EDUKÁCIA - súhrn výchovných, vyučovacích a vzdelávacích aktivít v dôsledku, ktorých sa postihnutý jedinec stáva relatívne vychovaným alebo vzdelaným.

REEDUKÁCIA - /z lat.re=späť, educatio=výchova, prevýchova/ je to súhrn špeciálnopedagogických aktivít zameraných na rozvíjanie nevyvinutých funkcií, alebo na úpravu porušených funkcií /hybnosti, sluchu, zraku/.

KOMPENZÁCIA - /z lat. compensatio=vyrovnanie, vyváženie/. Súbor aktivít zameraných na vyrovnanie alebo nahradenie zníženého výkonu orgánu či funkcie úpravou alebo zvýšením funkcie iných orgánov, funkcií.

KOREKCIA - /z lat. correctio=náprava, polepšenie/. Používa sa na označenie aktivít, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.

Defektológia sa vníma ako širší vedný odbor a ŠP ako užší vedný odbor, ktorý je len súčasťou defektológie.


5. Osobnosť postihnutého a narušeného jednotlivca

OSOBNOSŤ je osobitný súhrn individuálnych vlastnosti človeka a súčasne aj jednotka s určitou štruktúrou. Každý človek má osobitný, individuálny celkový charakter somatopsychických vlastnosti, ktorý reaguje na vplyvy okolitého sveta osobitným spôsobom. Osobnosť teda nie je len súhrn psychických vlastností, ale aj jednotou vzájomne súvisiacich vrodených a získaných, vnútorných a vonkajších morfologických a funkčných podmienok, ktoré sa vplyvom vonkajšieho prostredia vytvárajú v rámci biologicky daných hraníc.

Osobnosť je syntetickým pojmom, ktorý zahrňuje všetky osobitosti ľudského organizmu, tak psychické, ako aj somatické, celého aktívne konajúceho človeka, od narodenia až po jeho smrť. Z psychického aspektu je osobnosť úplným, nepretržitým komplexom duševných javov, osobitým súhrnným znakom duševného života, v ktorom sa prelínajú: temperament, záujmy, schopnosti a charakter. Do pojmu osobnosti patria procesy, spôsoby poznávania, utvárania vzťahov a adaptácie jednotlivca. Táto viacdimenzionálna definícia osobnosti je univerzálne platná, to znamená, že platí pre každú osobnosť teda aj narušenú resp. postihnutú., handicapovanú. Nevystihuje kvalitatívne znaky narušenej osobnosti. Vývin dieťaťa, je to vlastne vzájomné pôsobenie prostredia a indivídua, a jeho vrodené a získané, vonkajšie a vnútorné, morfologické a funkčné predpoklady, pre ktoré charakteristickým znakom je dynamizmus. Jeho narušenie sa dá vystihnúť len v tomto vzťahovom rámci a to tak, že nájdeme faktory, ktoré spôsobili postihnutie a ich následky. Priebeh vývinu narušenej osobnosti sa zjavne líši od vývinu zdravej osobnosti, narušená osobnosť je zjavne iná ako zdravá osobnosť.

PRÍČINY NARUŠENIA A JEHO PRIMÁRNE NÁSLEDKY.

Pri definovaní príčin, nie je možné predložiť úplný zložitý reťazec príčin a ich primárnych následkov v celej jeho zložitosti. Jedna určitá príčina môže mať nielen jeden druh následkov, ale rozličné typy klinických obrazov a primerane tomu aj rozličné druhy narušenej osobnosti. A naopak za rozličnými obmenami narušenej osobnosti môžu byť viaceré príčiny a určitý klinický obraz môže vzniknúť v dôsledku súhrnu rozličných príčin. Poškodenie osobnosti je teda multikauzálne /má viac príčin/ a multifaktoriálne /existuje tu viacero činiteľov/.

Príčiny delíme na dve veľké skupiny:
1. Predkoncepčné - pred počatím /týka sa rodičov/
2. Pokoncepčné - postkoncepčné