Keď je poškodený sluchovopolohový nerv dieťaťa stráca stabilitu. Porucha vnút.ucha - keď pracujeme v hlučnom prostredí OTOSKLERÓZA: je ochorenie púzdra labyrintu. Postihuje častejšie ženy. Ten, kto má otosklerózu lepšie počuje v hlučnom prostredí. OTYTÍDA: zápal v uchu

DRUHY SLUCHOVÝCH PORÚCH

HLUCHOTA: je porucha sluchu, pri ktorej postihnutý nevníma vonkajšie sluchové podnety a preto sa nemôže dorozumieť s vonkajším svetom. Úplná hluchota je vtedy, ak nemôžeme vyvolať žiadne sluchové reakcie. Keď sa dajú zistiť zvyšky sluchu, hovoríme o neúplnej hluchote. Vnímané sú len vibrácie hlbokých tónov, nie reč.

Zdedená hluchota: častejšie u žien.
Získaná hluchota: vznik pri pôrode, v rannom detstve, ako následok celkového ochorenia. Pri pôsobení toxických látok, tuberkulóza. Hluchota môže nastať aj po úraze hlavy, keď dieťa spadne z veľkej výšky a zlomí si dno lebky.

Hluché, nepočujúce deti sa nemôžu naučiť rozprávať na základe sluchových podnetov, preto sa u neho nevyvinú akusticko artikulačné spoje, preto dieťa zostáva nemé. Nemota vzniká pri vrodenej hluchote, ale aj při ohluchnutí ku ktorému došlo pred vývinom reči, alebo pri nedokončenom vývine reči, môže ale nastať po ukončení vývoja reči, ale pri neustálenom prejave rečových foriem do 6. roku.

OHLUCHLOSŤ: strata sluchu, ktorá vznikla v priebehu vývoja reči, alebo v čase keď už boli upevnené základné stereotypy reči. Reč nadobudnutá do obdobia straty sluchu, nezaniká ale je deformovaná po vonkajšej stránke pre stratu sluchovej kontróly. Kvalita reči závisí od veku v ktorom dieťa ohluchlo. Ohluchnuté dieťa v školskom prostredí, potrebuje vhodné rečové prostredie, ktoré ho nabáda k reči, aby neostalo mlčanlivé, v dôsledku uvedomovania si svojej poruchy. Preto je veľmi dôležité, zapojenie nového kompenzačného činiteľa, zraku.

NEDOSLÝCHAVOSŤ (hypacusis): čiastočná strata sluchu trvalého charakteru, pri ktorej sa postihnutý ťažko dorozumieva so svojím okolím. Vyskytuje sa pomerne často. Rozoznávame dva typy nedoslýchavosti:

PREVODOVÁ: zvukové vlny nemôžu prenikať cez stredné ucho k oválnemu okienku. Príčinou bývajú časté zápaly stredného ucha, pri ktorých sa preruší prevod zvuku, alebo defekty bubienka. Stráca sa ostrosť sluchu pre hlboké tóny. Príčinou môže byť aj nepriechodnosť eustachovej trubice, zápaly, zväčšená nosná mandľa.

PERCEPČNÁ: je spôsobená zápalovými, toxickými a degeneračnými zmenami Cortiho orgánu a slimáka, alebo sluchového nervu a sluchových dráh; (vnímanie) bývajú poškodené nervové časti analyzátora, postihnuté je kostné aj vzdušné vedenie zvuku, výrazné sú straty sluchu pri vyšších frekvenciách čím trpí zrozumiteľnosť reči , pretože práve vysoké tóny sú nositeľmi zrozumiteľnosti hláskovej a zvukovej formy reči. Pri sluchovej skúške je veľký rozdiel medzi hlasnou a šepkanou rečou. Šepkanú reč počuje postihnutý oveľa horšie. Badať zlú výslovnosť sykaviek, zle vnímajú hovorenú reč. Keď na nich zvýšime hlas, majú pocit, že na nich kričíme.

ZVYŠKY SLUCHU: je neúplná strata sluchu. Vrodená alebo získaná, ktorá je spojená s vývojovou bezrečnosťou, alebo obmedzením vývoja reči. Zvyšky sluchu sú také nepatrné, že nestačia na vnímanie hovorenej reči, ale na výchovu reči postačujú.

KOMBINOVANÉ PORUCHY: jedinec je postihnutý viacerými poruchami súčastne. Jedinci sa diferencujú podľa dominantného postihnutia. K sluchovému postihnutiu sa najčastejšie pridružuje mentálne postihnutie.

STAROSTLIVOSŤ O SLUCHOVO POSTIHNUTÉ DIEŤA V RODINE

Rozhodujúcu úlohu zohráva rodina. Starostlivosť o dieťa netreba preháňať, rozmaznávať, treba ho naučiť samostatnosti. Všetko