Telesným postihnutím sa rozumejú anomálie výrazného stupňa – odlišujú jedinca od ostatných, napr.:
-deformácie kostry horných končatín – amélia (nevyvinutie horných končatín)
-deformácie chrbtice – gibbus (hrb)
-deformácie dolných končatín – konská noha, výrazné znetvorenie kĺbov
-poruchy tvaru lebky – makrocefália (nadmerná veľkosť hlavy)
- mikrocefácia (výrazne malá hlava)
- znetvorujúce poruchy – aglosia (chýbanie jazyka)
- anencefália (nevyvinutie mozgu a kosti mozgovej časti hlavy)
- akrocefália (hlava v tvare zrezaného kužeľa)
- dymélia (tvorové vývinové odchýlky končatín)
- dyzostóza (poruchy vývinu kostí)
- rázštepy čeľustí, podnebia a rázštep chrbtice


20. Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou

Reč – systémy dorozumievania sa medzi ľuďmi pomocou artikulovaných zvukových zoskupení, resp. ich grafických reprezentácií, pomocou kt. sa formulujú myšlienky - jedna z tzv. symbolicko–komunikačných funkcií mozgu (fázia), pričom symbolmi sú tu slová.

Komunikácia – ľudská schopnosť používať výrazové prostriedky v medziľudských vzťahoch
Kom. schopnosť – vedomé používanie jazyka ako kom. systému, znakov a symbolov vo všetkých formách
Verbálna kom. - všetky kom. procesy, kt. sa vykonávajú pomocou hlasovej al. písanej reči
Neverbálna kom. - poukazuje na vokálne a paralingvistické fenomény, kt. zahŕňajú kvalitu hlasu, spôsob rozprávania, mimiku, gestikuláciu, pohyb, držanie tela a zrakový kontakt.

Komunikačná schopnosť jednotlivca je narušená vtedy, ak niektorá rovina jeho jazykových prejavov pôsobí interferenčne (vzájomne sa negatívne ovplyvňuje) vzhľadom na jeho komunikačný zámer. Ide o roviny:

foneticko-fonologická(zvuk.-hlásková)-správna výslovnosť (tvorba hlások, výslovnosť +vnímanie,rozlišovanie)
morfologicko-syntaktická (tvaroslovne-vetná)-gramat. stránka (používanie správnych tvarov slov +stavba vety)
lexikálno-sémantická (slovno zásobová-slovno významová)-obsah.stránka(adekvát.chápanie a používanie slov)
pragmatická (využiteľná) - schopnosť aplikovať komunik. schop. v praxi (soc. uplatnenie + priama aplikácia)

Narušenie komunikačnej schopnosti môže byť trvalé, alebo prechodné, vrodené, alebo získané. Práve pre možnosť odstránenia narušenosti v logopédií na rozdiel od ostatných odborov špeciálnej pedagogiky hovoríme o narušení a nie o postihnutí. NKS môže v celkovom klinickom obraze:
-dominovať, tj. môže byť hlavným symptómom = primárne narušenie
-byť symptómom, dôsledkom iného dominantného postih. = symptomatické poruchy reči

Príčiny narušenia môžu byť orgánové alebo funkčné, samotné narušenie môže byť úplné alebo čiastočné s rôznym stupňom, ktoré sa pohybuje od ľahkého, ktorý si jedinec ani neuvedomuje až po úplnú stratu reči. Pri príčinách ide o časový alebo lokalizačný faktor.

Z časového hľadiska ide o príčiny pre- (rázštepy), peri- (pošk. CNS) alebo postnatálne. Z lokalizačného hľadiska príčiny sú vývinové odchýlky (senzorické a motorické), negatívne vplyvy prostredia, orgánové poškodenie receptorov, efektorov a centrálnej nervovej sústavy. Za NKS sa zásadne nepokladajú prípady tzv. fyziolog. porúch, kde je reálna pravdepodobnosť autokorekcie, tj. ich zaniknutia BEZ logop. zákroku.