DYSKALKÚLIA – vývinová porucha matematických schopností. Predstavuje vývinovú poruchu, ktorá je diagnostikované len zriedka. Niekedy je popisovaná ako znížená schopnosť používať číselné symboly. Nejde tu o neschopnosť počítať, ale väčšinou o zníženú schopnosť orientovať sa v písomnej a symbolickej podobe matematických úkonov. Výrazný je rozdiel medzi písomnou a ústnou výkonnosťou. Diagnostikuje sa tam, kde ťažkosti sa nevysvetľujú mentálnym handicapom. Všeobecne je dyskalkúlia veľmi zložitou záležitosťou a názory na príčiny a prejavy sú veľmi rozdielne. Je potrebné si uvedomiť, že do zvládnutia matematických úkonov je potrebné zapojiť veľa zručnosti, z ktorých každá môže byť nejako poškodená. Často sa spája s dyslexiou a s prejavmi hyperaktivity. Najčastejším prejavom je zasa zrkadlová zámena číslic /36-63/, zámena podobných číslic /3-8.6-9/, ktoré sa nedobre vnímajú a píšu. Stretávame sa aj číslicami písanými dole hlavou, alebo zavesenými na riadku, tým je prejav nečitateľný.
Všeobecne sa uvádzajú dva typy dyskalkúlie. Môže s prejaviť v neschopností vybaviť si grafickú podobu čísla, alebo zníženou schopnosťou číslom označiť počítané predmety, vymenovanie číselného radu. Prejaviť sa môže i ako tzv. operačná dyskalkúlia, pri ktorých sa „pletú“ jednotlivé matematické operácie /sčítanie, odčítanie, delenie a násobenie/.

DYSMÚZIA je to vývinová porucha označená ako nedostatok zmyslu pre hudbu a rytmus. Môže byť spojená jednak so zníženou schopnosťou zapamätať si, identifikovať, prípadne reprodukovať hudobný motív, časť melódie, alebo celú pesničku. Jedinec melódiu počuje, ale nezapamätá si ju, aj keď pozná slová alebo obsah textu. Dysmúzia expresívna sa prejavuje len v neschopnosti reprodukovať známy hudobný motív. Dysmúzia totálna znamená nedostatok hudobného zmyslu vôbec. Jedinec hudbu nechápe, teda nemá o ňu ani záujem, nedokáže ju zreprodukovať identifikovať, ani si ju nepamätá.

DYSPRAXIA a DYSPINXIA znamenajú veľmi presnú podobu dysmúzie, ale v inej oblasti ľudského výkonu. Vzťahujú sa k motorickým zručnostiam, k možnosti a kvalite výtvarného prejavu jedinca.

Jednotlivé vývinové poruchy učenia majú rôznu intenzitu a tiež rôzny dopad na vzdelávaciu činnosť, druhotne potom aj na vývin osobnosti dieťaťa. Ich hlavným príznakom býva labilita /nestálosť/, striedanie správneho a chybného výkonu, čo sa zvlášť u ľahších porúch považuje za nepozornosť a schválnosť dieťaťa.

Medzi základné chyby, ktorých sa rodina i škola dopúšťajú je to, že mnohokrát neuznávajú reálnu existenciu týchto porúch /týka sa to výchovne razantných rodičov, najmä otcov/. Môže dôjsť aj k chybnej diagnóze, takže porucha je zamenená za nevychovanosť, tvrdohlavosť, spurnosť. Tým sa zanedbávajú výchovné možnosti. Dôsledku toho sa dieťa zamotáva do neúspechov, neprospievaniu, do neustálych /sústavy/ trestov, pričom sa svoju poruchy nemôže. Je to tak, akoby dieťa mohlo zato, že musí nosiť okuliare, lebo je krátkozraké. Týmto spôsobom sa vzniká syndróm neúspešného žiaka , ktorého následky nesie človek celý život.

Pritom všetkom k dispozícií máme už pomerne rozvinutú pedagogickú starostlivosť ako sú špecializované triedy - dyslektické, vyrovnávajúce, zásadný individuálny prístup, na pedagogickopsychologických poradňách je špeciálny pedagóg, ktorý sa zaoberám výlučne deťmi s poruchami učenia. Podstatnou pg. starostlivosťou je zmena v hodnotení a klasifikácií dieťaťa s týmito poruchami učenia.


24. Pedagogika nadaných a talentovaných

Pedagogika NaT jedincov bola donedávna mimo pozornosti špec. pg., a to napriek skutočnosti, že edukácia takto výnimočných jedincov si vyžaduje isté modifikácie, ako je to u handicapovaných - t.j. indiv. prístup, aplikáciu špeciálnych metód a upravené curriculum /včítane organizačných foriem/.

Pri skúmaní problematiky talentovaných a nadaných sa vychádza z multifaktoriálnej podmienenosti fenoménov, čo sa spravidla označuje ako talent, alebo nadanie. Ide o nasledovné faktory : schopnosť, dedičnosť, prostredie a výchova. Poukazuje sa na viaceré problémy spojené s vymedzením pojmu schopnosť. O nadaní možno hovoriť u detí, ktoré vykážu vysoký výkon v jednej z oblasti všeobecných inteligenčných schopností, či psychomotorickej schopnosti, alebo v oblasti výtvarného či interpretačného umenia. Taktiež nadanie sa považuje za výsledok vzájomného spolupôsobenia šiestich komponentov: nadpriemerne schopnosti, kreativita, vôľa k výkonu, rodina, škola a vzájomné vzťahy so spoluvrstovníkmi. Nadanie je dôsledok neustále sa meniacej interakcie medzi faktormi osobnosti a faktormi prostredia. Vysoký výkon sa dosahuje kognitívnymi a nonkognitívnymi osobnostnými charakteristikami a ekopsychologickými komponentmi. Ku kognitívnym i nonkognitívnym faktorom sa zaraďuje: inteligencia, kreativita, sociálna kompetencia, umelecké schopnosti, psychomotorické schopnosti , záujmy, motivácia k výkonu, potreba poznávať. Za ekopsychologické faktory sa považuje: vzdelávacie prostredie, požiadavky na zvýšený výkon, emočná klíma v rodine a v škole, reakcia okolia na úspech či neúspech. Viacerí autori rozlišujú medzi pojmami nadanie a talent.
Nadaním sa často označuje vysoká úroveň schopnosti v rozličných oblastiach. Manifestuje sa mimoriadnymi výkonmi, vo všeobecných alebo v špecifických oblastiach .