Zrakovo postihnutí – ani s použitým kompenzačných /náhradných, vyronávacích/ alebo korekčných /nápravných/ prostriedkov nemôžu pri činnostiach vyžadujúcich zrakovú kontrolu dosahovať také výkony ako normálne vidiaci. Preto, nie ten kto nosí okuliare ale ten kto s okuliarmi nevidí. Indikáciou pre špeciálnu výchovnú rehabilitáciu zrakovo postihnutých sú poruchy zraku alebo zrakového orgánu v dôsledku, ktorých dochádza k zmene v stavbe a činnosti zrakových orgánov a procesu videnia.
Sem patria: chýbanie oka, neschopnosť vidieť, vrodené poruchy farebného videnia, úbytok zrakového poľa /glaukóm/, dvojité videnie, refrakčné chyby /krátkozrakosť, ďalekoz., astigmatizmus/, strabizmus, tupozrakosť.

Špecifické potreby sú determinované stupňom zrakového postihnutia a týkajú sa metód edukácie, komunikácie a spoločenského uplatnenia sa. Zrakovo postihnutí sa podľa stupňa postihnutia rozdeľujú do štyroch kategórií:

a/nevidiaci
b/ čiastočne vidiaci
c/ slabozrakí
d/ tupozrakí a škúľaví

Príčiny porúch zraku sú: dedičnosť, vývinové anomálie /chýbanie oka/, intrauterinné poškodenie, sekundárne degenerácie, zápaly, úrazy, infekčné ochorenia, nádory a tiež príčiny sú neznáme.

Nevidiaci - slepí

Slepota sa prejavuje už na výzore postihnutého jedinca, a to ako v celkovej obmedzenej pohyblivosti, tak aj v mimike tváre. Slepé dieťa začína neskôr chodiť, zaostáva vo vývine motoriky. Vývin psychiky je obmedzený nedostatkom zrakových predstáv. Nahradzuje sa hmatovým, sluchovým a čuchovým vnímaním. Tieto náhradné zmysly je potrebné zámerne výchovou zdokonaliť, nie sú vrodené, ako sa vo všeobecnosti predpokladá. Orientačná schopnosť je založená na tzv. diaľkovom cítení, ktoré sa vytvára súhrnom hmatových, sluchových, kožných a čuchových pocitov. Reč sa vyvíja mierne oneskorene a len sluchovou cestou. Slová nie sú podložené názorom a preto nie vždy sú adekvátne skutočnosti. Myslenie, pre nedostatok konkrétneho názoru stráca spojitosť s realitou, je na úrovni nereálnych abstrakcií. V reči sa to prejavuje verbalizmom. Pamäť sa opiera o sluch, je veľmi dobrá.

Čiastočne vidiaci

Postihnutí so zbytkom zraku sa otáčajú za svetlom a môžu sledovať rôzne dobre osvetlené predmety. Špeciálnymi pomôckami a metódami sa môžu zrakové zbytky zlepšiť.

Slabozrakí

Pri slabozrakosti je videnie obidvoma očami aj pomocou korekcie optickými sklami tak znížené, že postihnutý nie je schopný čítať písmo bežnej veľkosti. Slabozraký jedinec nerozoznáva podrobnosti, nevidí vzdialenejšie predmety, nerozlišuje dobre farby. V snahe lepšieho videnia robí rôzne grimasy, za čo potom je považované za slabomyseľné. Príčinou slabozrakosti sú refrakčné chyby vyššieho stupňa, ťažké formy astigmatizmu, ďalej zákaly rohovky, šošovky. V kolektíve deti sú nepriebojné, axiózne, vyhľadávajú samotu. Vytvára sa v nich pocit neistoty až menejcennosti. Stávajú sa zlomyseľnými až agresívnymi.

Tupozrakí

Tupozrakosť postihuje len jedno oko, je to porucha binokulárneho videnia. Často je spojené so škuľavosťou. Príčinou sú refrakčné chyby očí. Na sietnici jedného oka vzniká iný obraz ako na sietnici druhého oka a tak sa pri videní nemôže vytvoriť syntéza jedného obrazu, a preto je vnímanie horšieho /menej zreteľného/ obrazu utlmené. Tým zaostáva a stráca sa činnosť horšieho oka a stáva sa tupozrakým. Dieťa sústredí pozornosť na lepšie oko a slabšie prestane používať. Následkom toho stráca sa binokulárne videnie. Navonok sa to prejavuje strabizmom, škúlením.