čo sa s dieťaťom robí má byť formou hry, nie drezúrou. V rodine sa musí formovať charakter dieťaťa. Keď je dieťa odkázané prijímať zrakom, dôležité je dieťa naučiť odzerať. V detskom veku sa formujú vzťahy k rodičom, súrodencom. Všetko toto sa musí diať na citovom podklade. Ak ho máme v triede treba byť vďačný aj za malý úspech. S výchovou treba začať čo najskôr. Na každý neúspech reagovať kľudne. Pred vstupom do škôlky, treba dieťa naučiť správnemu dýchaniu (správny nádych a výdych pri hovorení).

Vždy sa musí rodič s dieťaťom rozprávať, snaha aby odzeralo z úst. Starostlivosť v škole, postupuje sa podľa osnov, pre bežné intaktné školy, ale prispôsobené pre edukáciu sluchovo postihnutých detí. Hlavnou vyučovacou metódou je: orálna metóda odzeranie

ODZERANIE: je základný prostriedok, ktorým dieťa vníma reč hovoriacej osoby a okolia v ktorom sa dieťa nachádza. Škola vždy úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa. Integrácia sluchovo postihnutého dieťaťa do bežných škôl, ak dieťa so zvyškami sluchu je schopné ako tak sa dorozumievať, je zaradené do vyučovania v bežnej škole, treba mu ale prispôsobiť podmienky na telesnej výchove. Ak je dieťa výrazne nepočujúce treba ho zaradiť do špeciálnej školy. Integrácia do bežnej školy len ak sme presvedčení, že ho zvládneme.

POJMOTVORNÝ PROCES SLUCHOVO POSTIHNUTÉHO

Celá sústava pojmov sa neustále mení, vyvíja sa a najprudší vývin prekonáva v procese poznávania dieťaťa. Ťažko určiť hranicu vzniku prvých pojmov. Dieťa počas určitého obdobia nerozumie obsahu slov a nepoužíva ani slová, to znamená, že si nemôže o veciach, javoch, skutočnostiach vytvárať pojmy. Až okolo 1. roku začína chápať a používať niekoľko slov s jednoduchým obsahom. Toto znamená prechod na pojmové myslenie. U nepočujúcich detí je toto predrečové obdobie veľmi krátke. Zmyslové vnímanie sa naruší ak je poškodený 1 zo zmyslov. Sluchový analyzátor má najväčší vplyv a význam pre tvorenie symbolových funkcií, preto je vyradenie sluchového zmyslu, najťažšou možnou stratou pre dieťa.

Nepočujúce dieťa žije pred zaškolením v predrečovom období, myslí iba konkrétne (v obrazoch) , tieto obrazy mu zabezpečujú náhradné zmysly hmat, zrak, chuť, čuch. Pojmotvorný proces je premena slova, ako hmotného javu a pojmu ako abstraktného javu. Pri tvorení pojmov sa uplatňuje zásada postupnosti t.j. dieťa si najskôr osvojí určité slovo. Tvorenie a rozvíjanie reči sa nesmie diať mechanicky, bez aktivity dieťaťa. Nepočujúce dieťa musí pocítiť prvé úspechy porozumenia a artikulácie reči. Preto je tá dôležitosť rodiny a predškolských zariadení. Základom pochopenia obsahu pojmu je vystihnutie podstatných znakov predmetu, ktoré sa odlišujú v detailoch napr. vo výške, šírke, farbe. Nepočujúci vôbec nevystihnú podstatný znak predmetu, alebo javu a pojem sa nevytvorí, pokiaľ dieťa nevie postrehnúť tieto detaily. Jednou z podstatných zložiek pri vytváraní pojmov je vtváranie asociácii medzi predmetmi a slovami.


VÝZNAM SLUCHU PRE VÝVOJ OSOBNOSTI POSTIHNUTÝCH
Základným problémom utvárania osobnosti sluchovo postihnutého, je že žije vo svete kde niesu sluchové podnety, osvojovanie reči neprebieha za normálnych okolností, čím je brzdený vývin abstraktného myslenia. Dôležitým hľadiskom vo vzťahu k otázkam osobnosti je čas, v ktorom nastala sluchová porucha, stupeň sluchovej poruchy. Každá strata sluchu spôsobuje poruchy v oblastiach vedomia, čo sa nevyhnutne prejaví aj vo vývine osobnosti dieťaťa. V obmedzenej miere sa môže sluchovo postihnuté dieťa podieľať aj na kultúrnych hodnotách (čítaním kníh). Najvýznamnejšou oblasťou zvuku pre človeka je reč. Nedostatok rečových podnetov poznačuje celú osobnosť s.p.d. Sluchovo postihnuté deti sú vplyvmi svojho postihnutia samotárske, nedôverčivé, radi žijú v izolovanosti.