Symptomatické poruchy reči

Narušenie komunikačnej schopnosti, ktoré sú sprievodným príznakom iného, dominujúceho postihnutia alebo ochorenia. Vyskytujú sa v rôznych formách v rôznom rozsahu. Pri mentálnej retardácií sa vyskytuje všetky druhy vývinových porúch reči, poruchy výslovnosti, zajakavosť, brblavosť, onemenie, nedostatočná slovná zásoba, dysgramatizmus /nesprávne používanie gramat. tvarov/.

Pri epilepsií reč je monotónna, spomalené tempo. Spôsob myslenia epileptika má svoj odraz vo verbálnej sfére, nedostatočne jasný cieľ myslenia sa prejavuje neukončenými vetami a bezdôvodnou zmenou témy. Často sa objavuje zajakavosť. Zrakovo postihnutí neskôr začínajú hovoriť, často je prítomný u nich verbalizmus - používanie slov, pričom nechápu ich zmysel, poruchy výslovnosti, zajakavosť. Sluchovo postihnutý sa naučí hovoriť a hovorí primerane k sluchovej poruche, ako počuje. Pri strate sluchu do 7. rokov reč zostane na tej úrovni ako sa vyvinula.

Prejavy ľahkej mozgovej dysfunkcie, ako je hyperaktivita, emocionálna labilita, poruchy koncentrácie, impulzivita, pojmotvorné a pamäťové nedostatky, tiky, anxiozita, tenzie, toto všetky sa odrazí aj v komunikácií. Vyskytujú sa všetky druhy porúch reči ako sú: vývinové poruchy reči, jemné rečové problémy, zajakavosť, brblavosť, poruchy výslovnosti, poruchy koordinácie motoriky jazyka, dysgramatizmus. Osobitnú skupinu tvoria tzv. špecifické poruchy výslovnosti vo forme artikulačnej neobratnosti - jednotlivé hlásky sú správne vyslovované, ale skupiny slov a zložitejšie slová sa vyslovujú chybne.

Emocionálne narušené deti komunikujú výrazne zriedkavejšie ako zdravé. Často sa obracajú na dospelých - viac od nich závisia. V skupinových situáciách menej komunikujú so skupinou ako celkom. Častejšie vyjadrujú nesúhlas ako zdravé deti. Poruchy reči najmä výslovnosti môžu byť príznakom regresívneho správania, spôsob reči starších deti môže byť prejavom infantilnosti - detinskosti.

Poruchy hlasu (chrapľavý, hlbší, drsnejší, zvýšený, krikľavý, nezvučný)

Ide o patologickú zmenu v akustických kvalitách, v spôsobe tvorenia a používania hlasu. Príčinami môžu byť:
- dedičnosť, vrodené odchýlky /rôzne vývinové anomálie, zúžený hlasový rozsah na dedičnej báze/.
-choroby inervácie, nádor, poškodenie hrtana,
-mutačné poruchy sú vo forme predčasnej, oneskorenej, neukončenej, predĺženej, príliš rýchlej, oneskorenej mutácie. Vyskytujú sa častejšie u chlapcov ako u dievčat.
-neurotické poruchy najmä v stresových situáciách, psychickej záťaži a pri hystérií dochádza ku kŕčovitému tvoreniu hlasu.
-nesprávne používanie hlasu vzniká z neekonomic. používania hlasu (plytké a nepravidelné dýchanie, ústami), zlej hlasovej techniky, z tvrdých hlasových začiatkov, z premáhania najmä pri nesprávnom spievaní v škole.

Narušený vývin reči možno triediť z viacerých hľadísk: z hľadiska priebehu narušeného vývinu reči, ide o :
- oneskorený vývin reči (spôsobený dedičnosťou, negat. výchovnými vplyvmi, ľahkou nedoslýchavosťou)
- obmedzený (pri MR, ťažších poruchách sluchu, pri extrémnej patológii prostredia), prognóza dosť nepriaznivá
- prerušený vývin reči (pri úrazoch, vážnych duševných ochoreniach, ťažkých psychických traumách
- odchylný vývin reči (prejavuje sa odchýlkou od normy iba v niektorej z rovín rečového vývinu, deti s ťažkým rážštepom podnebia alebo deti s nesprávnym rečovým vzorom)

Triedenie z vekového hľadiska :

- fyziologická bezrečnosť (do 1. roku života sa začína u priemerného dieťaťa vlastný vývin reči )
- predĺžená fyziologická bezrečnosť (ak dieťa nezačne rozprávať do 3.roku života, nemusí ísť o narušený vývin reči, ak nie je postihnutý sluch, intelekt, motorika, rečové orgány, ak prostredie primerane stimuluje vývin reči dieťaťa, môže ísť o oneskorený vývin reči s možnosťou dostihnúť úroveň normy)
- vývinová bezrečnosť (patologická, nemusí ísť o úplnú, totálnu nemotu)