Symptomatológia :

oneskorený začiatok vývinu reči, chudobná slovná zásoba, dysgramatizmus, chybná výslovnosť, ktoré však nemožno chápať ako samostatné odchýlky s rôznym pôvodom. Pri narušenom vývine reči je často oneskorený aj celkový psychomotorický vývin.
Ak zistíme, že dieťa vzhľadom na medzníky v danom veku evidentne zaostáva, treba aplikovať špecifické diagnostické postupy. Celé vyšetrenie realizujeme hravou formou. Použiť aj hračky, ktoré má dieťa pomenovať, pričom si treba všímať aj jeho gestá a celkový výraz. Je tiež dôležité zistiť, či nejde o bezrečnosť na neurotickej báze (mutizmus, elektívny mutizmus).

Logopedická starostlivosť:

Zacieľuje sa na komplexnú výstavbu rozvíjania reči a súčasne na rozvíjanie jednotlivých rovín (gramatickej, lexikálnej, foneticko-fonologickej ). Dôležitú zložku tvoria prípravné cvičenia.

Prognóza : Žiaľ, u všetkých detí s narušeným vývinom reči nie je prognóza taká priaznivá, že svoju retardáciu bez väčších problémov skorigujú t.j., že dosiahnu normu. V nietkorých prípadoch ostáva reč nápadná a objavia sa sekundárne následky retardovaného vývinu aj v ostatných oblastiach psychiky. V takýchto prípadoch treba vždy akceptovať skutočné, reálne možnosti dieťaťa, tzv. „strop“, ktorý môže dosiahnúť a neneurotizovať ho nárokmi, ktoré nemôže splniť.

Možnosti prevencie: Treba predchádzať prípadom, ktoré sú podmienené patológiou prostredia (pomocou logopedickej osvety). Ak ide o narušený vývin reči spôsobený orgánovým poškodením, ide prevažne o tzv. sekundárnu logopedickú prevenciu.

Palatolália je porucha reči pri rázštepe podnebia. Príčina vzniku môže byť:
Endogénna - dedičná (spočíva v porušení génov)
Exogénna – vonkajšia (počítame aj vírusové a bakteriálne ochorenia, úraz matky na začiatku ťarchavosti, rádioaktívne a rtg. žiarenie a iné).

Dôsledkami rázštepov okrem palatolálie sú chyby estetického rázu, deformácie kostených a mäkkých častí tváre a nosa, poruchy zhryzu a chrupu. Postihuje i primárne funkcie. Znemožňuje sanie pre neschopnosť vytvoriť v ústnej dutine potrebný podtlak a dieťa môže zaostávať v telesnom vývine za ostatnými deťmi. Časté sú zápaly: priedušiek, nosohltanu, stredoušia, z ktorých sa môže neskôr vyvinúť porucha sluchu.

U týchto detí býva aj oneskorený vývin reči, takže fyziologický dysgramatizmus a dyslália. Hlas sa môže tvoriť nesprávnym spôsobom a vzniká palatofónia. Sovákova klasifikácia palatolálie uvádza 4 stupne:
I. stupeň – reč nemá výrazné rysy palatolálie, vyskytuje sa prípadne otvorená fufnavosť alebo dyslália
II. stupeň – palatolália nie je príliš nápadná, zvuk reči i jej zrozumiteľnosť celkom dobre vyhovujú v dennom styku s okolím
III. stupeň – reč je nápadná, avšak ešte zrozumiteľná
IV. stupeň – reč je celkom nezrozumiteľná

V praxi logopéd využíva rozličné pomôcky a prístroje: didaktické (súbory obrázkov, slov a riekaniek), stimulačné (detské hudobné nástroje, zvukové hračky, bublifuk, balóniky),
motivačné (lego, detský telefón, spoločenské hry),
derivačné (odpútanie pozornosti chybne hovoriaceho od svojho vlastného prehovoru – metronóm, šum),
podporné (špachtle, lopatky, sondy pôsobiace podporne pri nácviku artikulácie),
názorné (logopedické zrkadlo, indikátory signalizujúce správnosť zvuku),
registračné (zvuk., optický, al. kombinovaný záznam),
viacúčelové (logop. inštrumentárium – súprava viac ako 50 rozličných pomôcok, počítačový log.program Fono) Zákl. log. pomôckou je logopedické zrkadlo.
Slúžia ako: kompenzačné činitele, motivačné činitele, urýchľujúce prostriedky.