhodností z hľadiska organizácie, ale aj obsahovej náplne a v neposlednom rade i metód práce a filozofie výchovy. Nemá direktívnu formu riadenia, nemá riaditeľa, jej činnosť riadi učiteľský zbor, nie je ani presne stanovený rozvrh hodín, ale väčšie učebné celky sa súčasne preberajú na viacerých vyučovacích predmetoch. Žiaci sa hodnotia tak, že pre neprospech nedochádza k opakovaniu ročníka. Veľký dôraz sa kladie na vzájomné spolunažívanie učiteľov a žiakov. Uplatňuje sa tu princíp tzv. činnej školy.

Steiner na výchovu určuje 7 úloh:
•podporovať telesné a duševné zdravie
•cítiť sa členom celého života ľudskej spoločnosti, a tým sa cítiť zodpovedným za všetko, čo človek koná
•uvedomiť si, že pre život a svet majú myšlienky a city rovnaký význam ako činy
•poznať, že vlastná ľudská bytosť nevzniká vo vonkajšiu, ale vo vnútri
•uvedomiť si vnútorné povinnosti, mať ustálenosť v rozhodnutiach a výnimky pripúšťať len v prípadoch omylu
•byť vďačný za všetko, čo sa človeku dostáva
•prijímať život v tom zmysle, ako to žiadajú uvedené úlohy

Výchovné pôsobenie rozdeľuje, v závislosti od fyziologického vývinu dieťaťa, na tri etapy:
•do sedem rokov sa dieťa učí napodobňovaním; výchovný vplyv sa tu má sústreďovať na vytvorenie vhodného prostredia
•od siedmich rokov do pohlavnej zrelosti dieťaťa; učiteľ je tu autoritou a vzorom pre nasledovanie
•po dosiahnutí pohlavnej zrelosti učiteľ vedie dieťa k vlastnému názoru a k samostatnosti a vzdáva sa svojej autority

Pedagogika v ponímaní Dona Bosca

Don Bosco bol katolícky kňaz, ktorý uplatňoval systém prevencie a reedukácie disociálneho vývinu mužskej adolescentnej mládeže. Hlásal, že sa riadi podľa božieho vnuknutia a okolností. Usiloval sa o:

•výchovu celej osobnosti ako telesno-duševno-duchovnej bytosti s prihliadaním a využívaním všetkých jej osobitostí
•výchovu s nevyvráteným presvedčením vychovávateľa a postupne aj chovanca o tom, že každý, aj ten najskazenejší človek má predpoklady byť charakterným, ba že je pre mravnú dokonalosť priam predurčeným
•výchovu s osobnou aktívnou účasťou vychovávateľov na živote chovancov, na ich vzdelaní, kultúrnej, hudobnej, športovej činnosti a hre; vychovávaní takto videli v každom svojom vychovávateľovi skôr láskavého otca, dôverného brata a priateľa, ktorý sa s nimi teší a s nimi trpí, plne sa venujúc starostlivosti o nich

Centrom jeho záujmu však bolo úsilie o postupné zvyšovanie úrovne ich morálnosti a nábožnosti. Výchovný systém Bosca sa ukázal účinným aj tam, kde zlyhali všetky iné systémy.

Daltonský plán

Zostavila ho H. Parkhurstová a po prvý raz ho uplatnila v r. 1920. Vychádzala z názorov J. Deweyho a M. Montessoriovej. Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné – materinský jazyk a cudzie jazyky, dejepis, zemepis, prírodné vedy, matematika a pod. Vedľajšie predmety sa vyučujú hromadne, hlavné predmety sa žiaci učia individuálne. Okrem uvedených predmetov sú zaradené aj hodiny spoločenskej výchovy, spojené s usporadúvaním besiedok, slávností a pod. O postupe žiakov rozhodujú ich výsledky dosiahnuté v didaktických testoch.